Film & TV Kultúra & umenie

Rozhovor: Režisér Pavol Čižmár

Pavel Chodúr

Túto otázku sa pýtam úplne každého. Prečo si sa rozhodol pre film a nie pre niečo iné? Čo ťa na filme fascinovalo a prečo si ho chcel robiť?

Kľúčové bolo asi obdobie okolo 16 rokov, kedy v Bytči začal kamarát z gymnázia a neskôr študent scenáristiky Peter Gärtner spolu s partiou ďalších ľudí (ďalej napr. absolvent réžie Slávo Zrebný) organizovať premietania filmového klubu. Odvtedy akoby naše malé mesto žilo filmom. Bolo to zvláštne obdobie – Peter volal na premietania filmov z Bratislavy svojich spolužiakov z VŠMU. Po skončení sme sa vždy zišli, buď v kaviarni, na chate, u niekoho doma a počúval som ako rozoberajú filmy, o tom čo točia, s kým točia, ako točia. Keďže všetci kamaráti mali frajerky a ja som už nemal s kým hrávať futbal, jediným útočiskom bolo pozeranie filmov. To v kombinácii s početnou zbierkou VHSiek môjho otca a s chuťou neustále niečo vymýšlať spôsobilo, že som sa rozhodol film študovať. Voľba réžie vyplývala z požiadaviek prijímacích skúšok, rozhodoval som sa ešte nad scenáristikou.

Ako režiséra ťa môžem pokojne zaradiť do kolónky všestranný. Tvoje filmy majú rôzne témy a spájajú rôzne žánre. Čo si myslíš, že je hlavnou témou tvojich filmov a aké filmové žánre ťa najviac fascinujú? A prečo?

Nikdy neviem povedať, ani čo majú spoločné filmy ktoré mám rád. Čo majú spoločné filmy Coenovcov, Kieslowského, Fliegaufa, Sama Raimiho? Čo sú moje témy? Vzhľadom k protagonistom môjho bakalárskeho filmu a teraz pripravovaného magisterského (+ ešte asi 2 semestrálne cvičenia) by niekto povedal, že sú to starí ľudia, odchádzanie vecí, ľudí, zvyklostí zo života človeka,… ale naproti tomu som pracoval na väčšine filmov, ktoré s tým nemajú absolútne nič spoločné. Hororovú komédiu Jama sme robili tak, že sme ten príbeh skladali z prvkov, situácií ako poctu k hororom 80.rokov. A niektoré témy, či otázky (Záhadné médium vo svete moderných technológií)vyplinuli až pri písaní. Jedna vec mi však napadá, v mojích filmoch častokrát postavy niečo hľadajú, za niečím sa ženú – a to ich mení alebo necháva nemennými. Keď sa však nad tým zamyslíš, tak to sa dá aplikovať vlastne na takmer každý film 😀

Pavol_Cizmar_Ivo_Gogal

Máš nejaký vysnívaný projekt, ktorý by si chcel zrealizovať?

Z nedokončených študentských projektov je to môj zimný western WINSTERN, ktorý už dva roky leží nedokončený. A teraz ma predbehne ešte aj Tarantino tým svojim. Ďalší vysnívaný je môj aktuálny magisterský. Snívam, že ho úspešne dokončíme, že nebude len výstupnou formalitou pre absolvovanie štúdia, ale bude si žiť ďalej aj chvíľku potom. Vo vývojí máme aktuálne aj pilot seriálu pre deti. A z tých veľkých projektov? Každý tu baží po dobrej komédií a k tomuto žánru mám blízko, ale nerád si vyhraňujem žáner takto dopredu. S Jakubom Medveckým, s ktorým posledné roky píšeme, si najskôr vytíčime, čo nás zaujíma, témy o ktorých možno písať. Potom sa bavíme o tom, ako to najlepšie prerozprávať… A nech si hovorí kto chce, čo chce, najviac som sa naučil práve pri realisticky ladených príbehoch. Ako človek roztržitý a neustále rozmýšľajúci kde akú blbosť vyviesť sa tu najviac trénujem v pozornosti, presnosti a disciplíne.

JAMA from EVE – Production on Vimeo.

Ako vnímaš ty postavenie filmového režiséra na Slovensku. Študuješ VŠMU, pohybuješ sa vo filmárskom prostredí – učia ťa režiséri ako Trančík, Bebjak, alebo Šulík. Myslíš si, že byť autorským a uznávaným tvorcom je niečo čo sa dá v našich podmienkach ľahko dosiahnuť?

Keď použiješ v otázke slovo ľahko, odpoviem ti – nie, ľahko sa nedá. Za istých okolností sa dá možno ľahko prejsť školou, možno pri dobrej školskej známosti sa dá pri troche šťastia zamestnať tam, kde čo to z filmového kumštu využiješ. Kiežby sa nám všetkym ale podarilo dostať na úroveň filmárov, ktorých obdivujeme však? Najťažšie je, že človek si pozeraním vybuduje nároky na to ako má film vyzerať. Potom nezavidím tým, ktorý by tu chceli nechať horieť Kempinski Hotel a natočiť si tú slovenskú Smrtonosnú pascu (ale aj ja mám ten film veľmi rád). Je veľká šanca, že výsledok nášho snaženia nebude zodpovedať naším nárokom. A približovať sa k predstave vyžaduje mnoho driny.

Pavol_Cizmar_1

V čom vidíš ty zmysel keď sa rozpráva o slovenskom filme. Čo je dôležité a čo by tu naopak nemalo chýbať? Či už z pohľadu tvorcu, alebo diváka?

