Kultúra & umenie

Rozhovor s Michaelou Kučovou z PechaKucha Nights

By  | 

Čo znamená PechaKucha?

PechaKucha vznikla v Tokiu, názov teda pochádza z japončiny a označuje „zvuk vznikajúci pri konverzácií“.

PechaKucha night sa prvýkrát uskutočnila v Tokiu v roku 2003. Akým spôsobom sa dostala na Slovensko a konkrétne do Bratislavy?

Fenomén PechaKucha sa z Tokia rýchlo šíril do celého sveta, dnes sa tieto večery odohrávajú vo viac ako 800 rôznych mestách, ktorým na organizáciu tohto podujatia udeľujú licenciu zakladatelia z Klein Dytham Architecture. Bratislavská PechaKucha vznikla v roku 2008 ako prvé slovenské vydanie tohto formátu. Jej iniciátorkami boli Katarína Trnovská, Barbara Zavarská a Ľubica Hustá z o.z. Punkt.

IMGP4814Foto: Lubo Dait

27.04.2016 sa konal 33 ročník PechaKucha night ktorého témou bolo svetlo. Prečo práve táto téma?

Toto vydanie sme pripravovali v spolupráci s divadelným festivalom Nová dráma. Ako sprievodné podujatie festivalu sme chceli tematicky nadviazať na divadlo, drámu, život na javisku. Symbolom tohto prepojenia podujatí pre nás bol reflektor, resp. skúmanie rozdielu medzi svetlom každodenným a divadelným. Chceli sme priblížiť často opomínanú prácu svetelných dizajnérov a umelecký rozmer svetla.

Princípom PechaKucha night je zohnať zaujímavých ľudí(nemusí ísť vždy nutne o profesionálov) ktorí budú hovoriť k divákovi a zdieľať s ním svoje zážitky, názory a postrehy. Podľa čoho sa vyberajú účastníci a prezentujúci?

Formát PechaKucha vznikol ako spôsob pútavého a dynamického prezentovania práce architektov, umelcov a dizajnérov. Aj dnes je našim primárnym cieľom predstavovať zaujímavých tvorcov najmä z oblasti umenia, ktorých práca je v danom odvetví niečím výnimočná. V posledných vydaniach sa navyše vždy zameriavame na špecifickú tému, či už ide o napríklad spomínané svetlo, hranice či inú tému.

IMGP4880Foto: Lubo Dait

Celý projekt má medzinárodný charakter. Boli tú návštevníci z Poľska, Maďarska a Českej republiky. Snažíte sa pozývať hostí len z okolitých krajín, alebo sa v tomto smere nekladú žiadne medze? Na kom vám prednostne pri výbere záleží?

Hostí z krajín V4 môžeme prezentovať vďaka podpore Visegrad International Fund. Jadrom PechaKucha je predstavovanie predovšetkým lokálne pôsobiacich tvorivých ľudí, približovanie miestnej scény. Pokladáme však za dôležité dávať slovenskú scénu do kontextu a mapovať dianie v našom širšom regióne. Umelecké dianie vo vyšehradskom priestore má svoje styčné body, ale aj špecifiká pre jednotlivé krajiny, a prináša do PKN BA zaujímavé momenty.

V čom vidíte vy výhodu tohto projektu?

PechaKucha je skvelá v tom, že za jeden večer spoznáte množstvo zaujímavých ľudí a ich rôznorodú tvorbu a aktivity. Formát 20×20 je vlastne taký speed-dating, garantuje veľa informácií, svižné tempo a aj vtipné momenty.

IMGP4636Foto: Lubo Dait

Najzaujímavejšia vec čo som si všimol bol práve princíp 20X20. Teda prezentujúci má k dispozícií 20 obrázkov pričom každý jeden zostáva na plátne po dobu 20 sekúnd. Za tento čas musí svoj projekt, alebo skúsenosť odprezentovať. Čo je v prípade hlavne profesionálov často krát veľmi zložité. Aká je podľa vás výhoda tohto prístupu a zároveň nevýhoda?

Výhodou je už spomínané tempo – pevný formát núti prezentujúcich vystihnúť podstatu a „nezakecávať sa“. 20 slajdov vie dobre ukázať, čím sa daný človek zaoberá, časový limit 20 sekúnd na každý z nich zas vyžaduje dobré pointy. Nevýhodou je, že tento spôsob prezentácie si vyžaduje cvik, čas na pódiu plynie rýchlo. Prednášky sú tak vlastne takou ochutnávkou, teaserom na vyhľadanie bližších informácií a sledovanie ďalších aktivít účinkujúcich.

PuchaKucha sa uskutočňuje 4 krát do roka. Čo musí byť v rámci faktu že sa jedná o medzinárodny projekt pomerne náročné. Čo je najťažšia vec akou si pri tvorbe ďalšieho ročníka prechádzate?

Máš pravdu, že najnáročnejšia býva koordinácia hostí, ale naša dramaturgička Ivka Hrončeková túto výzvu zvláda veľmi dobre. Intenzívna komunikácia s hosťkami a hosťami je kľúčová, aj kvôli spomínanému cviku.

IMGP4622Foto: Lubo Dait

Prečo by ľudia určite nemali premeškať ďalšiu PechaKucha night?

V júni sa budeme venovať téme pamäte. Myslíme si, že otázka toho, čo si pamätáme, čo zabúdame, a ako s tým žijeme ďalej, je dnes veľmi aktuálna. Predstavíme preto umelcov, ale aj inštitúcie a rôzne projekty, ktoré sa venujú uchovávaniu či spracovávaniu spomienok kolektívnej aj individuálnej pamäte.

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.