Kultúra & umenie

Rozhovor: Umelkyňa Eva Šrubařová

By  | 

Mohla by si sa nám v krátkosti predstaviť? Kto si? Čomu sa venuješ?

Som človek zamilovaný do umenia a predovšetkým do textilu. Už na strednej škole som študovala odevný dizajn, teda módu. Ale vždy keď som tvorila odev, tak to bola skôr nejaká kreácia. Po strednej škole som sa rozhodla skúsiť výtvarnú školu VŠVU so zameraním na voľný textil, čo znamená, že nerobím žiadne šaty, látky, módu, ale robím voľné umenie v rámci textilu.

evka_srubarova_5

Čo ťak tomu viedlo, prečo textil?

Vylučovacia metóda. 🙂 Vedela som určite, že nechcem ísť robiť ekonomiku ako veľa kamarátov. Ani som nechcela ísť robiť nič s číslami, ani sociálnu pracovníčku atď. preto, že tieto práce by ma nerobili šťastnou. Vyšlo mi z toho, že chcem robiť niečo s umením. Vždy ma bavilo kresliť a vylepšovať alebo upravovať veci. V tomto ma usmernila aj podporila moja mama, ktorá mi predostrela moju budúcu strednú školu.

Evka_Srubarova_28

Ako prebieha tvoj tvorivý proces, čo všetko robíš s textilom?

To záleží od okolností. Robím veci aj na objednávku, čiže tam to záleží aj od predstavy klienta. Ak chce napríklad upraviť tričko nejakým špecifickým spôsobom, riadim sa inštrukciami – to mám najmenej rada. Ak nemajú vymyslenú predstavu, snažím sa pripraviť koncept a smerovať tak, aby im (aj mne) čo najviac vyhovoval. Teda ak by som navrhovala napriklad originálnu textíliu na stoličku, spýtam sa v akom priestore bude umiestnená, kde a na čom bude stáť, či bude používaná atď. Inak tvorím podľa toho, čo ma napadne (ak mi ľudia dajú voľnú ruku) a to mám najradšej. 🙂 Inšpiráciu hľadám v miestach kde sa nachádzam, koncepty k svojim výtvorom sa snažim vymyslieť tak, aby ich súčasťou bol nejaký príbeh. Častokrát vediem „dialóg“ sama so sebou. Ovplyvňuje ma môj vek, ročné obdobia, farebnosť oblečenia okoloidúcich, politicko-sociálna, ekologická otázka atď. Podbne ako pri objednávkach si pomáham pri vytváraní konceptu otázkami a odpoveďami na ne. Inokedy mi zas pomáha ticho. Ale inšpirujú ma napríklad aj hudba a filmy. Raz som šila bábiku, tu som sa inšpirovala rozprávkou Coralina, kde sa mi páčila jedna bábika. Tak som ju tak po svojom skúsila ušiť.

evka_srubarova_4

Čím všetkým si sa zaoberala, môžeš popísať tvoju tvorbu?

Začnem mojim pobytom v Helsinkách, kde som študovala, aj keď tvorila som aj pred tým. Mala som tam veľa času rozmýšľať o tom čo chcem, čo je moja cesta. Raz som sa tam zúčastnila na jednom zaujímavom workshope. Na ňom sme mali možnosť vybrať si z pestrej ponuky látok a vytvoriť z nich koláž. Étericky som sa do toho vložila a spomädzi strihancov sa mi zjavil akýsi portrét, ktorý sa dal aj otáčať. Vtedy ma to velmi okúzlilo. Tá možnosť využívať látky ako farby, maľovať nimi. Následne som si povedala, že tomuto by som sa chcela venovať a po návrate na Slovensku. Bol to tretí ročník VŠ. Následné dva semestre venovala práve tomu ako využívať látku ako farbu. Výsledom bol obraz na tému „zívanie“, kde som vytvorila takú obrovskú reliéfnu tvár, ktorá zívala. Veľmi skrátene povedané – mojim zámerom bolo sledovať ľudí, či to v nich vyvolá zívací reflex. Tým som transferovala moje dielo do tela diváka. V „maľbe textilom“ som pokračovala bakalárskym semestrom. Témou bolo „štastie“. Často sa pýtame samých seba, že prečo napríklad robím toto a toto. Väčšinou sa na konci dopracujeme k odpovedi, že preto, lebo chceme byť šťastní. Tak som sa teda zaoberala štastím, očisteným od všetkého. A prišla som na to, že moje najväčšie štastie je moja rodina. Zdá sa to ako klišé, ale ak by ste sa pýtali samých seba otázky na túto tému, som si istá, že nie každý by odpovedal kladne. Preto som na počesť mojej rodiny vytvorila 5 portrétov, ktoré majú medzi sebou väzby, o ktorých viem iba ja. Tie som vyznačila rôznymi farbami. Niektoré naznačujú lepšie, niektoré horšie veci. Projekt bol mojim vnútorným vyjadrením. Poslednou prácou bol taftingový koberec na tému Lucidný sen.

