Divadlo

Rozhovor s hercom Petrom Kadlečíkom

By  | 

Na základe čoho si sa rozhodol že budeš hercom?

Veľmi dlho som zvykol hovoriť, že kvôli tomu, že som raz na trnavskom námestí, ešte na základnej, stretol so spolužiakom jeho brata, ktorý študoval na konzervatóriu… A, Moniku Haasovú, ktorá tam bola s ním :). Dokonca som tomu aj veril, ale pravda je taká, že som sa od malička dokázal dostať ľuďom pod kožu. A vedel som, že v lavici neobsedím.

VsnovysadsEvouMatejkovouVišňový sad s Evou Matejkovou

Pôsobil si dekádu v divadle Andreja Bagara v Nitre. Čo značí množstvo hier. Čo pre teba ako herca znamenala táto dekáda. Čo považuješ za najdôležitejšiu vec čo si sa tam naučil?

Tak po poriadku. Táto dekáda mi umožnila spoznať takmer všetky moje stránky. Väčšina mojich ambícií končila v momente, keď som sa mal niekomu líškať. Veľmi skoro som prišiel na to, že mi to absolútne nejde. A tak som viac menej strávil tú dobu s minimálnym platom, čo sa odrazilo aj na trávení voľného času. Lacné krčmy, dlhé rána, dievčatá, autá… jednoduchý lajtmotív tých časov. Po počiatočnom nadšení, že má divadlo záujem o moje služby, prišlo obdobie relatívneho rastu, potom obdobie relatívnej rutiny, až po obdobie relatívneho smútku za postavami, ktoré sa mi vyhýbali… Pomedzi to sa vo mne budil pocit, že k tomu všetkému chcem niečo povedať aj ja. Napríklad že svet ide rýchlejšie a zaujímavejšie, ako ho často reflektujeme my v divadle. S odstupom času je to najdôležitejšie čo som sa v divadle Andreja Bagara naučil to, že štastie je najviac individuálna a hlavne intímna vec, ktorá závisí na tom, či si ja dokážem vážiť sám seba tak, ako ostatných.  K tomu som dospel v ďalšej fáze života na základe reflektovania tejto, ako si povedal, dekády.

kadlecik3Lavv s kolegyňou Greppelovou

Keď si zamestnaný ako herec v divadle, často strácaš slobodu vyberať si úlohy, aké by bavili teba. Chtiac nechtiac musíš stvárniť aj postavy s akými nie si stotožnení, alebo sa ti nehrajú práve najľahšie. Keď si spomenieš na to obdobie bola taká postava z ktorou si mal viac starostí ako s ostatními?

Bola. V jednej mierne bulvárnejšej súčasnej komédii som hral epizódku takého nadšeného náborára. Strávil som na scéne dokopy asi desať minút, aj vtipný som bol, aj potlesk sme mali ale prvých tridsať predstavení som stál pätnásť minút pred výstupom v zákulisí a patrične spotený som sa snažil vždy nanovo nájsť motiváciu k tej postave. Nerozumel som ani postave, ani humoru tej inscenácie, tak som trpel, pokým som sa na to nevykašľal. Zrazu všetko hralo, niežeby som sa menej snažil, len som kdesi pochopil, že aj herectvo je práca. A práca nás predsa baví :).

kadlecik4Divotvorný hrniec s Milanom Kiššom

Čo je pre teba ako herca v tvojej tvobre najdôležitejšie?

Hmm. Skoro som úplne suverénne povedal, že proces. Ale chcem povedať, že to závisí kus od kusu. Proces to samozrejme všetko zastrešuje, ale niekedy je to presvedčivý režisér, inokedy môj vlastný názor, alebo pokojne aj priestor v ktorom sa hra odohráva. V každom takom procese sa nájde niečo esenciálne, čo určuje beh vecí. Ja sám často vnímam celý kolektív a zrkadlím ho v tom čo robím. Veru, niekedy z toho môže byť aj prieser…

kadlecik5Piargy s kolegom Vojtekom

Máš nejakú hereckú skúsenosť na ktorú si veľmi hrdý?

Nieje to celkom moja šialka kávy, ale prvú veľkú rolu som v Bagarovi dostal v muzikáli Divotvorný hrniec v réžii Jozefa Béďa Bednárika. Musel som si na mini konkurze siahnuť na dno svojich speváckych možností a potom si presadiť vlastný názor na postavu vodníka. Za dva mesiace som sa naučil dobre spievať a som hrdý na to, že som napriek neskúsenosti dokázal s Béďom otvorene rozprávať. Napokon mi pred premiérou v miestnosti pre šepkárky, kde sa vždy zašíval, povedal: „Kadloško, je to taká… je to taká tvoja cesta… A mne sa to páči!“ to bolo pre mňa top! Vtedy som bol dokonca sám so sebou skoro spokojný, takže win-win situácia…

kadlecik6Piargy s kolegyňou Trenklerovou a mr. Vojtekom

Pôsobíš aj v televízii, kde si stvárnil množstvo postáv. Značnú popularitu si dosiahol seriálom Chlapi neplačú. V čom vidíš rozdieli medzi televízou a divadlom? Čo ti vyhovuje viac? A čo je pre herca podľa teba ľahšie?

