Film & TV Kultúra & umenie

Rozhovor: Režisér Roman Gregorička

Pavel Chodúr

Čo bolo podnetom k tomu, že si sa rozhodol pre film a filmovú réžiu?

Bude to možno znieť ako klišé, ale u mňa to začalo už v detstve. Keď som sa ako malý chlapec díval na Hviezdne vojny, hneď ako skončili som utekal do izby vymýšľať vlastné vesmírne lode a dobrodružstvá. Pripadalo mi úžasné, ako filmový režisér dokáže za pomoci audiovizuálnych prostriedkov zhmotniť prakticky čokoľvek, aj to, čo si človek ani nevie predstaviť. V mojom sne ma odvtedy až dodnes podporujú rodičia. Pamätám sa, keď mi ešte ako chlapcovi tatino rozprával o filme Kaskadér, kde sa v jednej scéne režisér zniesol na plošine, akoby z nebies ako boh nad hercov a štáb. Vtedy ma tá myšlienka absolútne uchvátila. Nie v zmysle pozerať sa na niekoho z vysoka, ale mať v rukách tú moc vytvoriť čokoľvek fantastické čo Vám napadne. A vďaka tomu som sa silno uprel na svoj sen a držím sa ho dodnes.

964464_494275913978500_916653140_o

Máš nejakú žánrovú preferenciu? Aké filmy by si chcel robiť?

Ja by som sa chcel všeobecne venovať žánrovej tvorbe, pretože každý jeden žáner v sebe ukrýva množstvo zaujímavých prvkov a keďže žijeme v dobe, kedy sa žánre veselo miešajú medzi sebou, o to viac ma to k nim ťahá. Chcem si vyskúšať určite všetko možné aj nemožné. Od komédie až po horor. Vidím v tom zábavu a slobodu tohto remesla. Ako stavať si skladačku, ale nedržať sa striktne návodu. Pustiť uzdu fantázii a nechať pracovať predstavivosť čo všetko sa z daných kociek dá postaviť. Ťahá ma to určite k fantasy a mystery žánrom, ale mám rád výzvy a vziať si konvenčné žánre a hrať sa s nimi podľa vlastného uváženia, ma láka už veľmi dlho.

Čo považuješ pri filme za najdôležitejšie? Je to atmosféra, herci, scenár?

Každý film by mal v divákovi čosi zanechať. Minimálne podnet na zamyslenie, ale najúčinnejšia býva silná emócia, aby si divák film zapamätal a poprípade pustil aj druhýkrát. Či už je to radosť, nádej, motivácia alebo aj strach, nechuť, smútok… Samozrejme potrebný je dobrý príbeh, ale aj keď máte dobrý námet a nedokážete ho divákovi plnohodnotne sprostredkovať, je Vám na nič. Film spája dohromady množstvo umeleckých prvkov a remesiel, ktoré dohromady vytvoria komplexné dielo. Divák vidí na plátne nejakého herca, scénu, alebo počuje nejakú hudbu, no dôležité je správne použitie týchto audiovizuálnych prvkov tak aby zanechali v divákovi stopu a viedli ho tam, kam chcete, aby ho príbeh zaniesol. Takže podľa mňa neexistuje len jeden najdôležitejší prvok. Najdôležitejšie sú všetky pohromade. Ak dáte niekomu vypočuť skladbu zo soundtracku nejakého filmu, bude počuť len hudbu, možno sa mu vybavia jeho vlastné myšlienky, spomienky. Ale akonáhle tú hudbu spojíte s konkrétnym obrazom filmu, už nadobudne charakter a atmosféru a divák bude cítiť emóciu, akú chcete vy.

1040740_513596725379752_1906943299_o

Máš nejaký vysnívaný projekt, ktorý by si chcel dakedy zrealizovať?

Určite mám, už dlhé roky si v hlave vizualizujem pár scenárov, ktoré raz, keď budem veľký, snáď zrealizujem. Ale ešte ma čaká veľmi dlhá cesta, veľa poznania a skúseností. Samozrejme, existujú už osvedčené filmové značky, na ktoré sa už dnes dívam s otázkou, či budem mať niekedy tú česť podieľať sa na takomto diele a či vôbec naberiem odvahu na film takýchto rozmerov. Na Slovensku je vyvinutá kinematografia trochu odlišne ako v iných kinematograficky úspešnejších krajinách. My sa ešte len učíme nakrúcať vo veľkom. Hlavne pre nedostatok prostriedkov. Ľudí tu máme veľa a veľmi talentovaných. Len si treba vybudovať to správne ovzdušie a nebáť sa výziev. U nás, keď príde tvorca s odvážnejším námetom, tak sa stretne s nepochopením a často nezíska na svoje dielo ani euro. Keby Tarantino požiadal o podporu na Slovensku so scenárom Auto zabijak, tak by ho akurát vysmiali a poslali domov. Keď sa naučíme akceptovať aj u nás rozmanitosť žánrov, začneme sa konečne rozvíjať a nakrúcať vo veľkom.

