Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor s Mariánom Gregoričkom o Šašovi Marošovi a Bábkovom divadle Bum Bác

Pavel Chodúr

Nachádzame sa v dobe, kedy malé deti vedia ovládať počítače, tablety a iné výdobytky modernej doby lepšie, ako staršia generácia. Šašo Maroš, je ale akousi ikonou ešte aj dnes. Do akej miery je vaša úloha ako šaša ťažšia oproti tomu, ako to bolo kedysi?

Tak to je pekná poklona, ale nie som v situácii, aby som sa mohol považovať za ikonu. O svoje miesto na slnku musím dennodenne bojovať a to nie je fráza. Množstvo ľudí sa v poslednej dobe vrhlo robiť programy pre deti mysliac si, že zabávať deti je tá najľahšia vec na svete! Ako keby každý, kto príde o svoju prácu si povedal, že ide zabávať deti. Nehovoriac o tom, že nízkymi (aj polovičnými cenami) svojich predstavení deformujú trh. A proti nim sa musím presadzovať a každý deň presviedčať svoje obecenstvo o tom, že sa oplatí zavolať Šaša Maroša.

Divadlo_Bumbac_4

Aký je najúčinnejší spôsob, ako zaujať detského diváka?

Úprimnosť! Snažím sa byť deťom partnerom a kamarátom. Keď deti vycítia akúkoľvek faloš, alebo rezervovaný prístup, tak Vás niekam pošlú! Do každého vystúpenia dávam absolútne všetku energiu, aby som deti presvedčil o tom, že som ich partner a že sa s nimi dokážem totálne vyblázniť!

Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu tejto ikonickej postavy?

To priniesol život. Najprv som nechcel byť šašo, lebo v tom čase už zopár šašov úspešne fungovalo a tak som vytvoril postavu Škriatka Piatka. Až neskôr som sa odhodlal stať sa šašom. Pre deti nemôžete účinkovať ako civil, deti potrebujú masku a zodpovedajúci kostým a samozrejme meno!!! Vo viedenskej televízii kedysi účinkoval klaun Enrico, možno niečo z jeho vystúpení zostalo vo mne.

Divadlo_Bumbac_5

Ste aj zakladateľom divadla Bum Bác, ktorého náplňou je tvorba bábkových predstavení pre deti. Je bábka ako hybateľ deja účinnejšia ako napríklad zamaskovaný herec?

Tak malá oprava, iniciátorom vzniku nášho bábkového divadla bola moja manželka Eliška v roku 2001 – a v roku 2002 sme už mali premiéru prvej rozprávky Slncový kôň. Ale v našom súbore plním takú multifunkčnú úlohu  ako skladateľ, textár, scenárista a režisér. Moja manželka na druhej strane musí všetko odsúhlasiť, aby som sa odhodlal ísť s tým von. Každý detail, každý gag, dolaďujeme spolu. Aj moja manželka sa dnes už zúčastňuje na vzniku gagov – stal sa z nej gagman (gagwoman)

Spolu s manželkou považujeme bábky za zázračné, pretože deti ich vnímajú ako živé bytosti, aj keď vidia, že za nich hovoríte Vy, alebo, že s nimi pohybujete!

Každý tvorca pristupuje k svojmu dielu s láskou a opatrnosťou. Potrebujeme podporu svojho okolia a dobrý tím ľudí, aby sa dokázala pretransformovať vízia tvorcu na skutočnosť. Predstavenia ako Slncový kôň, Mrazík alebo Kocúr v čižmách patria k našim klasickým rozprávkam. Prečo výber týchto príbehov? Čo vás na nich zaujalo a aká bola práca na nich? Čo bolo v celom procese najťažšie, a naopak čo vás ako tvorcu na celom procese najviac teší?

Nemáme vzťah k novým – moderným rozprávkam, niektorým rozprávkam sme v minulosti ani nerozumeli. Rozhodli sme sa vsadiť na klasické, overené a zvučné tituly! My tvoríme naše rozprávky dlho, napr. práce na Mrázikovi trvali viac, ako tri roky. Najskôr spracovanie témy, potom scenár, texty piesní a hudba. Potom marionety, kulisy a rekvizity. Všetko to bola naša práca, až na oblečenie bábok, to zabezpečila pani Gavaldová. Navyše celá práca, ale aj učenie bolo skomplikované tým, že Mrázik je veršovaná rozprávka, vytvorili sme vlastné verše, ale aj vlastné pesničky. Toto všetko je úžasne napínavá a krásna práca!!!

Divadlo_Bumbac_6

Keďže robíte predstavenia inšpirované klasickými rozprávkami, chcem sa spýtať do akej miery sa pridržiavate predlohy? Ste jeden z tých tvorcov, ktorý vníma dielo dobré také aké je, alebo ho neustále upravujete, meníte a pri tvorbe viacej uplatňujete svoju špecifickú víziu, kedy je predloha skutočne len predlohou?

