Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor: Rust2Dust

Pavel Chodúr

9.4. 2016 krstí skupina Rust2Dust svoj druhý štúdiový album Vortex. Prinášame vám rozhovor s členmi kapely o hudbe, inšpirácii a novom albume. Predpredaj lístkov na krst alebumu Vortex tu: Ticketportal

Mať kapelu na Slovensku určite nie je nič jednoduché. Trh je malý, záujemcov je veľa. Vám sa ale podarilo vyprofilovať, vytvoriť si fanúšikovskú základňu a dá sa povedať, že stále prinášate niečo nové. Ako napríklad aj teraz váš druhý album. Čomu vďačíte za to, že ste dnes tam, kde ste?

Ondro: Vytrvalosti a chuti dokončiť začaté. Keďže živiť sa metalovou hudbou na Slovensku, ale aj v Európe je, buďme k sebe úprimní, peknou utópiou, rozhodujúca je radosť z hrania.

Tomáš: Myslím si, že sme správna partia ľudí, ktorá má chuť hrať a tvoriť.

Marek:  Najdôležitejšie je chcieť niečo spraviť dobre a posúvať sa ďalej. A to je vždy len o ľuďoch. Nás to baví a v rámci možností sa snažíme do toho vložiť čo najviac, a potom už je dôležité, ako na produkt zareagujú ľudia. My sme mali to šťastie, že zareagovali pozitívne.

Ernest: Keďže nie som v kapele od začiatku, neviem sa vyjadrovať k niektorým veciam, ale odkedy pracujem s chalanmi, vidím, že je medzi nami aj určitá disciplína. Nechodíme na skúšky len sa zabávať a popíjať, ale aj makáme. To je na šťastie ideálne, že nás to aj baví, ale za tým je aj tvrdá práca.

r2dvortex 4

Ako vnímate situáciu na slovenskej metalovej scéne? Vidíte nejaký posun pozitívnym smerom? Alebo je tam stále množstvo vecí, ktoré by sa dali vylepšiť a zmeniť?

Ondro: Posun pozitívnym smerom cítiť pri mnohých kapelách. Hlavne mladé prinášajú svieži vietor. Škoda len, že mnohé skončia skôr, než stihnú po sebe niečo zmysluplné zanechať. Pritom majú podstatne ľahšie začiatky, ako keď sme s hudbou začínali my dvaja s Marekom (bubeník).

Tomáš: Metal si nevyberá. Buď to cítiš, alebo nie. Neviem, čo by sa malo zmeniť, no dôležité je zotrvať a hrať to, čo ťa baví. Ostatné príde časom a o to viac si to užiješ, keď na nič nečakáš a zrazu to príde.

Marek: Vždy je čo vylepšovať a robiť veci lepšie, bez toho by sme sa nikam neposúvali.

Ernest: Predovšetkým by mali kapely prestať s covermi. 🙂 Podľa mňa vlastná tvorba je oveľa vzácnejšia ako akýkoľvek cover. Samozrejme, musím dodať, že už aj na Slovensku sú šikovné kapely, ktoré nie sú o nič horšie ako tie “módne americké”. Podľa mňa k tomu, aby tu nastala výrazná zmena, by bolo potrebné zmeniť aj postoj mnohých organizátorov.

Boli ste na miniturné s americkou kapelou Lamb of God, ale boli ste aj predkapelou Limb Bizkit a mnohých ďalších. To je na slovenskú skupinu poriadny úspech. Určite sú to veci, ktoré vás nakopli a posunuli ďalším smerom. Ako to vnímate vy? Mali tieto udalosti aj nejaký priamy vplyv na vašu tvorbu?

Ondro: Niekedy si myslím, že tieto „úspechy“ sú skôr dôsledkami našich predchádzajúcich nakopnutí. Ale áno, máš pravdu, každý zo spomenutých úspechov bol veľkým stimulom k ďalšej snahe a tvorbe.