Keď som brigádoval v Žiline, mnohí kolegovia ani nevedeli, že sa okrem seriálov točí u nás aj niečo iné. Aj preto je debata o slovenskom filme dôležitá, aby žil v povedomí ľudí, aby vedeli, že tu nejakú kinematografiu majú. To isté platí aj o dielach z minulosti. Novému divákovi by sa mali približovať. Je to síce beh na dlhé trate, ale kúsok po kúsku oboznamovať, získať dôveru diváka. Ale opäť, čo ponuknúť divákovi, keď jeho kritériom je napr. ta spomínaná Smrtonosná pasca? Dôležité bude objaviť a ukázať mu to čaro našej kinematografie, ktorá síce nebude môcť konkurovať rozpočtom, ale kvalitou. Ale ten proces rozoznávania kvality, nejakej kultúrnej citlivosti ľudí voči dielu, nie len čo sa týka filmov, musí začať už oveľa skôr ako v kinosále. Ale je v tom aj otázka na nás filmárov, aby sme si odpovedali, či robíme všetko preto, aby naše diela boli dostatočne kvalitné a zaujímavé, či práve ja alebo niekto iný sme pre ten ktorý projekt vhodný realizátori.

Vo svojich filmoch pracuješ aj s profesionálnymi hercami ako Gabriela Marcinková, alebo Luboš Kostelný (Obidvoch môžeme vidieť v tvojej hororovej komédii Jama), lepšie sa ti pracuje s profesionálmi, alebo s nehercami?

V otázke si spomenul mená, ktorých rád dávam za príklad hercov, s ktorými sa mi pracovalo doteraz najlepšie. Problémom je vždycky príprava, čas, ktorý ti herci venujú na nakrúcanie študentského filmu. A títo dvaja dokázali z minimálnej prípravy vydolovať výsledok, z ktorého som bol nadšený. Ale, či herec, či neherec, vždy je to otázka správneho výberu v kástingu, otázka času a príprav. Keď toto do seba zapadne, robí sa dobre.

Pavol_Cizmar_2

Vyberáš si hercov na základe typu, alebo schopností? Je Slovenský herec/herečka s ktorým/ou by si chcel točiť?

Poviem to na príklade Jamy – Gabika Marcinková bola horormi ošľahaná, keď som videl ako presvedčivo sa bojí, tu sme išli na istotu. Ivo Gogál – ten dabuje často černochov a policajtov a černoch policajt ako jeden z dvojice policajných parťákov v amerických filmoch bol inšpiráciou aj postave, ktorú pán Gogál nakoniec stvárnil – tu sme išli po hlase. Lubo Kostelný ten dokázal hrať vážne komickú postavu média – on nepotrebuje extremne nadhrávať, vyplešťovať oči, aby pôsobil komicky. Aby som odpovedal, na otázku – vždy som rád, keď nájdem nejaký takýto kľúč ako obsadiť postavu. Nie vždy to však ide takto ľahko, plus ktovie keby mi boli vtedy odmietli ako ten film nakoniec vypáli.

Čo pre teba obnáša práca na filme. Si perfekcionista, alebo skôr pri točení improvizuješ?

To záleži film od filmu, vždy si hovorím ako sa pripravím a nie vždy sa perfektne pripravím, aj keď to od seba vyžadujem, to je tá moja nedisciplinovanosť.

Pre každého tvorcu v tejto oblasti je dôležitý tím ľudí, ktorí režiséra obklopuje. Od kameramana, strihača, zvukára až po samostatný scenár. Si človek čo sa spolupodieľa na scenári, alebo na iných zložkách, alebo nechávaš svojmu tímu tvorivú voľnosť. Čo ma vedie k pod otázke máš svoj stabilný tím?

Rád sa spolupodieľam na všetkom. Vo veľkej miere si nechávam od ostatných zložiek radiť, ale rád mám prehľad, čo sa používa, prečo sa používa práve to, a aké sú ďaľšie možnosti. Rád sa od druhých učím, stále je čo. V minulosti som pracoval viac menej s tým istým tímom spolužiakov, pri aktuálnom projekte zostal zo starých známych len scenárista Jakub Medvecký. Spoznávam nových šikovných ľudí a otvára to nové možnosti, zatiaľ to vyzerá že sme si sadli.

Pavol_Cizmar_stab_Jama

                                                                     Štáb filmu Jama

Keby si mal zhodnotiť svoje filmy Oslava a Jama, ktorí bol náročnejší na realizáciu a prečo?

Oslava bola náročná, ale ma aj najviac naučila. Predtým som netočil film takého rozsahu, čo do počtu natáčacích dní, počtu hercov, či náročnosti samotnej témy. Jama bola technicky náročnejšia, ale prejavili sa tu skúsenosti z Oslavy a natáčanie som si dokázal pohodovejšie užiť. Plus milujem horory.

A posledná otázka – na čo sa môžeme od teba tešiť najbližšie?

Túto otázku som asi už predbehol predtým. Ale zopakujem, najbližšie realizujeme môj absolventský film – názov neprezradím – lebo stále nie je definitívny. Pôjde však o drámu z prostredia známeho z Oslavy – budeme točiť na Orave – tentoraz prevažne v exteriéroch, bude to viac príbehovejšie, menej fragmentárne rozprávanie. Samotné prostredie bude hrať dôležitú úlohu. Pôjde o príbeh muža, ktorý nedokáže opustiť staré zvyky a tvrdohlavo sa bráni progresu. Vlastným pochybením zapríčiní, že sa mu stratí ťažko chorá manželka. Rodina sa musí spojiť a hľadať ju, kým nebude neskoro. Ďalším projektom je spomínaný vývoj seriálu pre deti, ale tu zatiaľ neprezradím viac.

Ďakujem Pavle za priestor. Aj vaša aktivita je veľmi cenným príspevkom k debate o Slovenskom filme.

OSLAVA /The Celebration/ from Pavol Čižmár on Vimeo.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.