Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor s Jurajom Péčom (frontman kapely Čisté Tvary)

Pár slov na úvod:

Kapela Čisté Tvary po dvoch silných albumoch Meskalín (2005) a Rita von Anarchia (2008) vydala pred nedávnom tretí štúdiový album s názvom Zem Nás Chce Čistých, ktorý produkoval Oskar Rózsa a o mix a mastering sa postaral americký zvukový inžinier Scott Hull. Album pokrstili v Bratislave a okrem toho absolvovali tri koncerty v Košiciach, Prešove a Martine spolu s novým členom, gitaristom Adamom Mičincom. Kapela taktiež predstavuje v poradí šiesty klip ku skladbe Koniec Príbehov. O novom albume, plánoch do budúcna, či o minulosti a vývine kapely porozprával trocha jej frontman Juraj Péč.

foto_turne_David_Doros2foto: Dávid Doroš

Zašiel by som zo začiatku trocha do minulosti. Ako a kedy ste sa dostali k hudbe?

Myslím, že už od malička ma fascinovali zvuky a melódie. Matne sa mi vybavujú záblesky spomienok z doby keď som mohol mať tak 4-5 rokov. Cez pootvorené dvere mojej izby bolo často z kuchyne, alebo obývačky počuť zvuky rádia, televízie. A prvou vecou na ktorú som sa naozaj sústredil neboli slová, ale melódie. V duchu som si vždy hovoril, že je to úžasné, takmer nadpozemské. Celá tá Hudba. Druhým zlomovým momentom a definitívnym posunom ku tvorbe hudby bolo jedno letné popoludnie myslím v roku 1991, keď som v dome starých rodičov našiel roky zabudnutú akustickú gitaru. To mi dá sa povedať zmenilo život.

Môžete priblížiť to, ako a kedy vlastne vznikli Čisté Tvary? Kto prišiel s nápadom založiť kapelu a kto vymyslel názov?

S Plechom (Matej Pliešovský, bubeník) sa poznám od svojich 6 rokov, spoločne sme rástli, objavovali nové veci. V centre mesta nás bolo takých viac, stretávali sme sa, hrali futbal, lozili po strechách, fajčili prvé cigarety. Boli sme skrátka banda chalanov, ktorých bavil život a lákalo všetko nové. A v teenage veku neexistuje väčšie lákadlo ako sex, drogy a rock and roll. Tak sme založili kapelu. Mali sme v Martine taký opustený dom do ktorého sme chodili. Každý mal na to svoje dôvody. Niekto tam chodil fetovať riedidlá a niekto si vybíjal mladícku energiu na nástrojoch. Zostavy sa veľmi často menili až sa z toho vykryštalizovalo nejaké stabilné jadro na ktorom sme o pár rokov neskôr postavili Čisté Tvary.

foto_turne_David_Doros1foto: Dávid Doroš

Čo by ste označili za najväčší zlomový moment v rámci pôsobenia kapely? Bolo to vydanie debutového albumu, či spolupráca s Oskarom Rózsom?

Celkom určite to bol ten fakt, že sme všetci dokázali opustiť svoje pôvodné plány a životy a presunúť sa kvôli hudbe z Martina do Bratislavy. Myslím, že sme si tak nejako navzájom dali jasný dôkaz o tom, že to s hudbou myslíme naozaj vážne a že je to vec pre ktorú sme ochotní obetovať veľa.

Vaše texty sú veľmi unikátne. Keďže sú do veľkej miery abstraktné a surreálne, poslucháč si môže sám vytvoriť vlastný význam. Ako prebieha Váš proces písania textov a čo Vás inšpiruje? Kedy Vás najčastejšie, ako sa hovorí, kope múza?

