Hudba

Rozhovor s Michalom Štofejom: Hudba z Marsu sa vracia na koncertné pódia

By  | 

Po dlhej pauze sa vraciate späť na pódium. Čo pre vás znamená koncertná atmosféra? Čo si na nej najviac užívate?

Momentálne sa valí svetom depka a melanchólia alebo príliš povrchná zábava, ktorá tú depku v konečnom dôsledku ešte prehlbuje. My sme sa tomuto trendu vzopreli – chceme šíriť radosť a na našich koncertoch je na to ideálna príležitosť. Väčšinou sa ľudia počas koncertu naladia na túto našu pozitívnu vlnu – je tam spätná väzba a to si na tom najviac užívame.

Veľa kapiel začne a je živelných a osobitých, ale časom strácajú svoju originalitu, stávajú sa viacej komerčnejšími a to čo bolo na nich zaujímavé sa vytratí. Vy si ale stále udržujete svoju osobitosť. Aký je recept na to zostať takí akí ste?

Ďakujeme za kompliment 🙂 My sa snažíme už 20 rokov byť aspoň trochu komerční, ale stále sme len živelní a osobití :)Sme takí, akí sme – ojašení, oplašení, sme veční chlapci – deti ulice…

Ako kapela sa stále vyvíjate. Z čoho čerpáte po 20 rokoch inšpiráciu? Sú to stále tie isté veci, alebo je to už niečo úplne iné?

Hudobne čerpáme z aktuálnych trendov – sledujeme modernú hudbu, preberáme z nej určité prvky a pomarťančíme ich. A textovo sa vždy snažíme o autentickosť. Prichádzajú stále nové témy – napríklad na poslednom koncerte policajti “uniesli” spred klubu opitého speváka našej predkapely a potrestali ho vyložením na jemu neznámom mieste. Aj nás si potom podali, keď sme sa snažili nenápadne sa vytratiť – našťastie šoféroval bubeník Sigi, ktorý mal všetky doklady v poriadku a dve pivečká počas koncertu vypotil, takže im zuby cvakli naprázdno. Na druhý deň som napísal pesničku o policajtoch, ktorí nevedia tancovať.

hudba z marsu

Čo vás inšpirovalo k piesni Partyzánska?

Raz som sa ocitol v rómskom gete a dal som sa do reči s miestnymi. Keď zistili, že som muzikant, priniesli gitaru, rozpútala sa veľká zábava. Zrazu ich bolo okolo mňa aspoň päťdesiat. Niektorí fetovali toluén, začal som sa trochu báť. Tak som povedal, že posledná pesnička a rozlúčim sa. Najprv ma nabádali priateľsky, aby som ešte hral. Keď som bol neoblomný, pritvrdili: “Hraj… Keď nechceš, aby sa ti niečo stalo, tak hraj!” Viac mi nebolo treba – hneď som zdrhal. V Partyzánskej je aj kúsok z tejto príhody.

Na koncertoch bude vystupovať aj skupina Dynamo Team. Nebude to v rámci koncertovania náročné hrať v dvoch odlišných kapelách, z ktorých každá je špecifická niečím iným?

Máme za sebou už viacero spoločných koncertov. Fyzicky je to dosť náročné – hlavne na hlasivky, preto v budúcnosti to už nebudeme takto spájať. Hoci každá kapela má svoje špecifiká, spoločné sú pozitívne vibrácie a tie obidva koncerty spájajú do fungujúceho celku. Keď je dobrá nálada, teda vždy, bubeník Dynamo Teamu Daniel Kravec sa pripája tiež aj k Hudbe z Marsu ako vokalista a perkusionista a vzniká tak veľká 6-členná nabúchaná zostava – každý koncert dávame naplno, akoby to bol náš posledný.

hzm2015

Radšej koncertujete na veľkých fastivaloch pod otvoreným nebom? Alebo v uzavretých priestoroch? V čom je výhoda a nevýhoda v rámci vzťahu medzi vami a fanúšikmi?

Vždy je super, keď je husté publikum – či už natrieskaný klub alebo plný festival – to je jedno. Vtedy sa dá urobiť veľmi rýchlo a ľahko dobrá zábava.

Váš najsilnejší moment z celého vášho fungovania?

Fascinuje ma hranie pre skautov – nepadne tam ani kvapka alkoholu ani iných drog a zábava je živelnejšia ako na trnavskom jarmoku, kde sú všetci nacuckaní. Raz som sa na skautskom festivale dokonca vozil na vlnách z rúk fanúšikov – ani som to neplánoval – jednoducho ma zdvihli a už som sa plavil – to bol povznášajúci zážitok 🙂

Určite vás už videlo koncertovať veľa ľudí, pre tých čo sa ešte len chystajú. Na čo sa môžu tešiť?

Môžete sa tešiť na disco aj punk – že na chvíľu zabudnete na všetky trápenia a ocitnete sa v pestrofarebnom svete výberových vibrácií.

Pozývam vás na koncert kapely Hudba z Marsu, ktorý sa uskutoční 28.4. v Stredisku kultúry na Vajnorskej 21 (SK-BNM). Predkapelou bude Buy Her Sugar.

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.