Divadlo

S Barborou Bakošovou o divadlnom festivale Istropolitana Projekt

By  | 

Istropolitana Projekt má za sebou dlhú históriu. Hoci si všetky potrebné informácie môžeme zistiť aj na vašej oficiálnej stránke, priblíž nám trochu, čo je cieľom tohto festivalu?

Istopolitana Projekt má dva dôležité ciele, prvým je integrovať divadelníkov z celého sveta, a tak vytvoriť priestor pre vzájomnú konfrontáciu názorov, metódy práce a tvorby. Druhým cieľom je vytvoriť takú štruktúru programu, ktorá zaujme mladých ľudí v meste. Je to priestor, ktorý ponúka nový pohľad na umenie, je zaujímavý, exotický a prináša nové poznania kultúr a postupov v inscenovaní tradičných divadelných hier. O mojom tvrdení sa môžete sami presvedčiť pri inscenácii školy z Hong Kongu – W. Shakespeare Večer trojkráľový. Táto známa inscenácia je adaptovaná do dynastie Tang, čo už samo o sebe je zaujímavé. Tento rok je symbolický, uplynulo už 400 rokov od smrti tohto významného dramatika, Williama Shakespeara.

Ide o 21 ročník festivalu. Za celú históriu festival navštívili školy z rôznych kútov sveta. Ako je tomu tento ročník?

Áno, aj tento rok sa nám prihlásili rôzne školy a ako som už vyššie uviedla, príde napríklad Hong Kong. Máme to však oveľa pestrejšie a privítame účastníkov z Izraela, Indonézie, USA – Arizony, Mexika, Indie či Turecka. Dôležité je spomenúť, že po dlhom čase príde aj Rusko, čo nás veľmi teší, lebo ich inscenácie sú vždy veľmi hodnotné a zaujímavé. Samozrejme, prídu aj súbory z Európy, a to z Čiech, Poľska, Anglicka, Talianska či Nemecka a ešte mnohé iné. Jednoducho aj tento rok bol o festival veľký záujem, z čoho sa veľmi tešíme. Ide o festival, ktorý nemá v rámci Európy konkurenciu. Vašou snahou je dať priestor mladým umelcom, aby sa prezentovali a dostali na svoje kreatívne počiny feedback publika a odbornej verejnosti.

Istropolitana_1

V čom vidíš prínos tohto prístupu?

Vždy je dobré dostať spätnú väzbu, jednoducho, vždy je zaujímavé vedieť, čo si o tom myslia iní, narážam priamo na kritiku, ale v tom pozitívnom zmysle slova. Jednoducho by som to prirovnala k návšteve iných krajín a spoznávaní kultúry, len v tomto prípade príde krajina so svojou kultúrou za vami, takže ušetríte množsvto času s cestovaním =)… Jednoznačne je zaujímavé vidieť, ako ľudia diskutujú o rôznych postupoch a dôvodoch, prečo sa rozhodli stvárniť postavy tým a oným spôsobom. Každý deň festivalu je vyhradený pre diskusie, kde je možné sa s inscenačným tímom stretnúť a poskytnúť mu spätnú väzbu, nikdy to však nedopadlo hádkou a o to ani nejde, skôr ide o návrhy na možné zlepšenie, prípadne má inscenačný tím priestor na dovysvetlenie inscenácie. Na Slovensku je množstvo začínajúcich divadiel a spolkov, ktoré sa v rámci svojej tvorby stávajú osobitejšími, zaujímavejšími a divácky prístupnejšími, ako je to v prípade našich veľkých divadiel.

Istrpolitana_4

V čom vidíš dôvod tohto fenoménu?
Jednou z možností je otvorenosť, nové divadlá a divadelné priestory nevyžadujú prísny dresscode. Večerná róba či prípadná výrazná zmena oblečenia, alebo niekoľko hodinový styling sa v prípade nových, resp. mladých divadiel netýka. Tak ako my v Divadle Lab, ktoré je súčasťou Divadelnej fakulty VŠMU. Nevyžadujeme večernú róbu, a tak majú mladí ľudia menšiu bariéru a skôr prídu do divadla. Kdežto pri priestoroch, akými sú Slovenské národné divadlo alebo Divadlo Astorka Korzo’90, sa už vyžaduje určité spoločenské oblečenie. Tiež je možno zaujímavé, že v prípade nových spolkov alebo divadiel sa realizujú kratšie divadelné hry, ktoré sú možno rovnako inscenačne náročné ako inscenácie v profesionálnych divadlách, ale netrvajú viac ako dve hodiny, čo je častým dôvodom odradenia mladých.

Keby si mala porovnať hry hrajúce sa vo veľkých divadlách s tými, ktoré sú prezentované na Istropolitana Projekte, v čom by bol najvýraznejší rozdiel? Sú si zároveň aj niečím podobné?

