Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor: Punkrocková kapela Last of Us

Punkrocková kapela Last of Us predstavuje nové single As the summer passed a Crystal clear. V novom zložení úspešne koncertuje a pripravuje prvý videoklip.

Kubeno – vokály/gitara

Dejvo – gitara

Erik – bassgitara

Veve – bicie

Ako vznikla kapela Last Of Us?

Kubeno: Kapelu sme, nazvime to, založili s Erikom v roku 2011. Myslím, že ani neboli ambície s tým niekam ísť. Proste sme si zo srandy hrali, o čom vypovedá aj fakt, že tam Erik hral na bicie, čo nie je jeho primárny nástroj (a pravdepodobne ani sekundárny :D).
Erik: Náhodou ….. No nie, jednoducho to bola vyslovene len zábava na zabitie chvíľ popri hraní v iných kapelách a projektoch.

Kubeno: Neskôr sme pribrali ďalšieho kamaráta na basu – Mejta a začali sme hladať niekoho na post speváka. Erik dotiahol svoju kamarátku a začalo to znieť celkom fajn, teda v rámci možností toho, že máte bubeníka, ktorý bubnuje mesiac. Chvíľu sme sa zohrávali covermi, potom vznikli prvé dva songy. Jeden z nich, Cannot Stay v dosť upravenej verzii, hráme až doteraz. Speváčka nám neskôr odišla študovať do Prahy, tak sme chvíľu hľadali niekoho nového a potom, čo sa nám ho nájsť nepodarilo, tak nejak padlo rozhodnutie, že spievať budem ja, čo teda znamenalo mať v kapele už dvoch ľudí z troch, čo nevedia čo robia. Samozrejme sme sa pokúšali zohnať druhého gitaristu. Bolo pár kandidátov, ale všetci vždy po prvých pár skúškach vycúvali. Tak sme začali fungovať jednoducho ako trio a v roku 2014  prišli prvé koncerty.

Erik: Upravím Kubena, prvý koncert prišiel náhodne v roku 2013, presne na Halloween, keď sme s mojou vtedajšou kapelou Mindstorm, za asistencie kapely Signature vyexportovali ich nápad na halloweensky koncert z Bratislavy do Trnavy. Nejak sme narýchlo vymysleli 2 týždne pred koncertom názov a išlo sa.

Kubeno: Presné číslo si nepamätám ale teda už v roku 2014 sme stihli +- 10 koncertov. V trojici sme fungovali do novembra, kedy sme na gitaru pribrali Dejva, čo prinieslo aj diametrálny posun voči dovtedajšiemu zvuku a celkovému prejavu. Začiatkom roka 2015 sa začalo hovoriť o viacerých koncertoch a príležitostiach, čo ale začalo komplikovať veci pre Mejta, nakoľko študuje aj býva vo Viedni. V tom čase sme, ale už s Veve riešili záskok kvôli jednému koncertu no a po prvej skúške s ňou sme si povedali, že toto je zostava, ktorú jednoducho chceme. Erik sa chytil postu basy, čo je jeho hlavný nástroj a začalo to odsýpať. No a teraz sme tu.

Last_of_us_9múz001

Študoval niekto z vás hudbu/hru na hudobný nástroj, alebo ste skôr samoukovia?

Kubeno: Osem rokov klasickej gitary na základnej umeleckej škole, čo ma bavilo asi tak ako baví všetky deti chodiť na nejaký krúžok. Potom som sa na hudbu na dva roky vykašľal, kým som si nekúpil elektrickú gitaru. A keďže som hral len punk rock, tak som väčšinu vecí zo svojho umeleckého vzdelania pozabudol. Nie, že by mi to vtedy šlo nejak svetoborne 😀

Veve: K bicím som sa prvýkrát dostala vo veku asi 5 rokov, keď ma za ne môj tatko (kedysi bubeník) posadil. V tom čase som samozrejme ešte nôžkami ani nedočiahla na šľapku a tak celkovo si neuvedomovala o čo ide. Celý svoj život som mala k hudbe strašne blízko, no to, že sa jej chcem aj vážnejšie venovať, som si uvedomila dosť neskoro a to vo veku 17 rokov, keď som si staré otcove bicie doniesla do svojej izby na siedmom poschodí. V nej som si zariadila skúšobňu s kamošmi a začala trénovať nejaké absolútne netradičné covery typu Smells like teen spirit, Paranoid prípadne Knocking on heavens door. Celý čas som sa na bicie učila sama, vzhľadom na to, že v meste v ktorom som vyrastala sa bicie nevyučovali. Zmenilo sa to príchodom na vysokú školu v Bratislave, kde som rok chodila do ZUŠky, aby som sa zbavila chýb, ktoré som pochytala počas snahy naučiť sa ovládnuť tento hudobný nastroj.