Tomáš: Pre nás sú to veľké míľniky, od ktorých sa dá určite odraziť. Pokiaľ je v kapele správna atmosféra a chémia, tak si z toho zoberiete každú, aj malú skúsenosť. Každé jedno vystúpenie nás určitým spôsobom posúva ďalej. Samozrejme, treba ostať nohami na zemi a set odpáliť minimálne tak dobre ako v skúšobni.

Marek: Pre slovenskú kapelu je to podľa môjho názoru vždy veľké zadosťučinenie, keď dostanete ponuky hrať pred takýmito kapelami, aspoň my to tak vnímame. Niečo také ťa určite motivuje do budúcnosti, ale vo finále je to iba o referencii tej kapely a ona musí makať ďalej, ako na tvorbe tak aj na marketingu a reklame. Nič nejde samé.

Ernest: Koncert s Limp Bizkit bol pre mňa samozrejme mega! Najväčšie pódium, na akom som v živote vystupoval. Mňa zaujali najmä technické veci. Ako to funguje, keď na tom pracuje veľký štáb. Je tam veľká disciplína. Každý vie, kde je jeho miesto, čo ma robiť, koľko na to má času. Proste to funguje! Žiadne chyby. Toto ma dosť nakoplo. Aj dovtedy som bol maximalista, podľa mňa aj ostatní, ale toto mi dalo obrovskú motiváciu. Videl som, že to má význam, a vôbec neprekáža, keď si “puntičkár”. 🙂 Podľa mňa to má veľmi priamy vplyv na tvorbu hudby a tiež na živé vystúpenia. Chceme do toho dať maximum. Inak by to nemalo význam.

r2dvortex 5

Ako vnímate spätne svoj debutový album Daymare a svoj aktuálny album Vortex? V čom sú rozdiely? V čom vidíte svoj posun?

Ondro: Produkcia albumu Daymare bola výrazne plynulejšia a aj tvorba samotných pesničiek bola rýchlejšia. Vtedy bol entuziazmus cítiť u všetkých členov kapely rovnako. Album sme zložili, nahrali a vydali v priebehu dvoch rokov. Vortex už bol poznačený inými súvislosťami a tvorili sme ho v podstate päť rokov.

Tomáš: Hlavný a zásadný rozdiel oproti Daymare je v texte. Celý album, až na jednu výnimku, je po slovensky. Pre nás je to niečo iné, nové a nechceme nič podceniť. Ideme do toho s plným nasadením. S odstupom času by som Daymare urobil trošku inak, ale to je asi prirodzené. Ja ako spevák sa stále učím a snažím sa posúvať dopredu.

Marek: Ako vraví Tomáš, jednoznačný a zásadný rozdiel je v jazyku – Daymare bol v angličtine a Vortex je v slovenčine. To bude mať aj najväčší vplyv na poslucháčov a my sami sme zvedaví, ako na to zareagujú. Ďalší aspekt v zmene je aj to, že na albume Vortex spolupracovali a nahrávali dvaja noví členovia.

Spolupracovali ste aj s raperom Zverinom. Z vašej spolupráce vyšiel singel Je-Be. Rap a Metal sú výrazne odlišné hudobné žánre. Aká to bola spolupráca? Vyšlo z nej celkom živelné a originálne dielo.

Ondro: Bola to výborná spolupráca. Už pri prvom skúšaní so Zverinom sme pocítili nesmiernu energiu z toho spojenia. Preto sme sa pustili aj do tvorby  spoločného singlu My vs. Oni, ktorý  sme vydali tesne pred naším hraním pred Limp Bizkit. Oba single sú aj na albume Vortex.

Marek: Ja som mal vždy tento žáner veľmi rád už od jeho koreňov začiatkom deväťdesiatych rokov. Takže som rád, že sa nám táto spolupráca podarila, a čo je najlepšie, že naživo to má gule! Taktiež reakcie ľudí, či zo strany metalu alebo rapu, boli väčšinou pozitívne.

