Kultúra & umenie

Rozhovor: Žoldnieri z Bratislavy

Prinášam vám rozhovor s členmi skupiny historického šermu Žoldnieri z Bratislavy. Rozhovor mi poskytli Martin Janičina a Zuzana Siekelová.

Máte za sebou premiéru svojho nového vystúpenia. Aké máte pocity ? Vydarilo sa, či nie ?

Maťo: Myslím, že sa nám vydarilo, lebo toto vystúpenie je značne mnohotvárne. Má veľmi veľa podôb šermu, a tak sa môže stať, že niečo nevyjde, ale vyšlo to fajn. Publikum reagovalo, takže sme spokojní.

borne. Takže, Zuzi, ty ako zástupkyňa ženskej časti skupiny, ako to vnímaš ty ?

Zuzka: Ja si myslím, že to bolo výborné, výkon divákov bol úplne excelentný. Náš neviem, keďže som na druhej strane opony, ale dúfam, že bol excelentný takisto. A mám z toho dobrý pocit. Je to super.

Shs Zoldnieri Trnava-6

Na slovenskom trhu ste už dlho. Ako sa vám ako šermiarskej skupine podarilo udržať tento kolektív, i keď mnohí z vás majú rodiny, inú prácu, školy…

Maťo: My sme vznikli asi pred desiatimi alebo jedenástimi rokmi tak, že sme odišli z inej skupiny. Bolo pozitívne, že táto partia sa poznala už dlhšie, nerobili sme veľa náborov, neprijali sme veľa mladých ľudí… V našej skupine sa jednoducho dobre poznáme a už sme si na seba zvykli. Tým, že tento šermiarsky život žijeme už dlho, všetci už sme stabilizovaní, máme svoju prácu, a toto je v podstate naše hobby. Ale podstatné je, že nás to nesmierne baví.

A čí nápad bolo toto vystúpenie?

Maťo: Bol asi celoskupinový, plánovali sme to už dlhšie.

Zuzka: Celé to vystúpenie – ako to vyzerá, to je vlastne Maťova práca.

Maťo: Robilo na tom viac ľudí.

Zuzka: Viac ľudí, samozrejme. Ten nápad, to, ako by to celé malo vyzerať, je Maťova práca. Ostatní sme na tom iba spolupracovali ☺.

Čomu všetkému sa venuje vaša skupina ?

Maťo: Činnosť máme rozdelenú na dve základné časti. Jedna je scénika, predstavenia pre ľudí, tým sme začínali.  Druhá polovica je, takpovediac, rekonštrukcia bojového umenia, štúdium starých majstrov a jeho aplikácia vo voľnom zápolení. Robíme relatívne široký prierez obdobiami.

Čo je vaša priorita ?

Zuzka: Ťažko povedať, je to pol na pol. Scénika, rekonštrukcia a bojové umenie, ani jedno nie je priorita, je to naozaj päťdesiat na päťdesiat. Obe sú rovnako dôležité.

Shs Zoldnieri Trnava-25

Čím ste originálni, alebo čím sa odlišujete od iných skupín ?

Maťo: Myslím si, že tým, že sa naozaj zaoberáme rekonštrukciou umenia, skúmame, čo mali starí majstri na mysli, keď niečo napísali do kníh. Snažíme sa tomu porozumieť a na základe toho staviame vystúpenia. Dbáme o to, aby to nebolo len vymyslené divadlo, aby to malo nejaký reálny základ. Samozrejme, musíme to upraviť, aby sme sa na pódiu nepozabíjali☺. Ale ten šerm vychádza z niečoho konkrétneho. Veľké vystúpenia sa snažíme stavať tak, aby sme divákovi odovzdali nejakú informáciu, aby to bol zážitok aj pre oko, aj pre ucho, pre všetky zmysly.

Zuzka: Snažíme sa divákovi odovzdať aj niečo poučné, aby mal z toho lepší pocit a dojem, že sa neprišiel len pozrieť na niečo pekné, ale aby sa aj niečo dozvedel. Osobne si myslím, že sme originálni v nápadoch. V tých prvotných nápadoch, keď sa rozhodujeme, ako budeme tvoriť vystúpenia. Nie sme herci, teda nemôžeme na pódiu prednášať etudy. Všetky tie „tanečky“ okolo toho – väčšina skupín to aj robí… na to sme jednoducho povedali nie, pretože my sme šermiari a ideme to tam odšermovať. Snažíme sa urobiť to dobre, a tým pádom je to záväzok, musíme teda mať niekoho, kto tomu rozumie.