Práca s textom je úžasná vec. Každé slovo je zástupcom množstva obsahov, nositeľom emócií. Vždy veľmi záleží na práci s kontextom a rytmom jazyka. Ďalšou vecou je tvorba vizuálnych obrazov. Je to veľmi opojná a mystická vec. Verbalizovanie imaginárnych vízii do slov. Niečo ako modlitby. Zariekavania. Všetko je to o jednej a tej istej veci. Ťažko povedať či mám nejakú konkrétnu múzu. Teda… Jednu určite mám, meno prezrádzať nebudem, ona určite vie …

Čo vzniká vo Vašom prípade skôr? Hudba alebo text?

Je to vždy individuálne, ale v poslednom období najradšej píšem texty priamo do hudby, mám pocit, že takto sú ešte viac prepojené. Hudba a silná atmosféra skladieb si často sama vypýta tie pravé slová.

Kto Vás pri tvorbe hudby a pri písaní najviac ovplyvnil? Máte nejaké vzory (slovenské, zahraničné)?

Ja mám veľmi rád popovú hudbu. Aktuálne ma veľmi baví Rhythm Nation z roku 1989 od Janet Jackson. V období Meskalinu som počúval veľa 2-step garage, kapely ako So Solid Crew. Potom to bola práca The Neptunes, alebo Beyoncé, Justina Timberlakea. V období vzniku Rita von Anarchia som čerpal inšpiráciu hlavne od Timbalanda v skladbe Rituál je mnoho odkazov na skladbu Promiscuous od Nelly Furtado, v piesni Bod zas vysamplovaný Ultravox.

Foto_turne_Zuzana_Zigmundovafoto: Zuzana Žigmundová

Prvé dva albumy boli pomerne rôznorodou, ale samozrejme kvalitnou, žánrovou zmesou. Po niekoľkonásobnom vypočutí Vášho nového albumu Zem nás chce čistých, mám pocit, že je v rámci vašej diskografie zvukovo a štýlovo najkomplexnejší. Ako to vnímate? Čím to podľa Vás môže byť?

Myslím, že je to hlavne spôsobom akým nový album vznikal. Bol to proces dlhý a náročný, ale výsledok je celkom evidentný. Dali sme mu toľko času koľko potreboval. To je snáď jediná vec, ktorá sa nedá pri takejto práci oklamať. Keď je nahrávka šitá horúcou ihlou človek často stráca odstup. Samozrejme skvelý album sa dá nahrať aj za pár dní, ale to hovoríme iba o technickom zaznamenaní zvuku skladieb v štúdiu. Kontakt s nahrávaným materiálom musí byť nepomerne dlhší.

Vraveli ste, že plánujete ku každej pesničke z nového albumu spraviť aj videoklip. Čo Vás k tomu viedlo? Je to celkom neobvyklí jav a počítam že asi aj veľmi náročný.

Ja osobne mám veľmi rád klipovú kultúru. My sme generácia ktorá zažila rozbeh a hviezdne obdobie MTV. Skoro by sa dalo povedať, že sme na MTV odchovaní. Pamätám sa na obdobia, keď som dobehol domov zo školy zapol MTV a bol som schopný až do noci hltať jeden videoklip za druhým. Bola to doba, keď ešte v našich končinách nebol dostupný internet, dokonca málo rodín vlastnilo počítače, mobilné telefóny, takže toto bol jediný kontakt s hudobným tepom vtedy aktuálnej doby. Miloval som klipy Stephana Sednaouiho, Antona Corbijna, Jonathana Glazera. Vždy som túžil mať ku skladbám videoklipy a najlepšie ku všetkým. Teraz sa nám to zdá sa podarí. Je to hlavne vďaka úžasným kreatívnym ľudom ktorí pre nás pracujú.

Juraj_Pec_Ciste_tvaryfoto: Prešovský informačný Server

V klipe Prach prikryl nás sa objavili známe slovenské tváre, herci Luboš Kostelný a Zuzana Kanócz. Na premiére videoklipu k piesni Koniec príbehov, som tiež zaregistroval, že hlavnú postavu stvárnil britský herec Adam Pearson, ktorý si zahral v roku 2013 aj vo filme Jonathana Glazera, Under the skin, spolu so Scarlett Johansson. Ako ste sa k nemu dostali a prečo ste do hlavnej úlohy obsadili práve jeho?