Erik: Ja som tiež chodil do ZUŠky, no na flautu. Zahrať na tom neviem už nič, no nejaké základy hudobnej teórie mi ostali v pamäti a tie využívam dodnes. Na basgitaru som začal hrať neskoro a až na zopár (doslova) hodín so súkromným učiteľom som sa všetko učil sám.

Dejvo: Ja som tiež vyštudoval klasickú gitaru a môžem povedať, že mi to dalo veľmi veľa, dá sa povedať že doteraz z toho čerpám. Popritom som si samozrejme hral doma v izbe s nahrávkami kapiel a mnoho vecí som pochytil od muzikantov v kapelách, v ktorých som pôsobil.

Last_of_us_9múz00

Prečo ste si vybrali hudbu a nie trebárs hod guľou alebo vyšívanie? Čo vás na hudbe priťahuje?

Kubeno: Na toto je trošku zvláštne sa pýtať prečo, taktiež je na to trochu zložitejšie odpovedať. Hudbu som si nevybral, proste to prišlo tak prirodzene. Odmalička sa mi hudba páčila, na šport som bol drevo. Takisto aj na ostatné umelecké formy – výkresy s vodovkami boli vždy proste hnedé, lepidlom som zalepil tak seba, s nožničkami mi to tiež nešlo. Ešte, že viem niečo s počítačom lebo by som sa musel zamestnať v štátnej správe (vtip, neurážajte sa).

Dejvo: Pri vyšívaní ma odradzovala možnosť vážneho úrazu, napríklad pichnutie do prsta. Hudbu som si nevybral, ono to skrátka prišlo akosi samé. Určitý vplyv na to mal môj otec, ktorý ako amatérsky muzikant si doma často hrával na gitaru, takže som to mal pred očami takpovediac odjakživa. A potom to už išlo samé.

Last_of_us_9múz

Označujete sa za punkrockovú kapelu. Prečo práve punkrock?

Kubeno: U mňa bol punk rock vždy dominantný hudobný štýl, čo vlastne prevažuje až doteraz, nakoľko 90 percent mojich playlistov a hudobných knižníc je vytvorených z neho. Čiže pre mňa je to prirodzená voľba. Punk Rock je ale len také všeobecné pomenovanie, pretože by som to neoznačil ani čisto tak. Inšpirácia, ale vychádza práve z tohto štýlu. Je tam kopa iných prvkov. Pri Crystal Clear (prvý singel) sa zatiaľ len jeden človek trafil, ktorá kapela bola inšpiráciou, ale hovoriť to nebudem lebo to tam začnú počuť všetci.

Veve: Punkrock som začala počúvať asi vo veku 14 rokov, ale časom sa môj hudobný vkus značne rozšíril a v mojom playliste nájdete fakt rôznorodé hudobne žánre.  Úprimne, nikdy som nepredpokladala, že by som niekedy hrala v kapele zameranej na takýto štýl. Vždy ma to viac ťahalo skôr k post hardcoru , metalcoru a pod. Na moje prekvapenie ma ale hranie takejto hudby chytilo a ja si to nesmierne užívam.

Dejvo: K punkrocku som sa dostal akosi prirodzene na základnej škole, tuším v štvrtej, alebo piatej triede. No a nejak ma to nepustilo. A to mám 29 rokov. (smiech)

Erik: Ja som hral už hádam všetko (smiech). A teraz bez srandy. Rock, pop, bigbít s prvkami jazzu, metalcore, heavymetal, no vždy som najviac odmalička počúval punkrock, hardcore punk a pridružené štýly. A je to teda hudba, ktorú si snáď najviac užívam ako skladať, tak hrať naživo pre ľudí. Jednoducho to som ja. Avšak pri skladaní vecí aj pre Last of Us ma neinšpiruje len nejaká malá úzka škatuľka, ale vyberám si jednoducho to, čo ma vystihuje, to čo sa mi páči, ten zvuk, náladu, atmosféru, feeling vecí. Je to strašne veľa vplyvov a žánrov dohromady ale to označenie punkrock je snáď najširšie a najpravdivejšie ako sa dalo pre kapelu vybrať.

Hrali ste aj nejaké iné žánre? Či už vy ako kapela alebo v iných zoskupeniach.

Kubeno: Odohral som dva koncerty v bratislavskej kapele Atellier 11, to skôr išlo do rocku, pop rocku? Neviem, Erik tam hral so mnou, tak bude asi vedieť lepšie škatuľkovať.