Okrem iného mám ale pár námetov na krátkometrážne, až stredometrážne filmy, ktoré sa mi pred nástupom na VŠMU nepodarilo zrealizovať, no povedal som si, že budem trpezlivý a počkám až dozrie čas na tieto projekty. Potom sa do nich s radosťou pustím, ale snáď už vo forme celovečerných titulov.

1063727_514911935248231_752234277_o

Popíš nám ako pracuješ na svojom projekte. Od prvého námetu až po realizáciu. Na čo dávaš najväčší dôraz?

Tak každej disciplíne sa snažím venovať individuálne s plným nasadením. Či už ide o hercov, scénografiu, kameru… Dôležité pre mňa je mať od začiatku zadefinovaný scenár, ktorý môžem prezentovať ďalej ostatným zložkám. Keď dokážem kvalitne posunúť ďalej svoju myšlienku, vzniká lepšia a príjemnejšia komunikácia so štábom a prípravy prebiehajú o to hladšie. S hercami si určím pravideľné stretnutia, čítačky, tvoríme spolu charaktery, jednotlivé scénky tak, aby keď nastúpia na pľac, bolo všetko ujasnené. Rovnako aj s vizuálnymi zložkami. S kameramanom a strihačom (poprípade supervisorom pre postprodukciu) si prechádzame scénu po scéne, vytvárame tzv. mood s jednotlivými atmosférami, preberáme technické zázemie jednotlivých záberov, možnosti a pravdepodobné zádrhely, ktoré môžu vzniknúť. Jednoducho sa snažím pri každom jednom nakrúcaní sa poučiť z chýb predošlého a nenechať nič na náhodu. Nemám rád kompromisy a zbytočnú improvizáciu, pretože akonáhle musíte pristúpiť ku kompromisom, už sa vaše dielo transformuje do čohosi iného. Netvrdím, že je to vždy zlé, niekedy časové tlaky, či iné komplikácie vytvoria omnoho funkčnejšiu scénu, než bola pôvodne plánovaná.

Aj na výbere správnych ľudí do kľúčových pozícii veľmi záleží. Celá organizácia veľkého nakrúcania záleží od disciplíny a nálady jednotlivých členov a preto sa vždy snažím, ak je to možné, udržať pozitívnu atmosféru v štábe. Rád spolupracujem s ľuďmi, s ktorými už mám niečo odtočené, pretože si na pľace často zažartujeme, odreagujeme sa a fičíme, kým nám sily stačia. Často sa stáva, že nakrúcame o niekoľko hodín nadčas, pretože vzniknú komplikácie a vtedy je treba udržať prijateľnú atmosféru aby všetko prebehlo, ako má až do konca.

Takže ak to mám zhrnúť, pre režiséra by malo byť prioritou vytvoriť také prostredie už od príprav samotného nakrúcania, aby dokázali herci a štáb aj za nepriaznivých okolností zo seba dostať maximum pre dané dielo a aby mali radosť zo svojej práce. A to bolo vždy mojím cieľom, hoci je to často ťažká misia. Ak nakrúcate niekoľko dní, alebo nebodaj týždňov v rovnakom kolektíve, každý výkyv nálady môže skomplikovať proces.

Aký režiséri mali na teba najväčší vplyv?

Ja nepatrím medzi tých, čo sa oháňajú menami režisérov klubových a intelektuálnych filmov. Mňa naštartoval do kariéry Steven Spielberg a jeho tvorba ma inšpiruje dodnes. Obdivujem ako sa hrá s témami tak, aby diváka nezaťažil ale napriek tomu odovzdal všetko potrebné. Veľmi rád sledujem diela Michaela Baya, pretože sa vydal cestou dobrodružstva a zábavy. Toho sa drží a robí to dobre, nech dostáva akékoľvek kritiky. Christopher Nolan partí k mojim ďalším favoritom, pretože sa rovnako ako Spielberg hrá s témami, vysiela diváka na dobrodružstvá vlastnej fantázie a ukazuje globálne témy nekonvenčným spôsobom.
Je veľa iných režisérov, či už čerstvých, alebo už dlhšie pôsobiacich, ktorých tvorbu ma baví sledovať, preto nechcem povedať, že niekoho uznávam viac, alebo menej. Každý má svoj rukopis a každý z nás číta tieto rukopisy po svojom. Z každého filmu si beriem niečo iné, buď sa iba zabávam, alebo prežívam a zamýšľam sa. Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí…

1244225_564598276946263_1292243820_o

Spravil si komiksový film Orfeová pieseň. Čo ťa na tom príbehu zaujalo, keď si sa ho rozhodol natočiť? (O Orfeovej piesni sa dozviete viac v našom článku tu.)