Dielo si upravíme pri tvorbe inscenácie, pretože nie všetko v danej rozprávke sa dá preniesť aj do malého priestoru bábkového divadla. Celú rozprávku si najprv predstavíme v podmienkach našej malej scény a potom premýšľame, čo musíme vynechať, prípadne čím to nahradíme. Scenár je pevný, každé slovíčko, aj intonácia. Doplníme to len vtedy, keď vymyslíme nejaký nový gag. Neimprovizujeme, pretože rozprávka má svoju štandardnú dĺžku, ktorú neradno v Materských školách predlžovať. Okrem toho si improvizáciu ako umelecké vyjadrenie veľmi vážime. Nemyslíme si, že improvizácia je porozprávať na pódiu všetko, čo Vám slina na jazyk prinesie.

Existuje veľa klaunov a veľa šašov, ale máloktorý z nich sa teší takej obľube ako Šašo Maroš. V čom vidíte vy jeho najsilnejšie posolstvo?

Poctivý prístup k remeslu! Ja som dnes už asi jediný šašo, ktorý sa šminkuje a môj kostým vytvorili kostýmové výtvarníčky z Novej Scény v roku 1993. Druhá vec je nepodceňovať obecenstvo – každý rok prichádzame s novým diskotékovým programom na Karneval a s novým programom na Deň detí. Nuž a spoľahlivosť! Mojim veľkým vzorom bol kúzelník Šaňo Gerič. Zlé jazyky tvrdia, že nebol veľmi dobrý kúzelník, ale ako zabávač bol a je dodnes asi neprekonaný. Jeho humor, vystupovanie, javisková reč, jazyk, intonácia, prístup k detskému divákovi…

Netrúfam si hovoriť o posolstve Šaša Maroša, ale mojou hybnou silou je láska k deťom. Deti sú to najvzácnejšie, čo táto krajina má, ale zatiaľ každá vláda od roku 1989 túto nespochybniteľnú skutočnosť jednoducho odignorovala! Zlá správa pre našu budúcnosť.

Divadlo_Bumbac_3

Dnes je celá miera toho detského na ústupe. Detí častejšie pochádzajú z neúplných rodín, emócie a pocity im nahrádza virtuálny svet. Nie je to samozrejme prípad všetkých detí, ale určite sa s ním stretnete pri svojej práci aj vy. Hodnoty sa menia a často krát sú deti viac emocionálnejšie otupené, ako kedysi. V čom vidíte vy ako tvorca, ktorý s detským divákom pracuje najväčšiu chybu?

Najväčšia chyba je, že rodičia umožnia deťom sledovať čokoľvek, o čo prejavia záujem – katastrofické filmy, horory, krváky, ale aj telenovely, alebo reality show. Deti sú deti, aj keď vedia pracovať s tabletom a notebookom. Ich psychika je stále rovnaká, ako pred rokmi a vôbec nedokážu pochopiť vraždy, násilnosti, tragédie a medziľudské konflikty. Ak tieto veci môžu sledovať, celkom isto to negatívne ovplyvní ich psychický vývoj. To vysvetľuje dnešnú nebývalú agresivitu detí, ale aj dosť časté neovládateľné chovanie detí. Okrem toho – deti musia poznať mantinely – čo si môžu dovoliť a čo si dovoliť naopak nemôžu. Som absolútny odporca benevolentnej americkej výchovy. Každý musí po celý život niekoho počúvať, každý musí dodržiavať zákony a predpisy a keď sa to deti nenaučia v detstve, tak finito!!!

Pripravujete nejaké nové predstavenie? A ak áno o čom bude a na čo sa môžeme tešiť?

Nové predstavenie zatiaľ nie – máme štyri predstavenia a tie sú stále živé – to znamená, že ich stále hráme, musíme ich stopercentne ovládať, kedykoľvek nás zavolajú. Štyri predstavenia však znamenajú aj 4 krabice s marionetami, kopec veľkých krabíc s rekvizitami, 4 balenia veľkých kulís a ďalšie tašky s menšími kulisami. A to nehovorím o rekvizitách pre programy Šaša Maroša – každý rok 6 nových súťaží – u nás to je ako v hračkárstve. A na toto všetko potrebujete jednu celú izbu, lebo pivnica nestačí!

Divadlo_Bumbac_2

A moja posledná otázka. Kde vás môžeme nájsť a sledovať vašu tvorbu? Máte nejakú svoju oficiálnu stránku?

Nuž, prosím, kto by mal záujem o bábkové divadlo Bum Bác, môže navštíviť našu facebookovú stránku. Okrem toho máme aj web stránku : babkovedivadlo.com.

Šašo Maroš má tiež facebookovú stránku : Šašo Maroš a web stránku : najlepsisaso.com

Ďakujem za rozhovor.

Divadlo_Bumbac_7

Divadlo_Bumbac_8

Divadlo_Bumbac_1

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.