Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Skutočná tragickosť Tajomnej rieky (2003) a analýza jej vnútorného sveta

Režisérskemu matadorovi Clintovi Eastwoodovi sa podarilo natočiť film, ktorý nasnímal štýlom, nie zrovna jemu povestnom. Mystic River v sebe nesie určitý metaforický význam mystických až „tajomných“ 3 postáv (istá symbolika s názvom) odohrávajúcich sa okolo roku 1975, ktorí spolu brázdili preliezky a naháňali dievčatá až do jedného momentu. Odohráva sa v tradičnej mestskej bašte Ameriky, v Bostone. Jimmyho (Sean Penn), Seana (Kevin Bacon) a Davea (Tim Robbins) poznačil únos mladého, posledne menovaného chlapca, ktorého odvliekli starší muži preoblečení za policajtov a so svojim traumatickým zážitkom sa nedokázal odosobniť ani v pokročilom veku. Vedomí si odhalenia vlastných slabostí, sexuálneho obťažovania a submisívneho zachádzania s ním sa neskôr prejavoval často impulzívne až obsesívno-kompulzívne. Skrátka bol to nekonfliktný, márnotratný chlap, ktorý sa správal ako dieťa. Sean sa medzičasom stal policajtom a na kariérnom rebríčku stúpal priemernou rýchlosťou. Jimmy mal styky s podsvetím a poznal pomery medzi zlými mužmi nočných ulíc. Oproti Daveovi oplýval značnou charizmou a Sean zas medzi nimi vyvažoval morálnym balansom a suverénnym vystupovaním.

(Dave v podaní Tima Robbinsa)

Eastwood tak milimetrovo, step by step vystaval svoj snímok na obratnej ukážke nízkej dynamiky, poetického zachádzania s kompozíciou a časovej disharmónie, ktorá mu vo výslednom efekte značne napomohla. Obrazotvornosť ich detstva a súčasnej, ničím nerušiacej reality sa miesi vo flashbackových cykloch, v ktorých sa zrýchľujú fyzikálne zákony a nabáda k väčšej akcieschopnosti a nepriehľadnosti situácie, vďaka ktorej divák máta v nedostatku argumentov a dôkazov sprehľadniť si toto ponuré obdobie a náležite si ho vybavovať. A snažiť sa v ňom vyrozumieť pomocou nových informačných vodítok sa preniesť  ich do súčasnosti a hľadať v nich isté paralely.

Lehaneho predloha teda pracuje s dvoma časovými rovinami, ktoré tvoria istý náladový súlad a prinavrátenie roztrhnutia puta medzi kamarátmi, ku ktorým ich dohnali neprajné okolnosti. Psychologická rozprava pokračuje vraždou Jimmyho 19-ročnej dcéry Katie, ktorá bola brutálnym spôsobom zavraždená. Indície zbieralo jak okolie, tak policajné zložky spolu so Seanom a jeho kolegom (Laurence Fishburne). Eastwoodov konzervatívny filmársky štýl je neustále uhladený znalým citom rozoznávať dramaturgiu, emócie i tradičné slabosti ľudského pokolenia zvierajúceho smútkom. Strach, násilie, pocit viny či revanš sú skomponované až v literárne čistej rovine. Na všetko je čas, jednotlivé zložky sú práve svojou pomalosťou šokantnejšie a silnejšie na miestach, ktoré pozorný divák vníma a dokáže ich predvídať. * Pozn.: Sterneho kamera pocitovo pripomína atmosférou v nemalom rozsahu Polanského Čínsku štvrť.

Dejová rozpoltenosť pretína hranicu detstva (1975) s (vtedajšou) súčasnosťou v ďalšom  transtextuálnom nárazníku, kadiaľ mimoriadne inteligentný scenár a neuponáhľaná réžia narážajú a v integračnom portfóliu sledujú  tragickú udalosť a to vo forme úmrtia iba 19 ročnej Jimmyho dcéry. A tá má nevídaný dopad ostrosti, pretože k sebe vzťahuje opäť raz skúškou ohňa troch kamarátov, ktorým osud znovu raz nebol naklonený. Mala ísť s istým Brendanom na diskotéku a už sa domov nevrátila. V deň, kedy bola násilne zavraždená, mal Dave poranenú ruku od krvi a tvrdil, že si nehodu spôsobil obranou pred dobiedzavými vandalmi.

