Zaujímavosti

Salónik: Welcome to Slovakia

Pavol Kopinec

V piatok 10. apríla sa na Bratislavskej hlavnej stanici uskutočnilo zaujmavé podujatie s názvom Welcome to Slovakia, korého zámerom bolo vytvoriť kontakt/prepojenie väčšinovej spoločnosti so skupinou utečencov dočasne umiestnených v pobytovom tábore v Rohovciach. Podujatie tvorili dve rovnocenné časti. Výtvarný workshop pod vedením umelkyňe Daniely Krajčovej a prezentácia v kurátorskom podaní Jána Královiča. Nasledovala diskusia, kde sa mohli účastníci podujatia možnosť pýtať ľudí, žijúcich v utečeneckom tábore na ich dojmi a zážitky. Počas prezentácie, okrem výsledkov výtvarného workshopu boli premietnuté dve videoprojekcie s názvom Slovenčina pre žiadateľov o azyl (2009, 10 min.) a videoprojekcia so zatiaľ pracovným názvom Meno, mesto, zviera, vec (2014, 25 min.) Daniely Krajčovej. Samotné videoprojekcie vychádzajú z dlhodobej práce Daniely počas workshopov s ľuďmi umiestnenými v utečeneckom tábore v Rohovciach. Dôležité je uviesť, že toto podujatie vzniklo v rámci projektu Salónik – kultúrne občerstvenie, ktoré je iniciatívou Zuzany Duchovej (alias Božena Sprievodkyňa) a Zuzany Ivaškovej zo združenia Local Act. Ak vnímame kultúru ako nervovú sústavu našej spoločnosti, tak Salónik je jej integrálnou súčasťou práve na Hlavnej stanici v Bratislave.

_DSC0026

Ján Královič. Foto: Full Spectrum

Po úvodnom slove Zuzany Duchovej, predstavila Daniela Krajčová svoj výtvarný workshop, ktorý mal 7 účastníkov. Nasledovalo pozvanie Jánom Královičom na perón, kde už boli pripravené výsledky výtvarného workshopu. Výsledkami z workshopu nás sprevádzali aj Faisal a Fahim z Afganistanu a Roozbeh z Iránu. Samotné miesto stanice bolo ponímané ako miesto tranzitného priestoru, prestupu – vo vzťahu k migrácii ako miesto dočasného zotrvania, alebo pobytu migrantov.

_DSC0001

Úvod. Foto: Full Spectrum

Na stoloch boli dve prepojené mapy, na ktorých boli predkreslené železničné prechody okolo Slovenska a na druhej autobusové zastávky, kde všade sa dá ísť z Bratislavy. Hlavná stanica v rámci Slovenska, hlavná stanica v rámci Bratislavy.

_DSC0004

Výsledky workshopu na peróne. Foto: Full Spectrum

Účastníci workshopu vždy hľadali súvislosť s tým čo poznajú, kde bývajú, čo ich zaujíma. Symbolicky boli použité farby modrá a biela, podľa toho čo vnímajú ako najlepšia a to čo by chceli, napríklad odísť so Slovenska do Francúzka, odísť do Anglicka.

Na druhej strane sa častokrát ich predstavy spájali s domovskou krajinou. Napríklad pre chlapca z Tibetu bol najlepšim zážitkom pobyt v Tatrách, pretože sa spájal so spomienkou na hory v jeho rodnom Tibete. Modrou ako zlepšenie zas označil, že môže pracovať.

Roozbeh z Iránu napr. zakreslil mestá, z ktorých jedno je jeho rodné mesto, jedno je hlavné mesto. Na peróne hovoril o jazykoch, ktoré používajú v Iráne: Peržštine, Farsi. Poukázal na to, že nie sú arabi, ako si väčšina myslíme, na bohatú históriu Iránu a na smútok nad jediným problémom, ktorým je politika v krajine.

Faisal zakreslil na mapu srdiečko, ktoré nás viacerých zaujalo. Srdiečko reprezentovalo jeho rodné mesto. Jeho druhým srdiečkom je v súčastnosti Bratislava, taktiež zakreslil miesto kde pracuje a je veľmi spokojný.

Symbolicky počas prezentácie na peróne prešli dva vlaky. Jeden nákladný a jeden rýchlik. Nákladný vlak len zapískal a išiel si stanicou ďalej. V tom momente si človek uvedomí, aké to asi musí byť v takomto nákladnom vlaku a tajne prechádzať cez štáty, hranice a mestá, ktoré sú len tranzitom.

Práve vtedy rozprával Roozbeh o Iráne a kvôli hluku doležité informácie o jeho kultúre, krajine neboli počuť. Sú tieto informácie o inej kultúre u nás počuť? Na druhú koľaj prišiel ohlásený rýchlik. Otvorili sa automatické dvere. Počuť bolo šum ľudí, veselý cupot nožičiek, nezaujaté pohľady. Krajina pokoja.

Vrátili sme sa naspäť do Salónika a nasledovala videoprojekcia v jeho priestoroch. Ako bolo uvedené samotné videá zobrazujú tématický prvok, výtvarnými a realistickými animáciami s kombináciou textov a ich rozpadom, s napätím medzi jednotlivými obrazmi. Štiepením realistickej animácie sa stávajú symboly plotu, alebo múru. Napr. ping-pongová sieťka sa stáva plotom, ktorý utečencov obklopuje a drží. Vo videách sa častokrát vyskytuje motív slobody a neslobody prostredia, ktoré je vymedzené zdanlivým bezpečím.

