Film & TV Knihy Literatúra Názory a komentáre Ostatné

Rozhovor s Gustávom Murínom o jeho novej knihe V Tieni Černobyľa, TV seriáli Mafiáni a globálnych témach

Srdečne vás v mene našej redakcie zdravím pán Murín. Nedávno vám vyšla kniha V Tieni Černobyľa (2016). Aké sú reakcie vašich čitateľov na ňu a odkiaľ ste zbierali a čerpali poznatky?

Kniha samotná vznikala desať rokov, ale podklady na ňu som začal zbierať krátko potom, čo sme v našom laboratóriu začiatkom 90. rokov testovali vzorky pôdy z okolia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, kde sú miesta s úrovňou radiácie trojnásobne vyššou, než je v širšom okolí Černobyľa. A s prekvapením sme zistili, že aj s takouto záťažou sa živé organizmy vedia veľmi dobre vysporiadať. Začal som pátrať po príčinách a našiel ďalšie a ďalšie dôkazy, že údaje o masovom postihnutí ľudí po havárii v Černobyle sú nehorázne prehnané. Z 28 priamych obetí havárie ožiarením sa tak fabrikujú tisíce, desaťtisíce, státisíce a dokonca milióny mŕtvych, či postihnutých. Počas Studenej vojny sa to hodilo na propagandu proti komunizmu, dnes zasa vďaka tomu vláda nestabilnej Ukrajiny ťahá ďalšie a ďalšie prostriedky z EÚ, ktoré celkom dobre môžu skončiť v peňaženkách miestnych oligarchov. Čitatelia sú pochopiteľne prekvapení, pretože my všetci sme už desaťročia masírovaní umelo živenou rádio-fóbiou. V tomto smere sa vyznamenáva aj hnutie Greenpeace…

Vaše názory na udalosť sa značne rozchádzajú nielen s členmi Greenpeace, ale aj mnohými osobnosťami, ktorí zrejme až zbytočne nafukujú počty obetí, rozsah škôd a účinok rádioaktivity. Ale nemyslíte si, že pravda môže byť niekde v strede toho, čo tvrdíte vy a vedci, ktorí dospeli k tomu, že šlo o skutočne rozsiahlu enviromentálnu katastrofu? Teda aj s veľkým počtom ľudských životov priamo i nepriamo?

Za najväčšiu environmentálnu katastrofu v moderných dejinách bolo vyhlásené zapálenie približne 680 naftových vrtov ustupujúcimi vojskami Sadáma Hussajna v Kuvajte. Mesiac nevideli Kuvajťania pre ťažké mraky slnko. Exhaláty doputovali vzdušnými prúdmi až nad Čínu a Japonsko. Hovorilo sa o efekte „nukleárnej zimy“. Nič z toho sa nepotvrdilo. Mali sme to šťastie, že sme v spolupráci s Kuvajtskou univerzitou robili testy znečistenia na mieste, pretože navyše tam tieto vojská vypustili aj ohromné množstvá nafty do prírody. Áno, prvý rok bol pohľad na to naozaj odpudivý. Ale následne púšť okolo týchto ropných škvŕn zazelenala a Perzský záliv bol čistejší, než pred katastrofou! Samočistiace mechanizmy Prírody, adaptácia a reparácia z takéhoto poškodenia prekvapujú svojou účinnosťou. Medzi ne patrí aj rádio-rezistencia, ktorá sa vyvinula za milióny rokov, čo sa živé organizmy museli vysporiadať s touto záťažou. Pretože rádioaktivita je všade okolo nás v dávke približne 0,02 µSv. V iránskej provincii Ramsar je to však 300 mSv za rok (!) a ľudia tam žijú v pohode stovky rokov. A nie je to jediné také miesto na svete obývané ľuďmi. Preto ten Disneyland, čo robia Ukrajinci z Černobyľa je potemkinovská dedina, teda zjavný podvod. Veď si prečítajte tú moju najnovšiu knihu. Nebudete prví, čo sa prekvapia, ako sme zavádzaní takými nátlakovými skupinami ako Greenpeace. A čo sa týka osobností, tak si prečítajte v mojej knihe, aké bludy je ochotný šíriť do sveta taký svetový autor ako Paolo Coelho. Aj osobnosti sú ľahko manipulovateľné, ak nemajú také vedomostné zázemie, aké mne poskytuje moja vedecká profesia…

Okrem iného ste známy aj tým, že sa zaoberáte a píšete o kauzách z podsvetia, predovšetkým z čias prvej polovice 90-tych rokov. Kedy vás napadlo  spolupracovať v tomto s verejnoprávnou televíziou a začať vysielať seriál Mafiáni?