Shs Zoldnieri Trnava-30

Videla som vaše predstavenie. Prečo ste sa rozhodli pre 19. storočie, alebo prierez 19-tym storočím ?

Maťo: Sme na scéne už dlho, stvárnili sme rôzne obdobia. Väčšina šermiarskych skupín na Slovensku a v Čechách sa venuje výrazne starším obdobiam. My sme sa, možno aj prostredníctvom štúdia šermu, dostali aj k mladším a modernejším majstrom. A práve toto obdobie sa nám celkom páči. Primárne vznikol základ tohto vystúpenia v inom vystúpení, ktoré malo názov História súboja. Bolo známe súbojmi, ktoré sa odohrali od 15. po 19. storočie. Vtedy sme si povedali – pri tom 19. storočí (vtedy to bol len jeden súboj), že je to pekné obdobie a dá sa znázorniť veľmi kreatívne. Nie je to opozerané, je to v zásade u nás niečo nové, takto to chceme urobiť.

Keď robíte nábor nových ľudí, aké podmienky musia spĺňať ? Aké sú priority, alebo, musia byť v niečom lepší ako ostatní ? Alebo mať nejaký „ skill“ ?

Zuzka: Podľa mňa je to o tom, aby ten človek mal nejaký vzťah k predmetnej histórii, aby ho to zaujímalo viac než iných ľudí, aby mal o tej histórii trebárs nejaké hlbšie   poznatky. Netvrdím, že musí ovládať všetko od praveku až po dnešok, ale aby mal aspoň klasický prehľad čo sa týka dejín. Musí mať istú pohybovú kultúru, čo je podľa mňa dôležitý prvok – aby sa vedel správne hýbať.

Maťo: Chcem len ešte dodať, že my si nevyberáme primárne podľa toho, kto je aký pohybový virtuóz. Pre mňa musí človek hlavne chcieť, to je prvá vec. Musí medzi nás aj mentálne zapadnúť. Jednoducho si musíme spolu rozumieť, to je prvotná podmienka. Pohybové schopnosti sa ukážu potom – či na to má alebo nemá. Väčšinou máme také skúsenosti, že ak na to niekto nemá, tak nejako prirodzene odíde, ale základ je, aby sme si sedeli ľudsky.

Shs Zoldnieri Trnava-32

Klasická otázka. Ako riešite bezpečnosť ?

Maťo: Pri rekonštrukcii a voľnom zápolení ochrannými pomôckami, pri scénike upravovaním reálnych techník, pretože tie sú stavané na zabitie☺, a my sa na pódiu nechceme zabiť. Musíme teda techniky upraviť na vzdialenosti, na tempo a stavbu jednotlivých súbojov. To všetko, samozrejme, nácvikom, ktorý musí byť dôsledný.

Máte nejaké vtipné príhody z vystúpení ?

Maťo: Vtipné príhody z vystúpení ? No to mi teraz nenapadá. Určite si spomeniem a poviem ti neskôr.

Dobre, ďakujem ti ☺ Ty máš niečo, Zuzi ?

Zuzka: Tak, vtipné asi ani neviem, lebo my to berieme dosť profesionálne, keď ideme vystupovať. Aby to bolo dobré, aby to bolo pekné, aby všetko vyšlo ako má, samozrejme, niekedy sa niečo prihodí, ale snažíme sa o to, aby to vyzeralo tak ako má.

Maťo: Ja mám jednu. Neviem, či je vtipná, ale pre mňa je, keďže si ju pamätám doteraz. Úplne prvé vystúpenie pred 16-imi rokmi, ktoré bolo naozaj úplne prvé, bolo viac herecké ako šermiarske a po vystúpení som zistil, že mám za opaskom cigarety. Vtipné to nie je, ale rozhodne poučné, človek si musí dávať pozor.

Shs Zoldnieri Trnava-41Ty máš detičky ?

Maťo: Ešte nie, ale budem mať.

Keď ich budeš mať, odporučil by si im historický šerm ?

Maťo: Určite áno, ale rozhodne ich nebudem do toho nútiť. Podľa mňa je šerm veľmi dobrá disciplína, lebo človek sa rozvíja pohybovo, pri scénike herecky, rozvíja v sebe aj bojového ducha pri zápolení, poučí sa o histórii. V minulosti to tiež bola veľmi uznávaná disciplína, mladí šľachtici aj bežní ľudia sa to učili, lebo to pokladali za veľmi prínosné z rôznych pohľadov. Takže – nútiť určite nie.

