Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor: Stanislava Lucká z ochotníckeho divadla Bajaja

Pavel Chodúr

Divadlo Bajaja je ochotníckym súborom v Stankovanoch. Priblíž nám prosím pozadie jeho vzniku. Koho to bol nápad a prečo?

Nápad vznikol v roku 2012. Bola som členkou kultúrnej komisie a kolega pán Vendelín Čieško veľmi často rozprával o ochotníckych divadlách, a pár krát mi navrhol, aby som porozmýšľala o založení súboru. Bola som študentkou hereckého konzervatória a so spolužiačkou Zuzanou sme raz tento nápad prebrali. Založili sme divadlo Bajaja.

Bajaja1

Má divadlo svojich stálych členov, alebo máte záujem aj o nových ľudí? Keby som tam chcel hrať napríklad ja, čo by som preto musel spraviť?

V každej hre, ktorú sme doteraz pripravili, hrali aj „starí“ herci ale aj nové tváre. Záležalo to od toho, kto bude mať čas na nacvičovanie novej inscenácie a aké obsadenie budeme potrebovať. Určite radi privítame aj nových členov. Jedinou podmienkou – aj pre teba – je mať čas a chuť pracovať….:)

Bajaja3

Si režisérkou ale aj herečkou a určite máš na starosti aj milión organizačných vecí. Čo je podľa teba najnáročnejšou vecou pri vedení takého to divadla a čo máš naopak so všetkých činností najradšej a prečo?

Najradšej mám pocit, keď začneme nacvičovať a pri každej ďalšej skúške vidím nejaký posun. Niekto príde s novým nápadom alebo niečo nové vymyslíme, zmeníme, vytvoríme. A samozrejme najkrajším zakončením tohto tvorivého procesu je premiéra. Keď vidíte ako ľudia odchádzajú z hľadiska pozitívne naladení, viete, že práve pre tieto pocity a emócie robíte divadlo.

Najnáročnejšou vecou je zosúladiť všetkých ľudí. Ochotnícke divadlo je pre všetkých len vedľajšou činnosťou, keďže musia chodiť do práce, príp. do školy. Nájsť termín skúšok aby vyhovoval všetkým je niekedy hotová detektívka…:)

Bajaja5

Koľko máte na konte zatiaľ hier a akého sú štýlu?

Zatiaľ sme pripravili tri inscenácie. Začínali sme dedinskou tematikou Kamenným chodníčkom, pokračovali talianskou komédiou dell´arte Sluha dvoch pánov a naposledy to bola francúzska fraška Chytráctvo majstra Pathelina. Všetky tieto hry boli komédie.

Bajaja7

Baví vás žáner komédie? Hovorí sa že rozosmiať diváka je dakedy ťažšie ako ho dojať. Ako vnímaš žáner komédie ty?

Nesnažíme sa vyberať hry, ktoré by diváka nútili zamyslieť sa nad dnešnou spoločnosťou alebo by mali nastavovať spoločnosti zrkadlo. Sme toho názoru, že ľudia už majú veľa negatívnych informácií z médií, málokedy sa tam mihne niečo pozitívne, a preto je našou snahou skôr diváka rozosmiať a pozitívne naladiť.

Rozmýšľali sme aj nad žánrom tragédie, ale nakoniec sme sa vždy rozhodli pre komediálny žáner, pretože chceme ľudí rozosmiať, nie rozplakať. Rozplakať len ak od smiechu.

Bajaja8

Koľko vám trvá nacvičiť jedno predstavenie? A ako často hrávate?

Záleží od dĺžky hry, počtu postáv a od toho, ako často sa dokážeme stretávať. Ale priemerne môžeme povedať, že je to tak štyri mesiace.

Po premiére, zahráme u nás reprízu, a pár krát zahráme hru aj v susedných obciach. Znovu to záleží od času našich ochotníkov.

Chytráctvo plagát

Aké sú vaše plány do budúcna. Kam by ste sa chceli ako divadlo dostať, a pripravujete nejaké nové hry?

Konkrétne plány do budúcnosti nemáme, nechávame to všetko plynúť a uvidíme, kam nás čas zaveje. Samozrejme určite chcem vo svojej činnosti pokračovať a nacvičovať ďalšie a ďalšie predstavenia. Nápady by boli, len ich zrealizovať.

Bajaja9

O chvíľu bude mať premiéru vaša nová hra. Priblíž nám ju.

Naša nová hra sa bude volať Kde bolo, tam bolo… Je inšpirovaná rozprávkami, ktoré sa hrávajú na Habakukoch (Dobšinského rozprávkový svet) na Donovaloch, kde som jednu sezónu pracovala ako herečka. Autorom zdramatizovaných textov je pán Pavol Hadač, ktorý na Habakukoch rozprávky aj režíruje. S jeho dovolením budú niektoré texty použité aj v našej hre. Viac neprezradím, viac uvidíte na premiére…:)

patehlin

Z čoho ako tvorca čerpáš inšpiráciu?

Inšpiráciu čerpám zo všetkého. Všetko, čo vidíme, alebo zažijeme sa v nás určitým spôsobom zapíše. Potom sa snažíte vytvoriť scénu alebo kostýmy a ten obraz sa sám vynorí.

Čo nemôže v žiadnom tvojom predstavení chýbať? Načo kladieš ako tvorca najväčší dôraz.

Dôraz kladiem hlavne na to, aby sa herci vo svojich postavách cítili dobre. Ak aj mám istú predstavu, avšak vidím, že hercovi to nie je prirodzené, radšej vymyslíme niečo iné. Ak sa hercovi niečo hrá zle, je to vidieť, a keďže nie sú profesionálnymi hercami je to pochopiteľné. Preto sa snažím o to, aby ochotníci mali predovšetkým radosť z toho, čo hrajú a netrápili sa niečím, čo možno nezvládnu.

foto dobre

Na Slovensku je množstvo divadelných súborov a ochotníkov. Máš pocit, že je to nejaký nový fenomén? Ako vnímaš dôležitosť takýchto súborov ty? Myslíš si, že je pre Slovensko a jeho kultúrny rast existencia takýchto súborov dôležitá?

Nevnímam to, ako nejaký nový fenomén, keďže v minulosti bolo takmer samozrejme, že obce mali svoje ochotnícke divadlá, a bol o ne aj väčší záujem ako dnes.

Myslím, že je výborne, keď sa niekto podujme akýmkoľvek spôsobom prezentovať našu kultúru, či už folklórny súbor alebo skupina, divadlo alebo akákoľvek iná organizácia. Najmä v dnešnej dobe, plnej počítačov, mobilov, či tabletov.

DSC_3282x

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.