Film & TV

S Peťom Gärtnerom o festivale Hviezdne noci

By  | 

Moja prvá otázka znie ako to celé začalo? Koho to bol nápad a prečo práve názov Hviezdne noci?

O festivale sme s nadšencami do filmu v meste rozmýšľali už dávno. Minulý rok sa zišlo viacero okolností. Podarilo sa nám s našim občianským združením Filmový klub Bytča zdigitalizovať kinosálu v miestnom Dome kultúry. Po sedemdesiatich rokoch sa prvýkrát verejnosti otvorila aj stavba Bytčianskej synagógy, čo je neuveriteľná stavba, a ktorá by mala slúžiť v budúcnosti ako kultúrny uzol na Považí. Tak sme sa rozhodli, že nadišiel ten správny čas, keď už je kde premietať filmy a organizovať koncerty. Cez leto sa navyše toho v Bytči ako v mnohých iných mestách moc nedeje, využili sme teda dieru na trhu. Vedeli sme už od jari, že chceme cez leto spraviť aspoň taký dvojdňový festivalík, kde sa premietne zo šesť filmov. Nakoniec sme sa ale rozhodli urobiť to vo väčšom štýle. Filmov bolo cez 20, 4 koncerty, bábkové divadlo, postavili sme festivalovú kaviareň, letné kino. Bol to nakoniec dosť zaberák a aj skúška aké má naše združenie kapacity. Názov Hviezdne noci za prvé odkazuje tomu, že hlavná časť programu sa deje pod hviezdami – v Letnom kine na Bytčianskom zámku a v Bytčianskej synagóge, ktorá ma na plafóne maľbu nebeskej klenby. Názov tiež odkazuje k „filmovým hviezdam“, ktoré v programe festivalu oživujeme.

_U6A3275Foto: Tomáš Kuša

Bytča je špecifická svojími kultúrnymi pamiatkami, a samotný festival funguje na báze širšieho umeleckého spektra. Máš tu hudbu, film, divadlo a množstvo ďalších vecí. Čo je tvojou hlavnou ideou?

Hlavnou ideou, čo sa týka filmového programu je vytvoriť festival, ktorý sa bude venovať primárne dejinám filmu. Teda niečo ako Letná filmová škola v Uherskom hradišti, samozrejme v omnoho menších rozmeroch. Chceme poukázať na zabudnuté klenoty z dejín filmu, aj na klasiku, či málo prebádané územia filmovej histórie. Festival však chceme posunúť do multižánrovej roviny, vytvoriť miesto, kde si diváci okrem filmu užijú aj hudbu, bábkové divadlo a ďalšie sprievodné podujatia. Dôležitý aspekt festivalu je aj jeho organické zasadenie do verejného priestoru. Práve to minulý rok diváci ocenovali najviac. Umenie dobre zasadené do verejného priestoru je ten najväčší pôžitok. Hviezdne noci by mali byť proste miesto, kde sa lokálna scéna stretáva zo svetom, umenie a vzdelanie so zábavou. Mal by to byť nevšedný zážitok pre domácich aj cezpoľných divákov, niečo čo bežne cez rok nedostanú.

Hviezdne_noci7Kapela Max Bazowski, Foto: Tomáš Kuša

Čím je Bytča ako mesto špecifické pre teba? A čo je ešte dôležitejšie čím si myslíš, že je zajímavá pre ostatných?

