Kultúra & umenie

Rozhovor s Čistou dušou, ktorú poznáte z Facebooku

By  | 

Prečo si sa rozhodol/rozhodla pre pseudonym Čistá duša?

Presne preto, prečo sa Umberto Eco rozhodol pomenovať svoju slávnu knižku Meno ruže. Ani môj pseudonym nemá súvis s ničím, nič neprezrádza, je to tak trochu falošná stopa. Alebo si takto snažím čistiť dušu? Ktovie.

Kedy ti prišla na um myšlienka že by si mohol/mohla písať takéto myšlienky a deliť sa s nimi zo svojim okolím? Hlavne keď uvážime že internet a hlavne facebook je plný motivačných textoch, vulgárnych vyjadrení alebo humorných postrehov?

Asi vtedy, keď sa mi pred pár rokmi zachcelo sprejom na stenu napísať vetu “keď budem veľký, chcem byť učiteľ” s učiteľskou korektúrou na “keď budem veľký, chcem byt.” bola to reakcia na protest učiteľov, ktorí sú podľa mňa v spoločnosti veľmi dôležití a často nedocenení. Internetu sa táto veta celkom páčila, akurát sprej a stenu oveľa neskôr vystriedal praktickejší photoshop. A sociálne siete sú len také, aké si ich človek spraví. Keď sledujete ľudí alebo stránky s pozitívnym, tvorivým alebo hodnotným obsahom, tak je to celkom pekné, obohacujúce a užitočné miesto.

link

To čo mám na tvojich textoch rád je taký ten feeling vlastnej skúsenosti. Ako keby si ti niečo stalo, alebo si sa nachádzal/nachádzala v nejakej životnej situácií a tá myšlienka akosi vyvstala. O to viac sa  s ňou myslím dokáže množstvo ľudí stotožniť. V čom vidíš ty silu svojich textov?

Skoro vždy je to vlastná skúsenosť. Tak trochu terapia, lebo niekedy sú to veci, ktoré sa bojím a hanbím povedať nahlas alebo len okolo seba nemám nikoho, kto by ma bol ochotný počúvať. Úprimne, je to pre mňa veľké prekvapenie a malá záhada, prečo sa s mojimi slovami dokáže stotožniť toľko ľudí.

Máš pomerne dosť následovníkov( Followerov). Množstvo lajkov, množstvo zdieľaní. Máš aj nejaké skúsenosti s ľuďmi, ktorí nie sú až takí fanúšikovia toho čo robíš?(Hateri). Ak áno vieš nám o nich povedať aj trošku viac?

Hateri ani nie. Zatiaľ. Občas ľudia do komentáru pod obrázok napíšu napríklad, že sa im štvorček nepáči alebo že mu nerozumejú, ale to je iba názor, nevidím v tom nenávisť. Ľudia mi zväčša píšu správy, ktoré sú pozitívne, podporujú ma, chvália, dokonca ďakujú. Občas pozývajú na rande alebo sa snažia zistiť kto som.

cstds_ilustracna_1

Kedy, kde a pri čom sa ti najlepšie tvorí?

To život tvorí divné situácie, ktorým ma vystavuje. Mňa len baví hrať sa so slovami. Mám dobré pozorovacie schopnosti, po ruke mám vždy svoj iphone a v ňom mám aplikáciu poznámky. To je všetko.

Keď vezmeme v úvahu že tvoje texty sú krátke, plánoval/a si dakedy skúsiť napísať aj niečo dlhšie? Báseň, poviedku? Podľa tvojich myšlienok by totiž mohlo ísť o niečo veľmi zaujímavé. A ak nie tak prečo?

 Áno. Dokonca už mám viaceré básničky a poviedky napísané. Ale nepáčia sa mi a tak vždy putujú buď do šuflíka alebo rovno do koša.

stazovanie

Čo je pre teba najväčší relax?

Relax je všetko to, pri čom zabudnem na všetko to, na čo zabudnúť nemôžem.

Bez čoho si nevieš predstaviť svoj život?

Bolo a stále je veľa vecí, bez ktorých si neviem predstaviť život. Ale aj keď mi napokon tieto veci alebo ľudia zo života odchádzajú, svet sa prekvapivo neprestáva rozpínať, stále zo mňa nie je ektoplazma a zem sa točí ďalej.. či už mi niečo chýba alebo nie. Jediné, bez čoho si naozaj neviem predstaviť život, je smrť.

slzy

Čo, alebo kto je pre teba najväčšou inšpiráciou?

Naša civilizácia márnotratných túžob.

Kniha ktorá ti zmenila život?

Každá prečítaná kniha. Vždy o kúsok. Múdry človek sa dokáže poučiť aj z Mein kampfu, ale v rukách fanatika je nebezpečná aj Biblia, Korán alebo trebárs Bhagavadgíta. Poznám jedno dievča, ktorému zmenili život tri brakové knihy – nahradila nimi chýbajúcu nohu na starom piane a tak sa mohla naučiť hrať hudbu. Ak sú nejaké knihy, ktoré zmenili život mne, tak je to každý prázdny zápisník, zošit, skicár a každá čistá omaľovánka, ktorú mi v detstve kúpili rodičia.

jednanie

Máš nejaký obľúbený film? Alebo svojho obľúbeného filmového hrdinu?

Milujem filmy, ale nemám.

Čo je podľa teba na vzťahoch najzábavnejšie a naopak najstrašidelnejšie?

Ľúbostné vzťahy sú tá najvzrušujúcejšia nuda na svete. Ja sa v nich očividne vôbec nevyznám, lebo doposiaľ všetky moje vzťahy, ktoré boli vždy krásne, skôr či neskôr stroskotali. Je to zábavné alebo skôr strašidelné? Neviem.

jazyk_ostry

Plánuješ prezradiť dakedy svoju identitu – napríklad o 40 rokov, alebo navždy zostaneš skrytý/á pod rúškom tajomstva?

Neplánujem, ale to neznamená, že neprezradím. Za všetkým, čo píšem, si stojím, nevadilo by mi k svojim myšlienkam priradiť svoju tvár.. akurát si myslím, že nie je taká dôležitá. Zatiaľ mi to takto vyhovuje a zdá sa, že aj všetkým ostatným. Ľudia milujú tajomstvá. Ja tiež. Akurát mám rozčítanú knihu 1984 a Orwell v nej píše, že ak chcete uchovať tajomstvo, musíte ho skryť aj pred samým sebou. Niečo na tom bude.

A posledná otázka. Rozmýšľal/a si dakedy nad tým, že by si s týchto svojich textov spravil/a možno aj knižku? Také myšlienky na jeden deň?

Haha existuje vôbec niekto, kto by nechcel vydať svoju knižku? Avšak, na vlastné publikovanie asi nebudem mať nikdy dosť peňazí a vydavatelia asi nebudú mať na takýto projekt nikdy dosť odvahy.

Čistú dušu môžete sledovať na oficiálnom Facebooku.

cstds_ilustracna_2

cstds_ilustracna_3

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.