Fotografie

Slávne fotografie: Leap into freedom (fot. Peter Leibing)

By  | 

Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Postupimskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi, čím sa v podstate postupne uzavrela „Železná opona“ medzi východom a západom. Jediným miestom na hraniciach, ktoré nebolo možné ustrážiť, sa stal Berlín. Od roku 1949 do roku 1961 cezeň utieklo 3 milióny ľudí, predovšetkým intelektuálov, umelcov a odborníkov s vysokoškolským vzdelaním. Komunistické vedenie NDR sa rozhodlo na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov.

Pritom ešte v júni roku 1961, v rámci medzinárodnej konferencie, generálny tajomník socialistickej strany Walter Ulbricht tvrdil, že: „Nikto nemá v úmysle postaviť múr.“ O dva mesiace neskôr, v priebehu noci z 12. na 13. augusta, začali armáda, polícia, pohraničná stráž a pracovné milície so stavebnými prácami. V nedeľu ráno sa už Východný Berlín prebudil odrezaný od Západu dlhým múrom – symbolom arogancie, totality a v podstate aj priznanej neschopnosti konkurovať západu.

leap_into_freedom_1Leap into freedom

Pred vybudovaním Berlínskeho múru bol Conrad Schaumann skalným komunistom, avšak počas dní kedy ho strážil, začal mať o svojej vlasti pochybnosti. „Videl som malé dievčatko (…), ktoré sa vracalo od svojich prarodičov z Východného Berlína a jej rodičia stáli na druhej strane. Dievčatko chcelo ísť naspäť za svojimi rodičmi, ale nedovolili jej to. Zadržali ju úradníci NDR a musela zostať na Východe.“ Ovplyvnený takýmito tragickými udalosťami začal aj on pomýšľať na útek z Východného Berlína.

Ulica Bernauer Strasse bola vtedy oddelená od východnej časti ešte len plotom siahajúcim do výšky pásu. V tom čase postávali fotografi popri múre a snažili sa odfotiť zúfalých Nemcov preskakujúcich cez plot na druhú stranu. Takto sa, spolu s ďalšími fotografmi, ocitol pri múre aj Peter Leibing. Na opačnej strane „barikády“ postával uniformovaný Volkspolizist Conrad Schaumann a nervózne pofajčieval cigaretu. V jednej chvíli sa rozbehol, preskočil cez plot, pristal na západe a skryl sa v pristavenom policajnom aute. Písal sa 15. august 1961.

Peter Leibing stlačil spúšť v pravej chvíli. Skutočnosť, že je utečenec príslušníkom represívnej štátnej moci a má na sebe uniformu, prilbu a drží v ruke pušku, pravdepodobne prispela významnou mierou k tomu, že fotografiu západné médiá tak vrúcne prijali. Posolstvo, ktoré fotografia vysiela do svoje je totižto jasné – utekajú už aj samotní východonemeckí vojaci. Leibingova fotografia v sebe zároveň obsahuje dynamiku skoku a prechodu. Vojak letí vo vzduchu a vznáša sa tesne nad hranicou, čo je samo o sebe dramatické. Stále ešte nemusí ujsť, či dokonca dopadnúť na zem živý. Ten moment prechodu vzbudzuje otázky o jeho ďalšom osude. Ostnatý drôt a skok ponad neho zároveň upomína na univerzálne hodnoty, ako sloboda a ochota človeka riskovať pre ňu svoj život. Fotografie sa tak oprávnene stala symbolom slabosti a arogancie východu.

Peter Leibing

Peter Leibing sa narodil v roku 1941 v Hamburgu. Zaúčal sa v hamburskej fotografickej agentúre Conti-Press. V počiatkoch kariéry sa zameriaval na dokumentovanie dostihov, čo v ňom pestovalo schopnosť rýchlo reagovať na okolité podnety. Preslávil sa práve fotografiou utekajúceho východonemeckého vojaka do Západného Berlína. Za sériu týchto fotografií získal cenu Overseas Press Club Best Photograph. Ako fotoreportér sa živil až do odchodu do dôchodku. V dobe, kedy zaobstaral slávnu fotografiu, ešte pracoval pre agentúru Conti-Press, avšak neskôr prešiel do Hamburger Echo, Hamburger Morgenpost a Hamburger Abendblatt. Umrel v roku 2008 v Oerele.

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.