Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor s Martinom Kusendom, riaditeľom SDN

Staré Divadlo Karola Spišáka v Nitre nedávno uviedlo premiéru hudobnej rozprávky Čarodejník z krajiny OZ. O spomínanej inscenácii ale i o samotnom divadle hovorí v rozhovore riaditeľ divadla, Martin Kusenda.

„Je to už šesťdesiatšesť rokov, čo toto pôvodne bábkové divadlo pôsobí, hrá a robí radosť svojim divákom. Staré divadlo, alebo aj bábkové divadlo, tak ho poznajú všetci tu v Nitre a okolí, tvorí pre deti a mládež. Boli tu snahy osloviť intenzívnejším spôsobom dospelého diváka, no ja som osobne presvedčený, že dospelý divák má v tomto meste bohatú divadelnú ponuku. My sme tu prioritne pre našich najmenších divákov a pre mládež.“

Ako pristupujete k výberu inscenácií, ktoré by mali zaujať náročného detského diváka?

„Je to o tvorcoch, ktorí tu pracujú a o výbere titulov a samozrejme o dramaturgickom nastavení divadla. Musím povedať, že s mnohými inscenáciami z predchádzajúcich období sme sa rozlúčili, nakoľko neoslovovali cieľové skupiny alebo sa nestretli s diváckym ohlasom. Od môjho nástupu som sa vrátil k tomu, čo si myslím, že toto divadlo má robiť a to dobré divadlo pre deti a mládež.  Bábkové divadlo sa posunulo za tie roky smerom k divadlu objektu, k výtvarnému divadlu. Je to syntéza viacerých divadelných prvkov ale aj viacerých divadelných štýlov. V bábkovom divadle sa toho prelína veľmi veľa a to v snahe čo najlepším spôsobom osloviť práve tie naše divácke kategórie. Paradoxne najťažšie sa robí pre násťročných, ktorí už majú trošku iné záujmy. Divadlo v tom veku nie je pre nich až tak atraktívne. Samozrejme, je dobré vytvoriť ponuku a tým, že sme vytvorili aj pre týchto divákov inscenácie ako Klamova vojna, tak sme si overili, že je to o výbere titulov a o výbere tvorcov, ktorí tituly následne zrealizujú.

My sme obrátili svoj pohľad do Čiech a veľmi úspešne sme odštartovali túto sezónu autorskou inscenáciou Môj malý princ  Jiřího Jelínka, venovanú divákom od štyroch rokov. Absolútnym hitom sezóny sa stala inscenácia Hop, ktorá je venovaná deťom do 3 rokov. Toto divadlo nikdy podobnú inscenáciu nerobilo. Nie je to ani tak inscenácia, je to divadelný zážitok pre deti do troch rokov.  Je to prvé stretnutie sa s priestorom, s atribútmi, ktoré divadlo robia divadlom a určite v tom chceme pokračovať a „vychovať“ si nášho diváka.“

S akými menami momentálne spolupracujete ?

„V tejto sezóne spolupracujeme s Jiřím Jelínkom a Monikou Jelínkovou z Českej republiky. Potom so slovenským režisérom Kamilom Žiškom, Petrom Chmelom, ktorý bude pripravovať našu najbližšiu inscenáciu Farma Zvierat od Orwella, ktorú začneme skúšať v júni. Ďalej je to Peter Oravec, nitriansky režisér a divadelník, ktorý pripravil hru Čarodejník z krajiny Oz.“

Predstavíte bližšie vaše spracovanie hry Čarodejník z krajiny Oz?

„Ja som tu predovšetkým na to, aby som vytvoril podmienky. Slávka Civáňová a Peter Oravec ponúkli tento titul divadlu a my sme povedali áno. Potrebovali sme celosúborovú inscenáciu. V rámci dramaturgického plánu a doplnenia ponuky pre divákov sme potrebovali aj hudobnú rozprávku, ktorá obohatí divadelnú ponuku v tomto meste, preverí súbor z technického hľadiska aj z remeselného hľadiska.

Peter Oravec prizval do tímu skvelého scénografa Pavla Andraška a  Martina Dubravaya, ktorý je výborným výtvarníkom. Veľmi si vážim aj spoluprácu so skvelým hudobným skladateľom Petrom Vlčkom.   Môžem vidieť, že to poňali v tomto tíme veľmi sviežo, veľmi farebne a úžasne hudobne. A výsledok? Čo repríza, to standing ovation!“

 Netradičnou inscenáciou je hra Klamova vojna, ktorá prináša divadlo priamo do škôl. Aká bola spätná väzba divákov?

 „Spätná väzby je veľmi pozitívna. Klamova vojna je inscenácia typu – ak nejde divák do divadla, tak ide divadlo k divákovi. Najlepší spôsob inscenovania tejto hry je práve v triede, nakoľko je napísaná pre triedu. Je to výpoveď pedagóga a štyridsaťpäťminútový herecký koncert nášho kolegu Romana Valkoviča. Táto hra sa snaží ísť do hĺbky vzťahu učiteľa a žiaka, učiteľa a školy, žiaka a školy. Je to naozaj reflexia doby.

Čo sa týka reakcii, na začiatku boli študenti zaskočení. Nestretli sa s tým, žeby do triedy prišiel herec a hral, že je učiteľ. Po skončení Klamovej hodiny rozbiehame diskusie so študentmi.  Takže spätná väzba aj reakcie divákov sú veľmi pozitívne. Aj touto inscenáciou chceme ukázať ľudom, že divadlo tu je a nesmieme rezignovať na to aby divadlo zrazu nebolo. Divadlo potrebujeme aj na to, aby nám nastavovalo zrkadlo.“

Čo plánujete priniesť divákom v blízkej budúcnosti?  O štyri roky bude divadlo oslavovať 70.výročie vzniku. Máte predstavu ako bude vyzerať?

 „V každej sezóne robíme niečo netradičné pre diváka. Máme viacero programov. Rozbiehame teraz program Divadlo plus, máme klub Tatra, ktorý podporuje mnohé kultúrne aktivity. Divadlo je predovšetkým tu a teraz. Je to živé umenie, kde divák nemá tú možnosť tisíckrát vidieť to isté ako keď ide do kina. Čaro divadla je vo vzniku života na javisku, aktuálne v priestore a čase. Nehovorím, že sa nezamýšľam nad tým, čo bude, preto máme dramaturgický plán, ale sú to ešte štyri roky, ktoré mám pred sebou. Budem robiť všetko preto aby sedemdesiate výročie tohto divadla bolo dôstojnou pripomienkou a oslavou všetkých úspechov, čo toto divadlo malo, ale aj oslavou ľudí, ktorí divadlo pomáhali kreovať.“

O autorovi

Miroslava Luptáková

Miroslava Luptáková

Je študentkou žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Už niekoľko rokov pôsobí ako dobrovoľníčka filmového seminára 4živly, pričom posedné roky aj ako asistentka v oblasti PR. Dobrovoľníctvu sa venovala aj v rámci festivalu kabaretu a pouličného umenia Amplión v Banskej Štiavnici. Pôsobila aj ako lektorka v galérií Schemnitz Gallery, zameranej na súčasné slovenské výtvarné umenie.