Evka_Srubarova_24

Aké materiály a techniku používaš?

Tak napríklad už spomínanú koláž, tlač na textil, sieťotlač, sublimačnú tlač. Tieto ale viac patria k dgitálnym technikám. Ja radšej pracujem ručne, maľujem, strihám, prešívam, upravujem veci, taftujem a tkám. Veľmi rada cítím materiál, s ktorým pracujem v rukách. Spoznávam tak jeho štruktúru, vyvoláva vo mne rôzne pocity, ktoré potom ovplyvňujú výsledné dielo.

evka_srubarova_1

Kde si môžu ľudia pozrieť tvoju tvorbu?

Teraz mám jednu prácu, ktorá sa vola „Pleseň“ . Tá bola vystavená na bratislavskom hrade v rámci Trienále Textilu Bez Hraníc 2015.  Teraz bude putovať tri roky v rámci Európy. Bola aj na Bienále 2014, a tiež na súťaži v Montreale. Moje dielo „Pleseň“ je výšivka a zámerom bolo hrať sa z ľudskými zmyslami, čo ma veľmi baví. Pri tomto diele som sa „inšpirovala“ dnes všeobecne rozšíreným trendom niečo/niekoho pri prvom pohľade odsudzovať. Pritom často prehliadneme skrytý potenciál či už danej osoby alebo veci. Práve táto výšivka, dôkladne napodobňuje pleseň, farbou, materiálom, štruktúrou. Niekto teda napríklad príde, pozrie sa a povie: „Fuj, to čo je?“. A tomu sa ja smejem, lebo sa vlastne jedná o delikátne spracovanú výšivku. A tiež mám stránku  na facebooku, kde môžete vidieť takmer všetky moje práce. Poteší ma každý nový lajk O:)

evka_srubarova_20

Čo robíš okrem toho, že sa venuješ umeniu z textilu?

Tancujem. S tancom som začala už ako 5 ročná. Vlastne ma sprevádza celý život. Už dlhšiu dobu sa venujem hip-hopu v  Street dance academy u Laciho Strikea. Osud mi praje postupom času viac textilu ako tancu momentálne. Dlho ma to mrzelo no teraz chápem, že to asi tak má byť. Laci mi bol veľkou oporou, ba priam otcom počas puberty. Naučil ma veľa. Určite sa chcem takejto forme umenia venovať aj v budúcnosti. Prosto časom som začala mať pocit, že práve práca s textilom mi dáva väčšiu umeleckú slobodu vo vyjadrení. Čiže ak to mám prirovnať k niečomu, tak akoby mi jazyk, ktorým rozpráva tanec prestal stačiť, tak som sa naučila nový, ktorým môžem vyjadriť to čo cítim. Ale niekedy ma v mojej tvorbe ovplyvní aj tanec. Hlavne keď som sama a načrtám si nejaké čiary. 🙂

evka_srubarova_6

Je nejaká osoba, ktorá je pre teba inšpiratívna?

Tak pre mňa je inšpiratívny každý človek, ktorý je cieľavedomý a ide si tvrdo za svojim. Zo slovenskej scény, v rámci textilu a aj myslenia, mám veľmi rada Vlastu Žákovú.

Čítala si teraz nejakú dobrú knihu?

Čítala som knihu Kúzelné upratovanie ale zistila som, že to vôbec nie je dobrá kniha ale páčil sa mi obal. :)) Inak mám rada Jaroslava Dušeka a jeho výklady, napr. knihy Štyri dohody od Dona Miguela – odporúčam.

Čo by si odkázala ľudom?

Asi, že nech sa pozerajú sami na seba pri každej situácii, nech robia to čo ich baví a najlepšie ako vedia, nech kašlú (obojstranne) na jedovaté reči a neberú si ich osobne, a hlavne KLÍÍÍDEK. 😉

Ďakujem za rozhovor 🙂

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.