To nebol môj nápad, ale dramaturga Petra Velického, ktorý už roky úzko spolupracuje na úspešných projektoch s producentom Miroslavom Čížkom. Nebyť ich dvoch a okolo nich postupne vytvorenej tvorivej skupiny a ústretovosti RTVS s dramaturgičkou Vlastou Ruppeldtovou, ja by som o takom niečom mohol len snívať.  A ani to by som si nedovolil, kvôli pokojnejšiemu spánku, pretože z toho nás najčastejšie rušia nenaplnené ambície. Takže mne sa tento projekt vlastne neplánovane „prihodil“. Bola to následne trojročná užitočná a inšpirujúca práca…

Zbierali ste informačné podklady zo spisov a výpovedí svedkov a obžalovaných a na základe toho ste primárne vychádzali?

Určite nie, nie som investigatívny novinár, ale spisovateľ. Princíp mojich kníh je teda syntéza všetkých verejne (to zdôrazňujem) dostupných informácií na danú tému. Je ich už našťastie dosť a z vedy mám naučenú schopnosť spracovať veľké kvantum vstupných informácií a vyselektovať z nich tie najpodstatnejšie. Spisovateľská časť práce je v tom vytvoriť z nich pútavý príbeh. A tých bolo v 90. rokoch naozaj dosť…

Čo si z vašich profesijných úspechov vážite najviac? A čo z pohľadu vašej publikačnej činnosti?

Vo vede sme najviac hodnotení za publikovanie našich výsledkov. A v hierarchii toho sa najvyššie cenia monografie (teda knižná publikácia vašej práce na jednu tému, odtiaľ to „mono“) a potom kapitoly vo svetových monografiách, kde sú práce viacerých vedeckých tímov. Oboje máme s kolegom Karolom Mičietom v našich profesných portfoliách. Čo sa týka literatúry, pochopiteľne okrem domácich vydaní potešia aj tie zahraničné. Mne nedávno vyšla kniha „Mafia bez hraníc“ v Maďarsku, ktorá našťastie (na rozdiel od iných „upomienkových“ vydaní oficiálne podporovaných, ale nečítaných autorov) má potenciál naozaj zaujať maďarských čitateľov. Iné knihy, hlavne cestovných príbehov a esejí, mi vyšli v Čechách (tam až sedem kníh), Francúzsku, Indii, Bulharsku, Chorvátsku a Srbsku. A práve kniha „V tieni Černobyľa“ má potenciál zaujať čitateľov na celom svete. To som rád…

Čo čítate vo voľnom čase? Keď sa už troška odosobníte počas vašej pracovnej náplne? 

Keď si chcem oddýchnuť, tak čítam literatúru faktu na témy nám vzdialené. Momentálne napríklad o pirátstve v juhovýchodnej Ázii, ale pred tým som prečítal objemný životopis Walesu a tiež o Napoleonovom ťažení do Ruska. Odporúčam chorobne ambicióznej generalite NATO…

V akom štádiu vyzerá vaša deklarovaná ambícia spolupracovať, resp. spolupodieľať sa na nejakej relácii v novovzniknutej televízii INTV? Čoho sa to má týkať?

IN TV je sympatický projekt, ktorý práve prechádza všetkými detskými chorobami. Mal by som tam mať diskusnú reláciu, ktorá na rozdiel od zo zahraničia kopírovaných „talk-show“, nemá len bezducho zabávať, ale priniesť aj naozaj neotrelé názory a postoje na dianie okolo nás. Tak uvidíme, kedy sa k tomu spoločnými silami prepracujeme. Dobrá vôľa je z oboch strán.

Čo pokladáte obecne za najväčší problém kultúry a podpory umenia na Slovensku?

