Fotografie Kultúra & umenie

Rudolf Baranovič- Bratislava očami fotografa

Pavel Chodúr

Ako ste sa dostali k fotografii?

Čo mi v detstve nebolo súdené, to som si vynahradil až keď som sa v 30-ke zamestnal v obchode s elektronikou a hneď som si zamiloval fotoaparáty . Postupne od základných filmových modelov som sa dostal až k modelom digitálnym a najmä s manuálnym ovládaním, kde je už na fotografovi, aký bude výsledný obraz na fotografii.

Ste fotografom všedného života. Na vašich fotografiách sú ľudia, udalosti, príroda – všetko čo je vo svojej podstate aktívne a neustále sa mení. Je to niečo, čo ste túžili zachytiť už vo svojich fotografických začiatkoch, alebo sa to postupne vyprofilovalo?

Začiatky boli úmerné mojim schopnostiam. Videl som fotografie iných amatérov ako aj profesionálov a keďže som bol samouk, zlepšovanie mojich schopností, uchopiť kompozíciu a zasadiť do nej príbeh či zaujímavý moment trvalo roky. Ale áno, od začiatku som sa snažil zachytiť ten jedinečný moment, samozrejme keď dnes pozerám na fotografie z mojich začiatkov, neubránim sa minimálne úsmevu.

rudo_baranovic-1

Vaše fotografie sú asi najbližšie k štýlu street photography. Najvýraznejšie je to ale vidieť na fotografiách nášho hlavného mesta Bratislavy. Vďaka Vám som sa na ňu pozrel trochu inak. Myslím si, že veľa Bratislavčanov si neuvedomuje všetky krásy svojho mesta. Na vašich fotografiách sa to ale podarilo zachytiť. Čo pre vás znamená fotiť naše mesto v porovnaní s ostatnými miestami kde ste bol?

Fotiť rodné mesto, kde som vyrastal od malička, je veľká výzva. Keď sa dostanem do miest, kde som prvý, prípadne len druhý raz, je oveľa jednoduchšie nájsť motív, ktorý vás osloví. Naše mesto poznám dosť dôverne a nájsť nový motív na miestach, kde som niekedy aj každý deň, nie je veru jednoduché. Ale aspoň to prinúti človeka viac myslieť, prípadne hľadať iný uhol pohľadu. Mám toto mesto rád také aké je a tak sa ho snažím aj dokumentovať.

Máte aj nejaký premyslený koncept keď idete fotografovať, alebo nechávate veci na náhodu?

Záleží podľa toho, čo idem fotografovať. Ak idem dokumentovať napríklad vernisáž či koncert, tak sa snažím vytvoriť reportáž so začiatkom aj koncom. Ale chodím na udalosti v meste fotiť aj bez zámeru vytvoriť reportáž a vtedy hľadám len ten zaujímavý moment či príbeh.

rudo_baranovic-3

Kedy a kde sa vám najlepšie fotí?

Asi mi je jedno kde fotím, ale najlepšie sa mi fotí ako každému fotografovi, keď je dobré svetlo a atmosféra. Lebo svetlo a k tomu trochu tej atmosféry, ktorú si buď musíte nájsť alebo si na ňu počkať, je základ dobrej fotografie, na ktorú sa dokážete dlhšie pozerať, prípadne sa k nej opätovne vrátiť.

Množstvo vašich fotografií má utlmené farby a veľké množstvo z nich sú čiernobiele. Pôsobia tak viacej filmovo. Vytvárate tak veľmi špecifickú atmosféru na fotografiách, ktoré majú až melancholické ladenie. Prečo práve tento spôsob?

Páčia sa mi staršie fotografie a to sa voľajako prenieslo aj na mňa. A možno aj do fotografií prenášam svoju náladu, veľmi mi pomáha, keď mám náročné dni, že sa potom môžem oddať fotografii a zrejme časť mojej melanchólie zanechám aj v nich.

rudo_baranovic-2

Máte nejaké fotografické vzory, ktoré vás inšpirovali vo svojich začiatkoch, alebo vás inšpirujú doteraz?

Je ich veľa, veľa takých, ktorých tvorba ma oslovuje. Vymenovať ich všetkých by bolo nadlho a keby som zabudol na niektorých súčasných, to by ma mrzelo. Inšpirujem sa mnohými, ale zároveň sa snaží zachovať si svoj rukopis, aby bolo poznať, že toto je moja fotografia.

Žijeme v dobe, kedy vyprofilovať sa ako fotograf, je vďaka technickej dostupnosti pomerne zložité. Množstvo ľudí môže fotiť a mnohé z fotiek majú aj svoju kvalitu. O to ťažšie si ale človek hľadá určitú tému aj svoj vlastný jazyk/ štýl. Ako to vnímate vy?

Oproti minulosti je dnes možnosť fotografovať dostupná každému. Zároveň prudko stúpa aj kvalita fotoaparátov bez nutnosti poznať, ako správne nastaviť expozíciu. Denne vo svete vzniká možno aj státisíce dobrých fotografií. Aby fotografie  človeka, ktorý sa chce fotografiou prezentovať, v tomto mori nezostali utopené, mal by mať svoj štýl a rukopis. Výborné fotografie, ktoré si zapamätáte, prípadne získajú aj uznanie, nemusia mať nutne špičkovú kvalitu. Majú však svoj špecifický feeling, atmosféru, na ktorú sa nezabúda.

rudo_baranovic-4

Čo je podľa vás najdôležitejšou vecou na fotografií? O čom by mala vypovedať? Aké posolstvá by mala niesť?

Na to som už vlastne viac razy odpovedal :). Fotografia by mala vedieť odovzdať informáciu divákom bez toho, aby bol nutný popis fotografie. Aspoň pokiaľ sa to netýka dokumentárnej fotografie, tam je často nutný opis. Ale mimo dokumentu by fotografia sama mala vedieť prerozprávať divákovi príbeh a zároveň mu nechať kúsok miesta na dotvorenie si ho podľa seba. Fotografia má však veľmi veľa odvetví, kde to čo vravím ja, zas až tak neplatí :).

Posledná otázka: Kde môžeme vidieť vaše práce a plánujete v dohľadnej dobe nejakú výstavu?

Zopár fotografií môjho rodného mesta nájdete visieť v reštaurácii Simply Fresh Restaurant, ktorej majiteľ o ne prejavil záujem. Prípadne v časopise Úspešní manažéri, kde pravidelne publikujú moje fotografie. A okrem toho už len na mojom profile na facebooku, prípadne vo facebookových skupinách, zameraných na fotografiu. Výstava je pre fotografa zlatý klinec jeho výsledkov. Usporiadať takú výstavu je náročný proces a na ten teraz nie som pripravený ho zvládnuť. Ak by sa však našli priaznivci či sponzori ochotní pomôcť, rád sa do toho procesu pustím.

Ďakujem za rozhovor.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.