Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor: Sisa Michalidesová

Pavol Kopinec

Sugestívne divadelné predstavenie Silent Rhapsody:

Naše múzy v zastúpení Palo, Kika a Miro sa zúčastnili na krásnom divadelnom predstavení Silent Rhapsody v DK Pezinok. Táto hra je postavená na príbehu malého dievčatka, ktorý je vyrozprávaný v tichosti. Hovorí o sile prežit a hĺbke materinskej lásky.

„Hrdinka príbehu nás presúva s nehou v srdci cez príbeh ľudského osudu, kde sa strach, odlúčenie, láska, odvaha, konfrontácia so smrťou a nádej stávajú melódiami a vytvárajú tichú pieseň života.“ (divadlo Úsmev)

Réžia, autor, a výroba masiek : Matteo Destro
Hrajú : Alena Michalidesová, Sisa Michalidesová, Daniela Mackovičová, Tomáš Zárecký
Hudba a námet : Sisa Michalidesová
Klavír : Valér Miko
Kostými a scénar : Katarína Drobná
Text piesne : Peter Konečný
Choreografia : Mirec Janík

Videli sme veľmi peknú divadelnú hru Silent Rhapsody a okrem toho, že v nej priamo hráš, tak hra vychádza aj z tvojej knihy „Sisa a sivý holub“. Ako táto hra vznikala a čo je v jej pozadí?

Táto hra vznikala na základe autobiografickej knihy „Sisa a sivý holub“, ktorú som napísala tesne po mojej chorobe pred 11 rokmi. Tá kniha bola niečim, ako moja očista. Neskôr som stretla na jednom kurze v Padove Mattea Destru, ktorý túto hru aj režíroval. Dotiahla som ho na Slovensko. Najprv sme spolu robili detskú hru s názvom Haló Mimozemšťan. Potom sme si spolu povedali, že by sme chceli spraviť niečo v čom sa nebude rozprávať a celý budeme v maskách.

Ako ste sa stretli?

Stretla som ho konkrétne na workshope hry s maskami, kde bol jedným z lektorov a strašne sa mi zapáčila jeho energia a spôsob ako robil. Je naozaj výborný v pohybe, kde ide úplne až do hĺbky. Povedala som si, že on je ten správny človek. Potom, keď vytiahol svoje masky (ktoré aj vyrába), som z nich bola veľmi unesená a tak som ho zavolala k nám. Prvá hra Haló Mimozemšťan bola s polovičnými maskami, ktoré takisto vyrobil. Silent Rhapsody je s celými maskami. Vyrábal ich tak, že počúval moju hudbu a vyslovene sa mu rodili pod rukami. Tiež som mu dala preložiť moju knihu do taliančiny (preložil ju môj kamarát), tým pádom mohol byť veľmi blízko problematiky a veľmi veľa sme sa o tom aj rozprávali. Tým, že kniha je písaná a s maskami sa hrá v tichu, museli sme vyberať pasáže, ktoré sú aj z reálneho sveta. Samozrejme kvôli tomu, že v knihe sa strieda realita so snom. Matteo sa rozhodol vybrať práve pasáže z nemocnice, tam je práve ten sen, smrť, strach, nereálne postavy ako je sivý holub. Prežili sme spolu veľa a bolo veľmi príjemné spolu robiť. Dva týždne v lete s nami robil cvičenia, pohybovky s rôznymi maskami. Neskôr prišiel na dva týždne na jeseň a postavil celú hru, potom sa ešte raz vrátil na dva týždne a už iba dorábala. Naživo tam hrá Valér Miko (klavír), moje skladby, ktoré rozvíja, čiže varíruje. Niektoré skladby sú z nahrávky, takže je to také veľmi silné a sugestívne predstavenie. Vždy som prekvapená z divákov, ako reagujú, odídu veľmi dojatí.

Čo je pre teba hodnotou tejto hry, ktorú sa snažíš sprostredkovať divákom?

Je to možno taký odkaz, aký je silný vzťah rodiča s dieťaťom a aké je to veľmi silné, čo môžu ľudia prežívať v nemocnici. Napríklad teraz tam bolo dievča, ktoré je hluchonemé, rozumela tomu a celé to prežila. Každý si tam nájde niečo iné, niečo čo mu pomôže, alebo mu niečo povie. Je to veľmi poetická hra.

Počas hry bola veľmi pekná hudba a ty aj skladáš hudbu. Čo ťa viedlo k tomu, že si začala skladať?

Skladala som už ako malá. Už ako päťročná som si hrala na klavír a na píšťalke pre celú dedinu u nás v Rohovej pri Senici, kde sme mali chalupu po babke. S otcom sme spolu hrávali ľudovky a potom asi v trinástich som zložila hudbu, ktorá bola v predstavení kde sa aj spievalo. Toto ma veľmi inšpiruje, všetko zo seba dať von a potom už robiť veci, ktoré mi zadajú ľudia, napríklad pre iné predstavenia alebo do filmu.

