Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor s Tomášom Kramárom z Univerzitného divadla THE.ART.RE

Pavel Chodúr

Moja prvá otázka je, ako vznikol celý tento nápad s univerzitným divadlom?

Nájsť správnu odpoveď pre mňa nebude ľahké, pretože nápad založiť univerzitné študentské divadlo vznikol v inej hlave. Divadlo začalo fungovať rok predtým ako som sa stal jeho členom. Základný kameň položil vtedajší doktorand fakulty prírodných vied UCM v Trnave (dnes už RNDr.) Vladimír Frišták. Okrem toho, že študoval analytickú a bioanalytickú chémiu, tak mal (a ešte stále má) aj cit pre umenie a hlavne pre divadlo. V tej dobe bol zrejme obklopený ľuďmi, ktorí ho v danej myšlienke podporovali a tak vznikol samotný súbor, ktorý funguje pod záštitou UCM dodnes a pevne verím, že bude fungovať aj ďalšie roky.

Tomas_Kramar_1

Máte za sebou už niekoľko rokov aktívnej činnosti a za sebou úspešné premiéry prevažne komediálne ladených hier. Ako sa menil prístup k tvorbe oproti začiatkom a aký je teraz? V čom vidíš najvýraznejší posun?

Na začiatok musím povedať, že nie všetky hry boli komediálne ladené. Skúsili sme aj drámu – Tri sestry od Antona P. Čechova a absurdnú drámu – Tango od Slawomira Mrożeka, až neskôr sme sa orientovali na komediálne divadelné inscenácie. Podľa môjho názoru je jednoduchšie divákov prilákať na komédiu ako na drámu. Našim hlavným cieľom je aby sa diváci bavili, aby sa prišli odreagovať a zabudli na starosti bežného života.

Väčšina hercov je v divadle už nejaký ten čas, neustále na sebe pracujú, prichádzajú s novými nápadmi, robia všetko preto, aby boli z roka na rok lepší a lepší, takže najvýraznejší posun vidím v nich. Samozrejme sa aj divadlo posúva vpred, kým pri prvých hrách sme predstavenie odohrali len dvakrát (premiéra a jedna repríza), tak v súčasnosti sa snažíme hrať čo najviac, aby ľudia o nás vedeli (okrem premiéry zvykneme odohrať ďalších 5 repríz, kým sa nepustíme do novej hry).

Na Slovensku existuje množstvo divadelných ochotníckych súborov. Ty z pozície herca/režiséra ako vnímaš existenciu týchto divadiel a prečo pôsobíš práve v THE.ART.RE?

Myslím si, že ľudia by mali robiť to čo ich baví. Ak niekoho vnútorne napĺňa divadelné umenie, baví ho hrať alebo režírovať, alebo robiť čokoľvek iné v spojitosti s divadlom, tak by mal mať takú príležitosť. Nie každý má to šťastie pracovať (hrať) pre nejaké profesionálne divadlo, takže existencia ochotníckych divadiel je potrebná. Posledné roky sa aktívne zúčastňujeme divadelných ochotníckych festivalov a musím skonštatovať, že keby takého súbor neboli, tak by sme nemali možnosť vidieť mnoho skvelých talentov. Musím ešte dodať, že niektoré ochotnícke divadlá sú na takej úrovni, že by tie profesionálne schovali do vrecka.

Na to prečo pôsobím práve v THE.ART.RE mám jednoduchú odpoveď. Keď som išiel na prednášku, zbadal som na informačnej tabuli na fakulte plagát o konkurze do divadla. Ani chvíľu som neváhal a zúčastnil som sa ho. Vyplatilo sa. V divadle som už skoro 5 rokov.

Tomas_Kramar_2

Ty si režíroval vašu aktuálnu hru Lekárske tajomstvo od Raya Cooneyho. Je to komédia, ktorú ja osobne považujem v rámci divadla za jeden z najťažších žánrov. Ako by si ty zhodnotil túto hru? Prečo si sa rozhodol režírovať práve toto dielo?

Musím sa priznať, že pri rozhodovaní o akú hru pôjde mi pomohla moja režisérska predchodkyňa Nicol Vargová. Vybrali sme viaceré diela, ktoré som si potom požičal v Divadelnom ústave v Bratislave. Orientovali sme sa v prvom rade na komediálny žáner a v druhom rade na počet postáv, nakoľko v divadle pôsobí okrem mňa ešte deväť talentovaných mladých ľudí. Chcel som aby sa zapojil každý, aby sa z nikoho nestal len alternant, ktorý by sa možno vôbec nedostal na javisko. Až keď som si prečítal všetky zapožičané tituly, tak prišiel ten najťažší krok – vybrať ten najlepší. Musel som však brať do úvahy aj technické požiadavky pre danú inscenáciu. Po dlhšom uvažovaní nakoniec vyhralo „Lekárske tajomstvo“. Nakoľko to bola moja režisérka prvotina, tak som sa vôbec nezaoberal tým, že Cooneyho diela sú trošku náročné. Podstatné pre mňa bolo, že som si to nejako vedel všetko predstaviť v hlave. Či sa mi to všetko podarilo spraviť úspešne, už musí posúdiť samotný divák. Ja som s predstavením spokojný, hlavne s hereckými výkonmi mojich kolegov.

Čo ma privádza k ďalšej otázke, podľa čoho si vyberáte hry, na ktorých chcete pracovať? Všimol som si že máte za sebou aj hru Len nijakú paniku od Didiera Kaminku, ktorú považujem za veľmi dobrú situačnú komédiu. Fungujete na princípe toho že režisér prichádza s iniciatívou, alebo fungujete na princípe, že sa dohadujete medzi členmi navzájom, ktorá hra by sa hodila do vášho repertoára a prečo?