Je to moje rodné mesto, kde čiastočne stále bývam. Môj vzťah k nemu je taký ambivaletný asi ako u veľa ľudí, čo sa týka ich vzťahu k rodnému mestu. Keď som tam dlhšie tak mi lezie hore krkom, a keď som preč, tak mi chýba. Prirodzene sa snažím zlepšiť si podmienky na život, tam kde žijem a preto keď som tam, tak sa snažím zlepšiť podmienky v oblasti, ktorej najviac rozumiem a to je film a kultúra. Bytča je zaujímavá určite minimálne v kontexte Stredného Považia. Považské mestá sú samé socialistické skanzény. Bytča tiež, lebo má panelové sídlisko a fabriku, ale oproti tým ostatným ako Púchov, Považská Bystrica má ešte aj tie historické pamiatky ako renesančný Bytčiansky zámok, Svadobný palác – čo je vlastne jediná stavba svojho druhu široko-ďaleko (dal ju postaviť Thurzo, aby mal kde vydávať svoje dcéry) a unikátnu Bytčianskú synagógu, ktorú čaká v budúcnosti rekonštrukcia. Cez tie pamiatky je v Bytči cítiť nánosy histórie. Máme tam dokonca aj vlastný „Manderlák“. Kto chce vedieť viac, nech príde cez leto na Hviezdne noci, budeme mať aj komentovanú urbanistickú prechádzku po všetkých Bytčianských pamiatkách a architektonických a urbanistických bizardnostiach. 🙂

Hviezdne_noci4Foto: Tomáš Kuša

Máš za sebou už prvý ročník Hviezdnych nocí. Organizovanie takéhoto festivalu nie je určite ľahká záležitosť. Čo boli pri jeho tvorbe najväčšie prekážky?

Prekážky neboli. Myslím, že všetci dotknutí boli radi, že sa niečo také deje. Skôr bola veľká zábava, keď prišlo na samotnú realizáciu. Človek si vymyslí vzducholoď, ale postaviť ju nie je žiadna sranda. Každý deň sa na nás vyvalili nové a nové technické komplikácie. Zabudli sme objednať všas mobilné záchody. Dva týždne som obvolával všetky firmy až sa mi nakoniec podarilo zohnať asi posledné dve toitoiky na Slovensku, ktoré už si mysleli, že toto leto strávia nerušene niekde v sklade. Celkom sme pri myšlienke premietať aj na iných miestach ako v kine zabudli na fakt, že budeme potrebovať aj ďalšie plátna a premietaciu techniku, čo sú všetko veľmi drahé veci, na ktoré se nemali rozpočet, kedže sme sa rozhodli robiť festival až na poslednú chvíľu. Nakoniec som nakúpil v textilnom obchode 30 metrov bielej látky a moja mama z nich ušila dve luxusné veľké plátna. Jedno sme dali do synagógy a druhé do letného kina na zámoku. Boli také kvalitné, že by ste nespoznali rozdiel od profesionálnych. Do príprav sa zapojilo veľa ľudí, organizoval som to cez facebook, večer som vyhlásil, že zajtra bude brigáda a na druhý deň bolo pri synagóge 10 ľudá od 16 do 50 rokov s krompáčmi a fúrikmi a urobili sme tam takú parádnu terasu pre festivalovú kaviareň, že po skončení festivalu sme odtiaľ museli jedného návštevníka odniesť, pretože s plačom odmietal priestor opustiť. Tri týždne som spal asi tak 4 hodiny každú noc, ale tak to majú asi všetci ľudia, ktorí robia niečo naplno. Každopádne to dopadlo dobre, ten pocit, keď festival začal a ľudia chodili na filmy a užívali si to, bol na nezaplatenie.

Hviezdne_noci3Foto: Tomáš Kuša

Čo sme mohli na prvom ročníku vidieť a ako si postupoval pri výbere? Podriadil si celý festival jednej téme? Alebo si sa snažil o všestrannosť?

Vo filmovom programe sme si určili 4 sekcie. Jedna bola venovaná Slovensku, jedna vybranej národnej kinematograii, a dve boli tématické. Program sme sa v rámci možnosti snažili postaviť čo najatrktívnejšie, aby si na svoje prišli mladší aj starší kinoľubovia. V sekcii Fenomén Slovensko sme sa pustili do revízie Jánošikovských filmov. Bola to jedinečná šanca vidieť na jednom festivale všetkých 4 celovečerných Jánošíkov, od toho nemého až po toho moderného. Malo to atmosféru aj preto, lebo práve v Bytči na zámku, kde sme filmy premietali, bol súdený ten skutočný Jánošík. Cieľom bolo vytiahnúť klasické, či zabudnuté filmy a to sa podarilo. Prvý deň sme hrali v letnom kine Casablancu v rámci sekcie Film a história. Hľadisko bolo plné, bál som sa, že budú ľudia frflať, že premietame nejaké staré čiernobiele filmy s titulkami, ale reakcie boli opačné. Jeden kamarát z Bytče mi po skončení filmu povedal: „Vždy som si myslel, že to je nejaká sladká americká blbosť, ale je to geniálny film.“ Myslím, že program bol dostatočne rôznorodý a bohatý, na to že sme ho postavili ani nie za tri mesiace.