Tieto veci sú tak trošku mimo nás. U nás spolupráca funguje zväčša tak, že keď už si nejakého režiséra vyberieme, tak sa snažíme mu plne dôverovať vo všetkých fázach tvorby. Či už je to námet, scenár, casting, alebo strih. Samozrejme vždy sa nájdu nejaké trecie plochy a niekedy sa spolupráca v konečnej fáze nepodarí dotiahnuť do úspešného konca, ale to už je riziko s ktorým musí každý tvorca počítať. Zopár klipov preto ostane v šuplíku. Čo sa týka Adama, rovnako to bol nápad režiséra klipu Koniec Príbehov, Andreja Kolenčíka. My sme proti tomu nemali žiadne námietky. Nakoniec Adam je napriek svojmu postihnutiu jeden absolútne skvelý a vtipný chlapík, ktorý sa na prácu na našom klipe veľmi tešil a svoju úlohu zahral veľmi dobre a v tých februárových mrazoch aj naozaj obetavo.

Kedy plánujete opäť koncertovať a kde? Objavíte sa aj v iných mestách než v tých z posledného turné ?

Plán je opäť rozbehnúť našu koncertnú aktivitu na jar 2016. Určite budú nasledovať mestá do ktorých sme sa nedostali na jeseň. Presné zastávky teraz ešte povedať nedokážem, ale radi by sme hrali čo najviac koncertov.

Na poslednom turné ste hrali ako prídavky pesničky Lámem svoj hnev a Meskalín z debutového albumu. Neplánujete pri najbližších koncertoch oživiť aj niektoré ďalšie ? Veci ako Venuša v kožuchu, G.O.D.S, či Dni, keď nie som, by myslím fanúšikovia určite radi privítali znova na koncertoch.

Koncertný program je vždy veľmi flexibilná a otvorená vec. Veľa záleží od nálady, pocitov, obdobia v ktorom sa nachádzame. Každá pieseň je pre mňa z hľadiska interpretácie istou sondou do minulosti. Ku niektorým veciam sa už nechcem vracať, respektíve ku niektorým veciam sa nechcem vracať veľmi často, preto sú skladby, ktoré hrávame celkom zriedka. Ale nikdy nehovor nikdy. Všetko je možné a nevylučujem, že skladby ako GODS a Venuša budete naživo ešte niekedy počuť.

krst_albumu_foto_propaganda_housefoto: Propaganda House

Koho si v rámci súčasnej slovenskej hudobnej scény najviac ceníte a máte ho radi? S akou kapelou, alebo kapelami, pokiaľ by to bolo možné, by ste šli znova na turné alebo spravili spoločný koncert?

Myslím, že nikoho neprekvapím, keď opäť ako už mnohokrát odpoviem, že The Ills. Sú to v prvom rade skvelí ľudia s ktorými si veľmi rozumieme aj mimo hudobný biznis a v neposlednom rade je to kapela ktorá robí výbornú a svojskú hudbu. Idú si stále presvedčivo svojou cestou, ktorá je podobne ako tá naša kľukatá, plná prekvapení, je neprebádaná. Majú v sebe ten kód hudobného hľadačstva. Máme ich naozaj radi.

Kapelu Čisté Tvary môžete sledovať aj na ich oficiálnom Facebooku.

O autorovi

Martin Adam Pavlík

Martin Adam Pavlík

Je milovník filmu a hudby. Študuje umeleckú kritiku a audiovizuálne štúdia na FTF VŠMU. Jeho najväčší obľúbenci sú Martin Scorsese, Stanley Kubrick, Paul Thomas Anderson, Quentin Trantino, bratia Coenovci, Richard Linklater a Jim Jarmusch. Hudobnými srdcovkami sú grunge a post rock. Vo voľnom čase hrá v kapele, skladá a píše. Jeho texty ohľadom filmu boli publikované na Kinečku, Frame, či Moviesite.