Zuzi, ty ako budúca matka ?

Zuzka: Ja si myslím, že to k tomu pravdepodobne povedie tak prirodzene, keďže sme obidvaja šermiari. Nútiť určite nie, ale deti sa s tým budú stretávať denno- denne. Pravdepodobne s nimi budeme chodiť aj na tréningy, aby to zažili a videli, aby sa stretli s tými zbraňami. Ono je to prirodzené, ako keď učíš dieťa rozprávať materinským jazykom, to je tiež prirodzené. Neviem, či môžem spomenúť aj mená…

Shs Zoldnieri Trnava-49Pokojne.

Zuzka: Jabčove deti sú tiež obidve šermiari a na nich vidím, že k tomu majú taký prirodzený vzťah, neboja sa toho a sú také nadšené keď to vidia. Hrajú sa s tými zbraňami, vedia, že je to nebezpečné, a tiež ako s tým majú manipulovať. A samé majú takú bojovnejšiu povahu, nie príliš, ale už sa podľa mňa schyľuje k tomu, že možno budú niečo podobné aj robiť.

Beriete historický šerm ako životný štýl alebo ako hobby ?

Maťo: Je to ťažká otázka. Nie sme profíci, máme každý svoju prácu. Z tohto pohľadu je to hobby. Osobne si myslím, že keby sme boli profesionáli, nemali by sme z toho taký pocit, ako máme teraz, lebo by sme sa asi do niektorých vecí aj nútili. Určite je to aj životný štýl, keby nebol, nemohol by som to robiť 16 rokov, takže sčasti áno. Nechodím s mečom po ulici, ale keď prídem domov z tréningu, sadnem si a študujem nejakého majstra. Je to určite súčasť života.

Shs Zoldnieri Trnava-15

Máš nejaký svoj šermiarsky vzor ?

Maťo: Keď poviem, že Salvator Fabris, tak to bude znieť divne.

Zuzi ?

Zuzka: Nejaký šermiarsky vzor ? Ja mám skôr žijúce vzory. Tými sú pre mňa, čo sa týka pohybovej kultúry, tí, od ktorých sa snažím niečo odkukať, niečo sa naučiť. Sú to všetci chalani, ktorí sú v skupine starší. Dosť dlhú dobu som odkukávala hlavne od Maťa. Jeho pohyby a takú tú bojovnosť, spôsob boja. Takže to sú moje vzory. So zosnulými sa už neporozprávam, porozprávam sa so žijúcimi. Na  nich vidím, ako to robia.

V akom období by si chcel žiť ?

Maťo: V súčasnosti.

Súčasnosť ti vyhovuje ?

Maťo: Áno.

Zuzi ?

Zuzka: Tak isto, lebo tento korzet je hrozne nepohodlný. Všetko to tlačí, rýchlo s ním dole!

Maťo: Ešte niečo sa mi žiada povedať k tomu obdobiu. Minulé obdobia sú pekné, ale v súčasnosti preto, že v minulosti nebol život ľahký. A nie tak dávno. Dnes sme robili 19. storočie, kedy žil veľmi významný taliansky majster, ktorý bol za svojho života 2-krát odsúdený na smrť a absolvoval mnohé bojové kampane v Napoleonovej armáde, takže to by som, napríklad, nechcel zažiť.

Shs Zoldnieri Trnava-52

Vo vašej skupine používate aj prezývky, ako ste sa k nim dostali ? Také najvýraznejšie.

Maťo: Moja je Marcipán. Vôbec sa za ňu nehanbím. Majster Koza sa ma opýtal, keď ma prvýkrát stretol, či sa na ňu urážam, alebo fungujem. Samozrejme, to druhé. Táto prezývka vznikla pred 16-imi rokmi, keď som prišiel do prvej skupiny, boli tam prevažne starší bradatí chlapi a povedali, že ja som ešte taká cukríková tvár, taký mladý, tak mi dali prezývku Marcipán.

Zuzi, ty nemáš žiadnu ?

Zuzka: Ja nemám žiadnu.

Ty si Zuzka, hej ? ☺

Zuzka: Ja som proste Žužu. Boli aj pokusy ako Suzuki, Denkler Beer a podobne, srandovné záležitosti, ale neujalo sa to. Celkom som aj rada, lebo sa nechcem volať Denkler Beer alebo Dunkel alebo niečo podobné.