Táto otázka je zrejme viac pre divadelných teoretikov, ktorí by asi vedeli presnejšie odpovedať. Najväčší rozdiel bude zrejme v herectve a v celkovom podaní príbehu divákovi, no dnes je to už veľmi ťažké porovnávať, keďže sa všetci snažia inovovať predstavenia. No každá inscenácia bude mať iný štýl, už len preto, že ide o rôzne kultúry a pre ne špecifické divadlo. Pre Indonéziu bude zaujímavé vidieť postupy tvorby pomocou psychologického realizmu, ktorý je používaný na Slovensku, v Čechách a vznikol v Rusku, pre nás určite bude zaujímavé vidieť indické, izraelské či mexické predstavenie. Podobnosť možno hladať v tvorbe divadelných inscenácií, dĺžke naštudovania hry, pripomienkach dramaturga a režiséra a času stráveného na vyšperkovaní divadelnej hry, každý chce aby jeho dielo bolo výnimočné a dobré.

Istropolitana_2

Na čo sa môžeme tešiť v rámci tohtoročného festivalu? Aké hry by si nám odporučila?

Podľa mňa sa treba tešiť na všetko, nielen na hlavný program, ale aj na program na Hviezdoslavovom námestí, kde budeme mať vytvorený priestor s názvom VŠMU EU STAGE. Bude to multižánrový priestor s hudobným, tanečným, a pravdaže aj divadelným programom. Ale je jasné, že ku každému festivalu patria afterparties, a ani my nie sme výnimkou. Celý týžden budeme oslavovať divadlo a začiatok leta v Klube DOLE. Čo sa týka súťažných inscenácií, tak by som asi najviac odporúčila predstavenie z Izraela s názvom Faidrina láska. Je to príbeh o mýtickom vzťahu Faidry s jej nevlastným synom Hippolytom, v modernej adaptácii mladej dramaturgičky Sarah Kane, ktorá spáchala samovraždu vo veku 28 rokov. Druhou zaujímavou inscenáciou je hra s názvom JA SOM VIP v podaní poľských študentov. Predstavenie je prešpikované hip hopovými vstupmi a kritizuje spoločnosť. Je toho však veľmi veľa, ale každému sa páči niečo iné, preto odporúčam zvážiť výber a prečítať si o inscenáciách na našej web stránke www.istropolitanaproject.sk, a potom si už len rezervovať lístky a ísť sa pozrieť.

Istrpolitana_3

Umenie je niečo, čo ľudí spája, ak môžem použiť toto klišé. Tým, že aj váš festival dbá na medzinárodnú spoluprácu, sa môžu dostať k divákovi divadelné hry a postupy, s akými nie je natoľko v rámci našej krajiny až tak oboznámený. V čom je najvýraznejší tento dialóg. Čo podľa tvojej skúsenosti je to čo diváka zvykne prekvapiť? A máš ty sama nejakú skúsenosť, ktorú si dodnes pamätáš ako niečo zaujímavé, alebo niečo čo ťa ovplyvnilo?

Áno, určite je na mieste povedať klišé, ktoré je z veľkej časti pravdou. Definovať to, v čom je najvýraznejší tento dialóg? No možno v tom, že sa ľuďom otvoria oči, a to, čo považovali za vulgárne a neprimerané pre také umenie ako je divadlo, je vlastne niekde považované len za bezprostrednosť. Veľkým prínosom je inšpirácia, možnosť porozprávať sa s ľuďmi, pochopiť ich postoj a pohľad na divadlo, ktorý dokáže prebudiť múzy a nápady, čo možno využiť v praxi a adaptovať ich aj do slovenských verzií divadelných inscenácií.

V čom bola najväčšía výzva v rámci organizácie a celkového fungovania tohtoročného Istopolitana Projektu?

Organizovať taký obrovský festival ako je Istropolitana Projekt je výzva sama o sebe, celý festival riadi cca 50 ľudí, respektíve študentov Katedry divadelného manažmentu pod dozorom troch pedagogičiek ☺ . Dôležité je vždy nájsť prostriedky na realizovanie projektu a koordinovať všetky súbory, ubytovanie, stravu, logistiku a zabezpečiť im čo najväčší komfort, aby sa u nás cítili výborne a spravili festivalu ešte lepšie meno.

A posledná otázka, a zároveň priame pozvanie našim čitateľom, prečo musíme určite navštíviť Istopolitana Projekt a počkať s dovolenkou a prázdninamy až po jeho skončení?

Všetkých Vás chcem pozvať na jedinečný divadelný festival, ktorý vám ukáže mladé a z časti exotické divadlo plné prekvapení. Čo sa týka dovolenky, tak možno vás inšpirujeme práve inscenáciámi, chytíte last munite a možno poletíte s nimi =)

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.