Je nejaký špecifický štýl hudby, ktorému sa viac venuješ?

Jazz. Album, ktorý som robila teraz – Expresie, je veľmi dramatický a predchádzajúci album Sisa a sivý holub je veľmi intímny. Zimní kúzelníci je skôr filmovo divadelná muzika. Veľkí herci malým deťom sú tri knižky s cd kde spievajú známi herci. Chceli sme takto pomôcť detskej onkológii a podarilo sa nám prispieť 25 000 Eur. Piesne ako Vzducholoď a Noc svätojánska sú hudbou do Zimnej rozprávky, ktorá sa hrala na Novej scéne. Povedala som si, že ich zvečním a dám na cd. Jedno z prvých cd bolo aj 3 plus 1, čo je jazz fjužn. Sú to také rôznorodé veci. Teraz pripravujem nový album s názvom Dream Rhapsody, v ktorom hrá americký klavírista Benito Gonzalez. Je to taký jazzový „nářez“, moderný jazz, kde sa odviaže ako taký kôň.

Kto tebe pomáha v živote, alebo ti veľmi pomohol?

Veľmi mi pomohla a stále mi pomáha moja mama. Bola pri mne aj v tom najťažšom období, čo je celé vykreslené aj v tejto hre. Čo je na tejto hre zaujmavé je, že moja mama hrá hlavnú postavu – mňa a mne bolo zakázané hrať seba, čo bola podmienka režiséra Mattea Destra, pretože by to nebolo pre mňa pravdepodobne zaujímavé a pretože musím nájsť aj iný charakter tej postavy. Situácie, ktoré boli nepríjemné boli aj smiešne, ako keď napríklad padol paravan počas predstavenia a za ním niekto stál.

Ako pomáhaš ty?

Napríklad ma inšpiruje, keď som spravila hudbu k Veľkí herci malým ďeťom, tak niektoré deti, tým, že sú tam aj sóla hudobníkov a sú to rôzne štýly od jazzu po klasiku, flamenco, tak tie deti žačali chodiť do rozhlasu, kde spievajú, žačali sa venovať hudobným nástrojom a posielajú mi napríklad videá niekde z Grécka. Táto hra si myslím, že pomohla zopár ľuďom a tiež knižka Sisa a sivý holub, kniha s cd. Je to také zaujímavé, pretože dokonca to inšpiruje aj ľudí, ktorí neboli chorí, sú umelci, maľujú a každý tam vidí niečo iné.

Aký je tvoj odkaz?

V podstate po tej chorobe som sedela pred nemocnicou a povedala som si, že teraz idem žiť naplno a myslím si, že ľudia by sa mohli viacej tešiť zo života ale musia si to nejak zariadiť, spraviť niečo príjemné (napríklad ísť do prírody). Nájsť také to svoje štastie, z ktorého by sa tešili a robiť veci s ľahkosťou, aj tie ktoré ich nebavia.

foto: Full Spectrum

Sisa Michalidesová je herečkou, hudobníčou a skladateľkou. Od detského veku je členkou Divadla Úsmev. Ako hudobníčka účinkovala v skupinách – 3 plus 1, Zimní kúzelníci (BJD 2010), Juraj Griglák and band, Remedios (BJD 2005), Richard Müller, Exfónia, Chill pill – Andrej Šeban, Zuzana Suchánková band. Skomponovala hudbu k filmom Zima kúzelníkov (STV), Sisa a Sivý holub (autobiografický dokument), Malé oslavy (kinofilm), Leto (VŠMU). Scénickú hudbu k inscenáciám Malé manželské zločiny (divadlo L+S), Partybreakers (SND), Deus ex machina (divadlo Mimo) a O psíčkoch a mačičkách (divadlo Úsmev), Červená princezná (Astorka), Trzy Swinky (Teatr im. H. Ch. Andersena, Lublin) a podobne. Viac o Sise a tvorbe divadla Úsmev sa môžete dozvedieť aj tu. (http://www.divadlousmev.sk/)

O autorovi

Pavol Kopinec

Pavol Kopinec

Študoval a neskôr pôsobil ako výskumný pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho hlavným predmetom záujmu je migrácia, spolunažívanie kultúr a ochrana ľudských práv. Niekoľko rokov pracoval ako projektový manažér pre utečenecké zariadenia na Slovensku a v medzinárodných tímoch monitorujúcich životné a sociálne podmienky detí migrantov. V tejto problematike publikoval doma i v zahraničí viacero článkov a je autorom dvoch kníh. Vo voľnom čase chodí do lesa, pozoruje hviezdy, sem tam píše a prekladá. Miluje mestá, ich potenciál a energiu a verí, že Star Trek raz bude skutočnosť.