Shs Zoldnieri Trnava-56

Aký máte názor na začínajúce skupiny mladých šermiarov ?

Maťo: Pozitívny. Šermiarstvo fungovalo v minulosti, scénický šerm sa určitým spôsobom vyvíjal a je dobré, keď tá tradícia ide ďalej. Ale je dôležité, aby tie skupiny nevznikali iba kvôli tomu, že – ideme sa niekam biť s mečmi a v zásade za tým nič nie je a potom si dajú pivo. Je to nebezpečné pre nich aj pre divákov. Tá skupina musí na sebe chcieť pracovať, to je to, čo som hovoril na začiatku, jednoducho musia chcieť dosiahnuť kvalitu, musia byť schopní sa učiť od iných a radu nebrať ako urážku. Šerm nie je otázka len fyzickej stránky, ale aj intelektu, takže keď človek nie je na takéto niečo mentálne vybavený, je to pohroma.

Zuzi, ženy – šermiarky.

Zuzka: Ja sa stretávam aj s našimi mladými babami. Keď sme sa stretli, bolo to plné entuziazmu, plné nadšenia a chuti učiť sa. Baby sa veľmi rýchlo učia, lebo ono je tam taký ten pocit (nie u nás v skupine, samozrejme, lebo u nás je to podľa mňa dosť rovnocenné, nikto na to nehľadí, že si baba), snaha byť rovnocenné. Normálne šermujeme, robíme to isté. Akurát pri narábaní s mečom máme také dve skupinky, ktoré sme si sami vyčlenili ešte dávnejšie. Jedni sú takí agresívnejší, čo idú do turnajov, teda robia ten reálny šerm. Druhá skupinka je taká slabšia, taká, že – dobre, my si zašermujeme, ale nejdeme do seba surovo, silovo. V tejto súvislosti by som spomenula tú našu ženskú stránku, tu sa to možno trochu odlišuje, ale nemyslím si, že by to niekomu mohlo vadiť alebo niečo podobné. Je to podľa mňa dobré, lebo niekto na to nemá alebo to proste nechce robiť. Ale čo sa týka našich nových dievčat, sú úplne super. Niektoré už také niečo predtým robili, majú k tomu vzťah, boli napríklad v iných skupinách, alebo majú k šermu nejaký iný, osobný vzťah. Ja som s nimi veľmi spokojná.

Shs Zoldnieri Trnava-58

Čo by ste odkázali našim čitateľom ? Nejaké motto alebo niečo, čoho by sa mohli v budúcnosti držať.

Maťo: Čitateľom neviem. Mne teraz napadlo, máme to aj na stránke… V jednej knihe starého anglického majstra sa dočítame, že najväčším nepriateľom učenia je ignorancia. To možno platí všeobecne, nielen pri šerme, takže aby boli otvorení veciam. Jednoducho aby neboli uzavretí, zahľadení do seba. Aby človek to, čo robí, robil s ambíciou a robil to čo najlepšie. Slovom, prijímať informácie a vzory, a učiť sa.

Zuzi ?

Zuzka: Ja asi žiadne motto nemám, ale skôr odkaz, aby brali veci s nadšením, lebo to je jediná vec, čo nás charakterizuje – že sme tým nadšení, máme to radi, a preto to dobre vyzerá. Preto sa nám darí v určitých veciach, lebo to robíme s nadšením.

Maťo: Posledná za mňa. To, že sa nám teraz podarilo zopár vystúpení, neznamená, že sa to nedá urobiť lepšie a my nemáme čo robiť. To platí i pri štúdiu už spomínaných starých majstrov, aj pri produkcii vystúpení, je to nekonečná cesta a vždy sa to dá urobiť lepšie. Vždy sa dá objaviť niečo nové, takže netreba zaspať na vavrínoch.

O autorovi

Kristína Slováková

Kristína Slováková

Študovala herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Vyše 11 rokov už vystupuje nielen pre dospelých ale aj pre deti ako žonglér v rámci umeleckého dua Aratron Aspis. Od malička sa venuje výtvarnému umeniu ako samouk s menším vedením svojej mamy, výtvarníčky a bábkoherečky, Oľgy Banincovej. Po 10 ročnej pauze znova intenzívne kreslí a maľuje pre potešenie svojich priateľov. Venuje sa tiež hre na husle, je lektorkou poledance a aktívne vystupuje a zapája sa do rôznych umeleckých aktivít.