Prípad je o to pikantnejší, pretože je i vzato doprevádzaný veľmi nepríjemnou sexuálno-deviantnou úchylkou voči krehkej tínedžerke, ktorej nežná dušička do násilného sveta nielen že nepatrila, pre Jimmyho striedavý Serious <-> Thug – Life to značil istý, veľmi osobitý, rozumej – až ponižujúci dopad. Mestečko prípadom dýchalo o to viac, o čo boli nejasnejšie všetky stopy a procedurálny chod vyšetrovania. Nič mu (Jimmymu) už nebránilo v tom, aby sa k svojmu temnejšiemu ja (super ego) vrátil. A s nevídanou razanciou. Poníženie skrátka človeka ubíja, o jeho intenzite rozhoduje povaha, temperament a momentálne citové nastavenie.

Tradicionalisticky ovenčená vetva s hlbokými rozprávacími koreňmi konzervativizmu sa neprejavovala iba v spomínanom vedení a delegovaní technických parametrov filmu, ale ich mali v sebe ukotvené i postavy a ich neraz rázny postoj k veciam a hmatateľným skutočnostiam. Eastwood spomína na americký klasicizmus a výrazne typologicky a fyzicky narába so silnými postavami, samotná premisa násilia a odplaty po čine naberá tak jednak poetického rázu, tak kulminačného účinku, intencií a širokovrstvovej palety vyjadrovacích prostriedkov a ich maskujúcich emócií. Dave ich demaskovať nevedel a ani to nedokázal, i preto prosto explicitne vyčnieval a Jimmy si na jeho martýrskom ume vybil všetku zlosť.  Dave sa stoj čo stoj bránil tomu, že zabil pedofila a nie jeho dcéru. Márne.

(famózny výkon Seanna Penna ako Jimmy Markum)

V čom tak spočíva skutočná tragika antických rozmerov v takto civilnej zahranej krimi dráme?

Jimmy vo svojej ideologickej presvedčivosti nútil Davea priznať sa k vražednému aktu. S vysokou naliehavosťou zašiel až tak ďaleko, že si ho s partiou podivínov odvliekol a len pod záštitou doznania bol ochotný ponechať ho nažive. Keď Dave pochopil, že je to jediný spôsob ako uviaznuť, priznal sa k niečomu, o čom nebol presvedčený. Jimmy ho aj tak zastrelil a po istom čase zistil, že páchateľom nebol napokon on. Keď vyprchá morálne krédo, ľudské ja ho v krajných prípadoch dokáže alibisticky obísť čo i len tým, že sa pomstí. V tomto prípade tragika kulminuje, skutočne až do tých  najzávratnejších výšok a už niet cesty späť. Čo sa udialo, na jazvách bolestí nevymizne.

Tajomná rieka preklenuje žánrovou hranou  krimi/dráma s vyváženými prvkami mystery/triler, pričom tie vôbec najsilnejšie scény sú svojou psychologickou rozpravou sprvoti nečitateľné, ale v podstate ľudského libida (v tomto prípade slasť z odplaty) nejdú proti jeho svojráznom prirodzení. Film končí vnútornou devastáciou hlavnej postavy, fyzickou jeho blízkych a on v tomto šialenstve zohral takisto nemalú úlohu. Kozmickou rýchlosťou kamerových zjazdov, nízkej vnútornej obratnosti a poetickom (ne)konci Tajomná rieka vystupuje minulosťou naprieč neurčitou prítomnosťou. Tak, v akom pomalom tempe začala, skončila. Práve vo fáze, kedy je divákovi ponúknutá katarzia, ktorá by v hocijakej inej chvíli nebola tak príznačná.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.