Fotografie Kultúra & umenie

Slávne fotografie: Flower Child (fot. Marc Riboud)

Marcel Šedo
Autor: Marcel Šedo

In memoriam k včerajšej smrti Marca Ribouda.

Pochod na Pentagon 21. októbra 1967 bol len jedným z mnohých protestov namierených proti vojne vo Vietname. Hlavnú myšlienku, ktorou bola snaha o zastavenie amerického vojenského ťaženia aspoň na jediný deň, prišlo pred budovu Pentagonu podporiť asi 100 tisíc aktivistov, predovšetkým členov hnutia hippies, študentov a ľavičiarov. Celý protest napokon skončil 681 zatknutiami a desiatkami zranených demonštrantov.

Flower_power2Foto: Marc Riboud – Flower Child (1967)

Na mieste sa nachádzal aj francúzsky fotoreportér Marc Riboud, ktorý si všimol mladú ženu, 17-ročnú Jan Rose Kasmir, osamelo stojacu pred skupinou vojakov. Snažila sa ich presvedčiť, aby zložili zbrane a pripojili sa k protivojnovému hnutiu. Riboud pristúpil bližšie a namieril svoj fotoaparát na mladú stredoškoláčku. Vzniknutá fotografia sa stala symbolom celého hnutia Flower power a to hneď z niekoľkých dôvodov. Fotka predovšetkým unikátne pracuje s kontrastom medzi jednotlivými zložkami – uniformita vs. pestrosť, zbraň vs. kvetina, skupina ozbrojencov vs. osamelá žena, hrubá sila vs. bezbrannosť, represívna štátna moc vs. občiansky aktivizmus. Fotografia tak jednoducho, jasne a výstižne formuluje idey tohto hnutia – pasívna rezistencia, nenásilný odpor a boj proti hrubej sile.

Flower_powerFoto: Marc Riboud

Súčasne s tým je dôležitý aj príbeh, ktorý na fotografii môžeme čítať. Pred pochmúrne sa tváriacich, ostražitých vojakov prichádza jedna jediná nežná, zasnená kráska, ktorá dvíha ruky pomedzi vztýčené bajonety. Človeku sa zdá, že vojaci už čochvíľa musia podľahnúť, okamžite ich zložiť a pridať sa na stranu tohto mýtického symbolu bezbrannosti a nehy. Tomu napomáha aj zapadajúce slnko a jeho mäkké, tlmené svetlo, ktoré vytvára kontrast na temných helmách a uniformách vojakov. V istom smere pôsobia na fotke až neprirodzene. Ženu naopak svetlo ešte viac zjemňuje. Obrysy jej tváre sa topia v svetle a mladá stredoškoláčka tak pôsobí ešte viac nadpozemsky. Marc Riboud z nej skrátka vytvoril symbol.

Marc_Riboud Marc Riboud, à Arles, en 1975 (photo JP Naud)

Marc Riboud sa narodil v roku 1923 v Lyone. V roku 1953 bola jeho fotografia Eiffelovej veže uverejnená v časopise Life. Na pozvanie Henriho Cartier-Bressona a Roberta Capa sa stal v roku 1958 členom združenia Magnum. V roku 1955 cestoval cez Blízky východ a Afganistan do Indie, kde zostal jeden rok a v roku 1957 uskutočnil svoju prvú návštevu Číny. Po trojmesačnom pobyte v Sovietskom zväze v roku 1960 sledoval boj o nezávislosť Alžírska a Afriky. V rokoch 1968 – 1969 sa venoval spravodajstvu vo Vietname. Vystavoval v Paríži, Londýne, New Yorku, Peknigu, Hong-Kongu, v Bratislave (1966) a v mnohých ďalších mestách. Získal množstvo ocenení, vrátane dvoch cien z Overseas Press Club, Time-Life Lucie Award a ICP Infinity Award. Zomrel v utorok 30.08.2016. Príčinou smrti bola pravdepodobne Alzheimerova choroba.

O autorovi

Marcel Šedo

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.