Nechtiac som pri predošlej otázke odpovedal aj na túto. Ale môžem ešte doplniť, že pri výbere hier je určite vítaná aj iniciatíva hercov, ale doposiaľ to nikto nevyužil, asi sa boja. Ale vnukol si mi dobrý nápad, že výber ďalšej hry nechám len na nich, nech si vyberú sami čo chcú hrať a ja sa už len prispôsobím.

Tomas_Kramar_3

V Lekárskom tajomstve si stvárnil hlavnú postavu, zároveň si hru aj režíroval. V čom bol tento proces pre teba najviac vyčerpávajúci. Naopak v čom vidíš najväčšiu výhodu takéhoto autorského prístupu?

Najprv by som chcel čitateľom objasniť to, že za hlavnú postavu som sa nenominoval z vlastnej iniciatívy, hoc ako režisér mám na to právo. Ako som už predtým spomínal, pri výbere hry mi pomáhala Nicol a bolo tomu tak aj pri rozdeľovaní postáv. Všetko som s ňou prekonzultoval, pretože má väčšie skúsenosti s divadlom než ja. Namiesto slova vyčerpávajúci, by som skôr použil náročný. Divadlo robím preto, lebo ma to napĺňa, nie vyčerpáva. Náročné to bolo hlavne z dôvodu, že som sa musel sústrediť na viacero vecí naraz. Nielen na charakter mojej postavy, ale aj na to, čo robia ostatní, aké budú kulisy, rekvizity, aký bude celkový výsledok. Jedna z nevýhod je, že ako režisér a herec v jednej osobe hru nikdy nevidím z diváckej perspektívy (pokiaľ si samozrejme nepozriem nejaký záznam). Samozrejme má to aj výhodu, takú osobnú, pretože počas aplauzu si to nevychutnávam len ako režisér, ale aj ako herec. Ďalšia výhoda je skôr taká kolektívna, nakoľko v škole máme aj skúškové obdobie, tak vtedy som voči ostatným empatický a v danom období im odpustím, keď sa nestíhajú učiť scenár, pretože sám si uvedomujem, že štúdium je prvoradé.

Čo je podľa teba pri divadle najdôležitejšie?

Nič nie je dôležitejšie ako dobrý kolektív. Keď ste obklopený vynikajúci ľuďmi všetko ide jednoduchšie.

Tomas_Kramar_4

Máte za sebou aj niekoľko festivalov. Do akej miery sa líši festivalový divák od toho tradičného s ktorým sa máte možnosť stretnúť mimo festivalov?

Festivalový divák je náročnejší pri zaujatí jeho pozornosti. Tento divák nepríde len kvôli nášmu predstaveniu, pokiaľ chceme aby sa pohodlne usadil a vychutnal si celú hru, tak musíme urobiť všetko preto, aby sme ho upútali a aby nemal potrebu sa v polovici hry zdvihnúť a ísť do stánku s občerstvením na pivo, prípadne cigánsku v žemli. Teraz nechcem tvrdiť, že pri tradičnom divákovi zo seba nevydáme maximum, ale môžeme sa aspoň trochu spoľahnúť na to, že na predstavenie prišiel preto, lebo nás (možno) pozná a vie, že môže očakávať oddych a zábavu.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Za najväčší úspech považujem to, že sa nám darí prezentovať divadlo všade, kde sa dá. Kedysi sme hrali len v Trnave. Vďaka Trnavskému samosprávnemu kraju a našej univerzite máme príležitosť odohrať premiéry v Divadle Jána Palárika v Trnave. Za posledné tri roky sa mali možnosť hrať aj v Budmericiach, Košiciach, Senci, Senici, Trstíne, Hlohovci, Smrdákoch (pre kúpeľných hostí). Do budúcna by sme chceli samozrejme navštíviť aj iné mestá, pokiaľ to bude možné. Ďalší veľký úspech sme dosiahli minulý rok na divadelnom festivale KASIOPEA FEST v Budmericiach, kde sme vyhrali Cenu organizátora (to bola kategória, kde hlasovala nielen odborná porota, ale aj samotní diváci).

Tomas_Kramar_5

Aký bude váš ďalší projekt?

K tomu sa ešte neviem vyjadriť. Momentálne je naša pozornosť zameraná na reprízy, ktoré ukončíme až začiatkom januára. Následne začneme pracovať na ďalšom projekte. Novú hru vždy vyberáme na začiatku zimného semestra, to je v období septembra, najneskôr októbra. Skúšky novej inscenácie začnú po odohratí poslednej reprízy (resp. derniéry). Jediné čo viem s určitosťou sľúbiť je, že to bude opäť komédia.

Pre všetkých tých, ktorý by sa o vás radi dozvedeli viac, kde vás môžu sledovať a čo pripravujete najbližšie?

Všetky informácie o nás (či už fotky z predošlých predstavení alebo aktuálne informácie o tom, čo práve robíme) zhromažďujeme na našej facebookovej stránke „Univerzitné divadlo THE.ART.RE“. Momentálne tam už máme takú malú základňu fanúšikov, ale budeme radi, keď sa k nim pripojíte.

Ďakujem krásne za rozhovor.

Ďakujem aj ja.

Tomas_Kramar_6

Tomas_Kramar_7

Tomas_Kramar_8

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.