Nie je to tak úplne komiksový film. Je to komiksová adaptácia. Taká krátka filmová poviedka na motívy známeho vesmíru od Neila Gaimana. Ja osobne, ak sa mám priznať, som sa komiksu nevenoval do tohto projektu. Na túto tému ma priviedol scenárista a režisér Pavel Chodúr, s ktorým sme veľa tvorili na škole a tvoríme dodnes. Chceli sme, ako naše bakalárske výstupné dielo, vytvoriť vlastný fantasy film. Napísali sme scenár, no bohužiaľ tento projekt na škole neprešiel, hlavne pre jeho náročnosť a čas – odhadovali sme mu vyše hodinu a pól, čiže ako celovečerný titul. A tak sme hľadali ďalej, až som si spomenul, že rok dozadu mi Pali ukazoval krátku poviedku Strach z pádu od Neila Gaimana, ktorú by sa oplatilo niekedy sfilmovať. Veľmi sa mi páčila tá myšlienka a posolstvo, ktoré komiksová poviedka v sebe skrývala a tak sme si povedali, že do toho ideme a okamžite sme začali spracovávať tému do podoby filmového scenára. Oslovila ma hlavne veta ,,Niekedy sa môžeš zo zlého sna prebudiť a niekedy zomrieš. Ale existuje aj tretia alternatíva. Keď sa z pádu stane let…“

Každý z nás dostane v živote pocit, že nemá na výber. No tá tretia možnosť je tam vždy, len ju musíme nájsť.

Máš v dohľadnej dobe v pláne točiť nejaký ďalší film? Ak áno, vieš nám priblížiť aspoň trochu o čom by mohol byť?

Veľmi rád by som sa začal venovať svojmu debutovému celovečernému titulu. Niekoľko rokov som to odkladal, necítil som sa ešte pripravený pustiť sa do takéhoto veľkého sústa. Vedel som, že to musí dozrieť, a že ten čas príde. A mám pocit, že už prišiel. Ale nechcem predbiehať, momentálne je námet a scenár vo vývoji a tak by som nerád niečo prezrádzal. Ale čo prezradiť môžem je, že po tomto titule si dám určite rád zas nejakú komiksovku. Či už budeme pokračovať v Sandmanovskom vesmíre, alebo sa pustíme do nášho vlastného, to už je vo hviezdach.

1074651_524047194334705_1599494265_o

Ak by ľudia chceli sledovať tvoju tvorbu, kde ju môžu nájsť?

Snažím sa už dlhé roky živiť portál SpyGER ARTS, kde prezentujem svoju tvorbu spolu s ľuďmi, s ktorými už dlhé roky spolupracujem. Na tomto webe je celé portfólio za niekoľko rokov.

Necítim sa ako typický dnešný internetový umelec. Nikdy sa mi nepodarilo nazbierať státisíce, dokonca ani tisíce videní. Asi to tak má byť. Robím to čo ma baví a či už si moje dielo niekto pozrie na webe, v televízii, alebo (snáď čoskoro) v kine, vždy si nejak nájde svoje publikum a tak to má byť.

Ak by si nebol filmár čím by si bol?

Netuším. Asi ako každé dieťa som chcel byť prakticky všetko čo sa dá. Od archeológa, cez kúzelníka až po režiséra. Ako malý som mal veľmi rád dinosaury a Jurský Park ma úplne uchvátil. Vtedy som nakreslil len z rozprávania mojich rodičov celý príbeh Jurského Parku do malej knižky zlepenej lepiacou páskou. Poslali sme to Stevenovi Spielbergovi. Tu zrejme moja túžba po réžii prevýšila archeológiu…

Možno by som nakoniec zostal pri herectve, keďže si neviem sám seba predstaviť na gymnáziu či niekde inde, ako na Konzervatóriu. Alebo by som sa prepracoval ku grafike, animácii a vizuálnym efektom, ktoré sú mojím koníčkom už od 12. rokov. Kto vie. Momentálne je moja práca mojou radosťou a robím všetko preto, aby to tak zostalo.

Viac informácií o SpyGER-ARTS nájdete na oficiálnej web stránke www.spygerarts.sk  alebo na facebook stránke SpyGER-ARTS .

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.