Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Rozhovor: Výtvarník Jozef Stančík

Pavel Chodúr

Maliarstvo je jeden z tradičných umeleckých prajavov z neuveriteľne dlhou históriou. Prečo si sa rozhol práve pre tento spôsob vyjadrenia?

Maliarstvo ako také si asi našlo mňa. Ja som prejavoval talent skôr na sochu. Keď som bol vo veľmi útlom veku mohol som mať tak 3-4 roky tak som modeloval z plastelíny realistické zvieratá, zatiaľ čo moji kamaráti stavali vonku snehuliakov. K maľbe som sa dostal náhodou. Študoval som dizajn a tam som pričuchol ku kresbe. Chytilo ma to. Hovoril som si, že zostanem len pri čiernej a bielej. Farby som skúsil vďaka svojej opovážlivosti. Mamin známy ma oslovil, že či by som mu neurobil olejomaľbu a či som to už niekedy robil. Tak som mu povedal že jasnééé tisíckrát. No a odvtedy maľujem farbami, experimentujem a stále skúšam niečo nové.

Stancik_8

Využívaš pri svojich dielach spreje, koláž a na tvojej tvorbe určite padať vplyv pop-artu. Bolo to od začiatku niečo čo si zamyšľal robiť, alebo si sa k tomu dostal postupne? A ak hej, skús nám to trochu popísať.

Je to veľmi zvláštne. Nové postupy vynájdem vždy náhodou pri procese tvorby. To čo maľujem a ako to maľujem mám naplánované. Ide totiž o to, že aby obraz vyzeral spontánne a náhodne a hlavne dynamicky tak to chce sakramentsky sofistikovaný plán. Takže na to aby to nevyzeralo naplánovane to musím vždy dômyselne naplánovať.

Koľko ti trvá vytvoriť jeden obraz?

Toto je veľmi individuálne. Niekedy maľujem na 2 metrové plátno a mám to hotové za pár hodín. Inokedy mi to trvá týždne.

Stancik_5

Predpokladám, že sprejová maľba je efektívna a rýchla, ale určite to nie je také jednoduché. Čo všetko k tomu potrebuješ, aby si vytvoril obraz ako je napríklad Madonna, alebo Marylin Monroe?

K tomu človek naozaj veľa nepotrebuje. Spreje, akryl, plátno a nejaký ten skill. Asi najdôležitejšia je vášeň pre vec a takzvaný sitzflesich( vytrvalosť pri práci). S čím mám ja dosť problém, lebo sa neviem veľmi dobre koncentrovať.

Každý tvorca má tendenciu prekonávať samého seba a dávať si stále ťažšie a ťažšie výzvy. Ak by sme porovnali to čo si robil na začiatku s tým čo robíš teraz a čo by si chcel robiť v budúcnosti sú tam výrazne zmeny a keď hej tak aké?
Sú tam zmeny. Hlavne sa človek učí istej pokore voči tomu čo robí. Počúva viac názory iných. Viac sa chce učiť zároveň ale vo svojich dielach vidí viac chýb. Nachádza nový zmysel prečo to robí. Do budúcna mám naplánovaných pár projektov, ktoré by som chcel zrealizovať do jedného roka, možno do dvoch. Možno budú celkom zaujímavé a možno ani nie.

Stancik_4

Čo ti pri procese tvorby pomáha? Máš nejaký rituál?

Rituál nemám. Možno mi pomáha najviac výber hudby akú počúvam. Hudba je nádherné umenie. Hudba je pre mňa nádherné umenie. Možno to najvyššie a najemotívnejšie. Áno.. to je ono. Hudba. Tá mi pomáha najviac. A samozrejme ľudia ktorými sa obklopujem a môj vnútorný stav.

Umenie na Slovensku to má dosť ťažké. Hlavne keď vezmeme v úvahu, že veľa umelcov nedostáva patričnú podporu. Určite sa to prejavuje práve v tých klasickejších umeniach ako je sochárstvo a maliarstvo. Ako to vnímaš ty?

Ja to vnímam pozitívne. Veľa slovenských umelcov je veľmi úspešných aj vo svete. Živia sa tým, sú výnimoční a v mnohých prípadoch aj revoluční. A nie je chyba v tom že to štát nevie umenie podporiť. Umenie nevedia podporiť ľudia. Vždy je chyba v ľuďoch. V konkrétnych ľuďoch. Najväčšiu chybu ale vidím v tom, že ľudia prestali vytvárať vzťahy a hodnoty. Ako potom môže niekto taký podporovať niečo také ako je umenie?

Stancik_1

Mal si možnosť už vystavovať svoje obrazy? A nasledujúca otázka, kedy plánuješ najbližšiu výstavu a kde?

Mal som možnosť vystavovať pár vecí. Inak zatiaľ nevystavujem. Myslím, že keď budem raz pripravený vystavovať budem to cítiť. Zatiaľ sa len učím remeslu.

Dajú sa tvoje obrazy aj niekde kúpiť?

Určite áno. Stačí ma kontaktovať na telefón, email, alebo môj facebook.

Stancik_6

V čom podľa teba spočíva najväčší význam umeleckej tvorby ako takej?

Umenie má hlavne tešiť ľudí. Má to byť niečo osobné. Pre mňa je to každý ťah štetca. Je unikátny, nie je to zásluha nejakého naprogramovaného stroja, aj keď sa tak môžeme pri tvorbe niekedy cítiť. Umenie má byť pekné a vyvolať pozitívne emócie. Hovorím teraz o tom umení aké chcete mať napríklad zavesené v obývačke. Iný druh umenia zase môže meniť názory ľudí, ovplyvňovať verejnú mienku, môže klásť pálčivé otázky atď. Význam umeleckej tvorby je v tých ktorí na nej participujú. Či už umelec, alebo divák. Ja stále hľadám svoj štýl a svoj rukopis a tešíma že popri mojom hľadaní robím ľuďom radosť.

Posledná otázka: Máš nejaký zatiaľ neuskutočnení sen ohľadom svojej tvorby? Niečo čo by si chcel dokázať, alebo spraviť. Niečo k čomu všetky kroky, ktoré teraz robíš smerujú?

Áno stále hľadám spôsob ako urobím dokonalý portrét. To slovo dokonalý ma napĺňa pokojom, lebo v umení nič také ako dokonalý nejestvuje.. Takže človek môže vždy na sebe pracovať, pretože tam nie sú hranice. To ma uisťuje v tom, že aj keď budem mať 80 rokov, stále tam bude niečo o čo sa budem môcť snažiť.

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a všetko dobré.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.