_DSC0024

Sledujeme film. Foto: Full Spectrum

Prvé video Slovenčina pre žiadateľov o azyl je štrukturované s použitím základných slovenských fráz, ktoré majú pomôcť utečencom/žiadateľom o azyl dorozumieť sa a môcť si vybaviť základné veci, zároveň pre divákov je kolekciou a cestou k priblíženiu a porozumeniu inej mentality a inej kultúry.

_DSC0019

Slovenčina pre žiadateľov o azyl. Foto: Full Spectrum

Vo videu z obrazov zaznievajú stereotypy ľudí v danom prostredí a ich túžba začať konečne žiť normálny život. Je zároveň snahou o poučenie o skupinách, ktoré su marginalizované a ocitajú sa na periférii normálneho života (utečenecký tábor v Rohovciach je umiestnený ďaleko za okrajom dediny). Ako materiál boli použité napr. kresby a texty, ktoré nakreslili a napísali utečenci v samotnom tábore. Štruktúra textov bola vytvorená na základe spoločných rozhovorov.

_DSC0020

Slovenčina pre žiadateľov o azyl. Foto: Full Spectrum

Nové video z roku 2014 Meno, mesto, zviera, vec je viac kolážou všetkého toho, čo za uplynulý rok vzniklo. Meno, mesto, zviera vec sprostredkováva a vizuálne približuje atmosféru z troch rozličných výtvarných workshopov. Samotnou autorkou je video vnímané skôr ako „surovina“, nie dokončený film. Detská hra meno, mesto, zviera vec je dôležitá v rámci štruktúry, kde sú zvolené určité tézy, ktoré sedia k vybraným slovíčkam. V rámci Mena mali utečenci možnosť pozerať slovenské filmy. V rámci sekvencií vo filmoch, kde sa objavila nejaká slovenská osobnosť, vytvárali k tejto postave svoj vlastný príbeh, ktorý nesúvisel s interpretáciou daného filmu. Každý si našiel svoj záber, sekvenciu, ktorá ho inšpirovala k vyrozprávaniu vlastného príbehu. Jednalo sa o filmy ako napr. Jánošík varuj, Orlie pierko.

_DSC0035

Slovenčina pre žiadateľov o azyl. Foto: Full Spectrum

Časť Mesto je výsledkom 7 workshopov, podobných workshopu prezentovanému na Hlavnej stanici, kde taktiež boli zakrelsované mestá a tranzity, ktorými ľudia z Rohoviec prechádzali a vytvárali tak subjetívnu mapu. Tretia časť nazvaná Zviera vychádza z workshopov s vitálnym materiálom, v tomto prípade s keramikou. Posledná časť Vec súvisí s prechádzkami po rozličných dôležitých miestach – pamiatkach a to predovšetkým v okolí Bratislavy. Jedná sa o miesta, ktoré súvisia s našim slovenským historickým kontextom a je ním sprostredkovaná naša slovenská – československá história ľuďom, ktorí o nej viac menej nič nevedia, formou zážitkov a reálnym postavením sa na konkrétne historické miesto.

_DSC0041

Slovenčina pre žiadateľov o azyl. Foto: Full Spectrum

Jednotlivé sekcie nenasledujú za sebou, sú rôzne prestrihané, sú kolážou a formou meandry, do ktorej sú vpisované vlastné osobné príbehy, ktoré ľudia vpísali k obrazom. Objavujú sa osobné tužby po slobode, po rodine, zaroveň sa objavujú pochmúrne motívy, motívy piesní, motívy čerpajúce z každodennosti. Navzájom sa prekladá nevážnosť s vážnymi témami. Jednotlivé časti sú popreplietané ručne písanými textami, ktoré vytvárajú rámec filmu, ktorým je Slovensko. Predstavujú krátke faktografické a geografické údaje o Slovensku ako počet obyvateľov, Slovenské naj (najväčšia produkcia automobilov na obyvateľa na svete a pod.). Sú brané v poučkovitých tézach objavujúcich sa už vo filme Slovenčina pre žiadateľov o azyl. Práca s technickým jazykom, poučkou a veľmi silný subjektívny príbeh žiadateľa o azyl a ich vzájomný kontrast vytvára napätie medzi dvoma formami týchto jazykov vo filme.

_DSC0025

Daniela Krajčová. Foto: Full Spectrum

Po prezentácii týcho filmov začnete premýšľať nad rôznymi vecami. Hovoríte si, je to naozaj až také pochmúrne? Čo je tým svetlom na konci pomysleného tunela?

Ako naši kamaráti Briti hovoria, Slovensko je dobrým odrazovým mostíkom, ak hľadáš „brighter future“ niekde inde. Želal by som si aby naša krajina bola tou svetlou budúcnosťou v prvom rade pre nás a vzápäti pre všetkých, ktorí k nám prídu s dobrým úmyslom alebo u nás hľadajú ochranu, pretože nám na tom záleží.

Welcome to Slovakia!

Štatistiky na dokreslenie situácie ľudí žiadajúcich o azyl na Slovensku:

Žiadosti o azyl v SR 2002 – 2012

tabulka

O autorovi

Pavol Kopinec

Pavol Kopinec

Študoval a neskôr pôsobil ako výskumný pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho hlavným predmetom záujmu je migrácia, spolunažívanie kultúr a ochrana ľudských práv. Niekoľko rokov pracoval ako projektový manažér pre utečenecké zariadenia na Slovensku a v medzinárodných tímoch monitorujúcich životné a sociálne podmienky detí migrantov. V tejto problematike publikoval doma i v zahraničí viacero článkov a je autorom dvoch kníh. Vo voľnom čase chodí do lesa, pozoruje hviezdy, sem tam píše a prekladá. Miluje mestá, ich potenciál a energiu a verí, že Star Trek raz bude skutočnosť.