Hviezdne_noci2Foto: Tomáš Kuša

Momentálne sa chystá už druhý ročník tohto festivalu. Môžeš nám prezradiť v čom bude oproti predchádzajúcemu iný?

Chceme celé podujatie ešte viac posunúť do polohy multižánrového podujatia. Určite chceme rozšíriť hudobnú časť programu, ktorá sa deje v akusticky delikátnom priestore Bytčianskej synagógy. Pozrite si naše videodenníky, vzdialene vám priblížia ako to tam znelo a vyzeralo. Chceme spraviť aj bohatý program pre deti – animované filmy, dielne, bábkové divadlo, je to v rámci mesta veľká cieľovka, a bolo by od nás opovážlivé ju neuspokojiť. Zároveň si chceme zachovať mierne komornú atmosféru. Sme festival, kde sa nemusíte biť o lístky, kde si môžete pokecať s organizátormi a nasať atmosféru. Čo sa týka filmu chystáme jednu novú a dôležitú sekciu a prezradím, že v rámci nej diváci uvidia jedného veľkého komika-kaskadéra, jedného veľkého režisérského mága a jednu slovenskú hereckú legendu.

Hviezdne_noci5Foto: Tomáš Kuša

Keby sme rozprávali o možnostiach aké tento festival ponúka aké sú to? Myslíš že má potenciál neustále narastať a pri jeho neustálom raste sa môže stať celo Slovenskou udalosťou?

Je to otázka aj na bytčianských hoteliérov. 🙂  V súčasnoti napríklad nie je na pôde mesta až toľko veľa ubytovacích zariadení, aby uspokojili väčší nával cezpoľných návštevníkov. V tomto smere ešte Bytča neťaží zo svojho „turistického“ potenciálu. Každopádne už teraz oslovujeme aj návštevníkov zo vzdialenejších miest. Minulý rok sme spúšťali reklamu iba 3 týždne a podarilo sa nám cez ňu nalákať ľudí z Ružomberka, Banskej Bystrice či Bratislavy. Ak sa nám podarí vybudovať pevnú profesionálnu organizačnú štruktúru a model financovania festivalu, tak nevidím prekážku, aby sa nekonal aj ďalej.

Hviezdne_noci9Foto: Jakub Michel

Podľa tvojho názoru, je takýto druh festivalov dôležitý? A prečo?

Kultúra skvalitňuje život ľudí, tak ako to, že majú prácu, môžu jesť dobré jedlo, či to, že môžu športovať a dostať dobré vzdelanie. Veľa ľudí si to ešte neuvedomuje a kultúra je na Slovensku na poslednom mieste. Uvediem príklad: ako nadšenci sme s občianským združením Filmový klub Bytča zdigitalizovali v meste kino. Predtým kino 3 roky nehralo a vyzeralo to tak, že už ani nikdy neožije. Dnes premietame napríklad aj pre deti, hráme rozprávky síce staršie ale často kvalitnejšie ako v multiplexe v Žiline, máme výrazne nižšie vstupné a rodičia z Bytče sa nemusia s deťmi trepať 20 km do Žiliny. Nezkvalitňuje to ich život? Vedľajším produktom dobrých kultúrnych podujatí a umenia je vzdelanie. A toto všetko potrebuje ako soľ nielen Bytča, ale celé Slovensko. Aj preto robíme Hviezdne noci.

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.