Momentálne smerujem myšlienky k filmu a televízii. Ešte stále je to u nás akoby pole neorané a výsledky našej kinematografie a televíznych počinov sú oveľa slabšie ako by mali. Teším sa z každej vydarenej produkcie a dávam si záležať na tom aby som to tvorcom aj povedal. Niežeby bol môj názor až tak dôležitý, ale keby náhodou nevedeli, že trafili, tak nech to vedia:).

Film a divadlo je možno aj zbytočné porovnávať. V divadle sa môže podariť tok súvislej energie od nás k divákov a naopak. Tieto pominuteľné, ale úžasne silné chvíle sú nenatočiteľné. Divadlo stojí na malom silnom kolektíve. Vo filme sa stretne oveľa väčšie množstvo ľudí a keď sa podarí, tak jeden exot väčší ako druhý. Táto megatlupa sústredí energiu do viacerých fáz, samozrejme samotné točenie je čerešnička na tortičke. Potom striháš a snažíš sa trafiť do prvotného pocitu z diela. V princípe dosiahneš predstavenie, ktoré si ľudia pozrú znova a film, ktorý si pustia znova. Keď sa darí…

Dve úplne iné cesty. Bavia ma obe, momentálne hrá však prím audivizuál.

kadlecik7S veľaváženým režisérom pánom Ľubomírom Vajdočkom

Vždy som považoval divadlo pre herca obmedzujúce. Keď hráš určitú inscenáciu 20 krát jej kvalita je veľmi kolísava kvôli množstvu faktorov, aké nevieš ovplyvniť. Myslíš si že divadlo má stále svoju silu? Hoci filmy majú vďaka rozmanitosti a určitému vedeniu diváka väčši dôraz na atmosféru a predanie emócií?

Nesúhlasím. Kolísavá kvalita… to je čudné. Tak ako nie všetky filmy sú dobré, tak ani divadlo. Ak už ale hrám predstavenie, ktoré ma baví, kolísavá kvalita je relatívna. Ako som spomínal v divadle je kontakt s divákom a pokým „nešmíruješ“ tento kontakt ťa vždy podrží. Keď nerátam skalných divákov, hľadisko je vždy plné ľudí, ktorí sú tam prvý krát a tak aj ty hráš prvý krát. Okrem toho v divadle môže byť človek pristihnutý pri pocitoch a myšlienkach oveľa konkrétnejšie ako pri sledovaní filmu. Je to skrátka osobné a hotovo. Na druhej strane do filmu dáš to najlepšie čo si natočil a títo herci to budú hrať vždy rovnako.

kadlecik8Rybárik, Pribullová, Kadlečík

Často sa vyskytuješ aj v študentských filmoch. Kde máš možnosť stretnúť a spoznať množstvo začínajúcich tvorcov. Baví ťa točiť študentské filmy a hlavne ak by si to mal porovnať už s profesionálnou tvorbou sú tam aj nejaké výhody?

Keď opomeniem punkačske podmienky, tak samé výhody. Je to neskutočne čerstvé. Môžem byť pri tom keď sa ľudia skúšajú definovať. Môžem zažívať ich rebéliu voči instantnému umeniu z televízie. A v neposlednej rade sú poväčšinou otvorení debate a ja rád rýpem do všetkého, takže môžem poučovať… Trochu žartujem, ale fakt je príjemné zažívať taký otvorený proces a zapájať sa po viacerých stránkach ako len interpretovať.

kadlecik9Rybníková, Ochránek a ja v „I ako ina“

Z čoho najviac čerpáš inšpiráciu a čo sú tvoje najväčšie herecké sny?

Najviac čerpám zo seba. Mám pocit, že v každej postave som našiel kúsok seba, tak sa k tomu budem stavať aj naďalej. Herecké sny som vlastne nikdy nemal, vždy som si len uvedomil, že aha, tak toto čo hrá ten a ten kolega by som si teda rád zahral po svojom,  ale v poslednej dobe sa k tejto téme vraciam často. Keď sa ale pýtaš, tak by som si chcel vo filme zahrať niečo na štýl Belmonda a v divadle… J po dlhej dobe hlavnú rolu, hehe.

kadlecik10Ja, Jana Valocká a Marta Maťová v Emancipácii

Prezraď nám tvoj najsilnejší umelecký zážitok za poslednú dobu?( Môže to byť divadlo, film, hudba).

Zomrel PRINCE. A čítam Asimovovu Nadáciu. To je teda epos!

kadlecik11Peter Kadlečík

A aká je tvoja obľúbená kniha, film a hudobný interpret?

Kniha: Čajka menom Jonathan Livingstone

Film: Pineapple express a akékoľvek sci-fi

Hudba: no PRINCE a teraz budem hľadať 🙂

Ďakujem za rozhovor 🙂

Bolo mi cťou 🙂

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.