Ernest: Toto je veľmi dôležitá spolupráca. V minulosti som hral v hip-hopovej kapele. Strašne ma to bavilo, a odvtedy, čo sme sa rozpadli, som vždy hľadal cesty, aby som mohol spolupracovať s rapermi. Zhodou okolností sa stalo, že som to mohol skombinovať aj s mojím obľúbeným štýlom, metalom. Sú to výrazne odlišné štýly, keď to vnímame tak všeobecne. Ale dalo by sa to vyvrátiť a povedať aj to, že to má veľa spoločných bodov.

r2dvortex 2

Ktorú pieseň, čo ste doteraz nahrali, považujete za svoju najosobnejšiu a prečo?

Tomáš: Všetky pesničky sú viac-menej osobné. Ja konkrétne nemám nijakú obľúbenú či neobľúbenú. Každá má čo povedať a každá je zaujímavá. Jedna má energiu, druhá emóciu. Pokiaľ to ľudia oceňujú, tak to je pre mňa najväčšie zadosťučinenie.

Marek:  Nemám jednu osobnú skladbu, je ich určite viacej, ktoré radi hrávame na koncertoch.

Ernest: Mne sa najviac páči PPP. Ani neviem, prečo. Asi preto, že je to “PoPičiPesnička”. 😀

Čo vás robí najšťastnejšími mimo hudby? Pri čom sa viete zrelaxovať, čerpať inšpiráciu?

Ondro: Čas strávený s rodinou je pre mňa nesmierne dôležitý. Musím veľmi obozretne narábať s voľným časom, aby som ju popri práci a kapele nezanedbával. Neodkladnou súčasťou môjho života je aj dobrá kniha.

Tomáš: Neviem si predstaviť svet mimo hudby, všetko, čo robím, je s ňou spojené. No najväčší relax pre mňa je byť doma s priateľkou, sedieť na gauči, kukať do bedne a piť dobré víno. Jednoducho, vypnúť hlavu.

Marek: Najšťastnejší je samozrejme človek v kruhu svojej rodiny, s deťmi, a keď je všetko v poriadku. To je základný kameň, ktorý dáva pohodu a inšpiráciu do ďalších veci. Veľký relax pre mňa je freeride snowbording, kde si dokážem prečistiť hlavu.

Ernest: Kreslenie, čítanie kníh, počítačové hry. A, samozrejme, v prítomnosti mojej lásky, vtedy je jedno, čo robíme.

Aký je váš cieľ, čo sa týka hudby? Čo by ste chceli dosiahnuť? Keďže sa neustále posúvate ďalej a tvoríte, koncertujete, určite je veľká šanca, že budete mať stále ďalšie úspechy. Kde sa vidíte tak o 5 –10 rokov?

Ondro: Ešte stále máme zopár mét, ktoré sme nedosiahli. Napríklad účasť na niektorých festivaloch, nahrať tretí album, zahrať si v susednom Rakúsku…

Marek: Dôležité je, aby naša hudba zaujímala ľudí a tí potom prišli na koncert a dobre sa zabavili. Pokiaľ to takto bude, tak to má význam robiť.

Vaše texty sú v angličtine aj slovenčine. Aké sú podľa vás výhody angličtiny a slovenčiny, a naopak, v čom vidíte ich nevýhody v rámci tvorby pre súčasné publikum?

Ondro: Hudba, ktorú hráme, bola odjakživa doménou anglicky hovoriacich krajín. Iné jazyky, hlavne slovanské, majú inú rytmiku, a mäkkosť nášho jazyka vie byť tiež prekážkou. Hlavne pokiaľ nechceš, aby to znelo buransky, ako u mnohých hiphopových interpretov. My sme sa donedávna materčine bránili. Výnimkou bol text od Pištu Vandala k skladbe Kráľ skazy. Až pri dokončovaní prác na novom albume Vortex sme sa rozhodli, že to predsa len so slovenčinou skúsime. Dôvodov bolo niekoľko. Jedným z nich je aj to, že Tomáš, ktorý pochádza z Námestova, má peknú a čistú slovenčinu, ešte nepokazenú naším „veľkomestom“. 🙂

Marek: To v podstate práve teraz zistíme 🙂 Každopádne, slovenské texty sú určite srdcu bližšie slovenským a českým fanúšikom.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.