To je širšia otázka. Nejde len o zmätky v grantovej politike spôsobené novou agentúrou, ktorá prekvapujúco opakuje všetky chyby, ktoré na Ministerstve kultúry už dávno dokázali pri grantoch vyriešiť. Ide aj o to, že klasickým stavovským organizáciám v kultúre ako by vypršala záručná lehota trvanlivosti. Ich členská základňa starne a stávajú sa tak (hlavne ich majetok) ľahkou korisťou parazitov, ktorých sa medzi umelcami nájde vždy dosť. Takto si rozkradli majetok hudobníci aj výtvarníci, dokonca novinári a už niekoľko rokov bojujeme s týmito pokusmi v spisovateľskej sfére. Ide hlavne o budovu na Laurinskej ulici, ktorú sa pokúsili prešustrovať na svojich postoch príliš dlho vegetujúci bývalí vedúci funkcionári Spolku slovenských spisovateľov a AOSS. Kým v tej prvej organizácii sa týchto parazitov dokázala členská základňa zbaviť a nové vedenie bojuje o návrat nášho majetku, v AOSS sa žiaľ ulakomili na neoprávnene získané prostriedky z podvodne predanej polovice budovy (čo na vlastnú päsť spáchal istý barový hráč, ktorý sa prepašoval na rozhodujúci okamih do vedenia AOSS), bez toho, aby počkali na výsledok súdov. Samozrejme, toto ruvanie sa o kosť aj mňa už dlho znechucuje. Dlhé roky som viedol Slovenské PEN centrum ako jediný trojnásobne zvolený predseda. Bola to dobrá škola charakterov, ale aj nedostatku charakterov u niektorých. My sme našťastie boli naozaj funkčná skupina oduševnených spolupracovníkov a preto sme vtedy dokázali pozdvihnúť náš PEN klub na svetovú úroveň.

gustav_murinFoto: Martin Marenčin

A ako vidíte možno súčasné problémy vo svete – s imigrantmi, zmluvou TTIP, či neutíchajúcim strachom z vojen?

To je na dlhú debatu. Ak k tomu mám, čo povedať, tak je to na mojom blogu na Pravda.sk, rozsiahlu štúdiu som publikoval v Parlamentnelisty.sk a s Norbertom Lichtnerom sme to nedávno prebrali v dvojhodinovej debate na IN TV. Verím, že to niekoho zaujme. „Zaumných krasoduchov“ to už zaujalo a teraz špekulujú, ako by tieto nezávislé názory umlčali pod najabsurdnejšími zámienkami…

Je nádej, že politici a média konečne prispejú aj z hľadiska objektívneho informovania, či skutočne seriózneho riešenia problémov k zlepšeniu stavu a dôvery medzi občanmi?

Posledným útočiskom pravdy a demokracie pre chudobných je internet. Preto sú pokusy ho cenzurovať pod falošnou zámienkou boja proti terorizmu (ktorý neriešia v jeho príčinách, ale následkoch a aj to pokrútene, ak sa to mocným hodí). Aj preto som v PEN klube, aby som aj osobne prispel k obrane slobody prejavu, ako základnej podmienke fungovania demokratickej spoločnosti. Všimnite si napríklad tú absurditu, že šéf CIA nechce publikovať 28 strán z vyšetrovania útoku na newyorské Dvojičky, lebo by sme to vraj „zle pochopili“. Čo spadol z jahody? Kde berú takíto páni tú drzosť myslieť si, že máme byť kŕmení len nimi predžutými informáciami?

Čo by ste na záver možno odkázali a poradili mladým a ambicióznym ľuďom, umelcom, aby si šli za svojim snom a náplňou toho, čo ich baví?

Nič. Odpoveď je už v druhej časti tej otázky 🙂 …

P.S. Ešte na strednej škole ma veľmi bavilo byť takýmto „radcom“ (vtedy som si naozaj myslel, že viem, ako funguje tento svet). A po dlhých rokoch mi jedna spolužiačka vrúcne ďakovala za to, ako som jej dobre poradil. Od tej doby napriek úpornej snahe si neviem spomenúť, čo to bolo za univerzálne prospešnú radu…

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.