Veve: Keď som mala 18 rokov zavolali ma do deathmetalovej kapely Conqueror. Bola to pre mňa obrovská výzva. Na bicie som v tom čase nehrala ani rok a o používaní dvojšľapky som nemala ani šajnu. Pri tejto kapele som musela prejsť za hranice svojich schopností a fakt zamakať. Nesmierne som im vďačná, že ma vzali medzi seba, lebo ma hudobne posunuli fakt v krátkom čase o veľký kus vpred. Keď som odišla na vysokú do Bratislavy, mala som viac kapiel hrajúcich prevažne post hardcore, ale so žiadnou som nekoncertovala. V roku 2013 ma medzi seba vzali chalani z Lostinmind. Bolo to veľmi krásne obdobie, lebo chalani sú moji dlhoroční kamaráti a takmer súrodenci, s ktorými som kedysi skúšala spomínane covery v útrobách svojej izby. Odohrali sme spolu pár príjemných koncertov, ale potom sa naše cesty rozišli. Bolo ťažké udržať kapelu pokope, keď každý člen žil  v inom meste, prípadne v inom štáte. Po nich som mala dlhšiu pauzu, až kým neprišla ponuka od Erika zaskočiť v Last of Us na jednom koncerte.

Dejvo: Fú, bolo toho veľa. Ale stále v intenciách akejsi tvrdej hudby. Od punkrocku, cez metal, hardcore a podobne.

Erik: Ako som spomínal, ja som hral veľa štýlov, s veľa rôznymi ľuďmi na rôznej úrovni, od amatérov až po profesionálnych muzikantov, ba priam muzikantské slovenské legendy (3 roky po boku Petra Szapu, úžasného bubeníka, ktorý bol súčasťou kapiel ako Collegium Musicum, Fermata, Modus..). Prvá moja kapela bola punkrocková so ženským spevom v časoch, kedy o takom Paramore nebolo ani chýru a po ani nie 3 mesiacoch hrania som už mal tú česť hrať pred vypredaným Randalom. Boli to také pekné začiatky, naivné. Mal som 18. Po rozpade kapely prišla pauza, hranie doma, makanie na sebe, a cez rôzne kapely som sa teda predieral až sem. Z nikoho až na komerčné pódiá a potom naspäť do undergroundu. Mám cieľ, ktorý teda je myslím vždy dôležitý aby ho človek mal, najmä v hudbe, dokázať, že sa dá hýbať scénou, oživovať to tu, nosiť sem zahraničné dobré kapely pre radosť. Svoju, kapely, ľudí na koncertoch. Znamená to pre mňa veľmi veľa. A viem, že ako mne v živote veľa ľudí pomohlo dostať sa sem, viem, že by som to isté mal ja robiť ďalším.

Last_of_us_9múz0

Ja keď píšem, najviac ma inšpiruje hnusné počasie a blížiaca sa nejaká apokalyptická búrka. Čo/kto inšpiruje pri tvorbe vás?

Kubeno: Celkovo som inšpirovaný dianím okolo seba. Nerád píšem texty o politických témach, takých kapiel tu je kopa, ale zas nerád beriem nezmyselné témy, ja neviem… o jedle a podobne, to nikam nevedie. Jednoducho veci, ktoré sa mňa, alebo niekoho v mojom bezprostrednom okruhu dotýkajú, ale tiež spôsobom, ktorým sa môžu aj iní ľudia s tou danou pesničkou stotožniť. Momentálne som sa pri texte napríklad inšpiroval takou aférkou, ktorá sa okolo našej kapely trošku točí, ale o tom sa veľmi nechcem baviť aby som zbytočne nepoškodil aktérov.

Dejvo: Pri muzike ma inšpiruje nejaká moja vnútorná nálada a samozrejme aj to čo momentálne počúvam.

Last_of_us_9múz1

Čitateľov určite zaujíma, aké je to mať v kapele bubeníčku a tiež, aké je to byť bubeníčkou, keďže väčšinou sú ženy speváčky, prípadne klávesáčky.

Kubeno: Je to zaujímavý posun. Kým sme sa oťukali, snažil som sa používať vyberané slovné spojenia. Potom som zistil, že Veve oplýva rovnakou slovnou zásobou ako ja :D. Niekedy si ale neuvedomím, že sa nerozprávam s chlapom, tak som jej naposledy omylom vysvetlil ako v aute funguje turbo. Verím, že ju to obohatilo.

Veve: Je ťažké napísať, aké je to byt bubeníčkou. Je to proste časť môjho života a moje ja. Vždy som rada trieskala do vecí. Je to vec, ktorú milujem a pri ktorej sa cítim sama sebou. Na druhej strane je to pre mňa veľká zodpovednosť. Keď sa pomýli gitarista a prestane hrať kapela, ide ďalej. No keď prestanú hrať bicie, je to vcelku katastrofa (vtedy vraj začne basové sólo 😀 ).

Erik: Veve si pamätá moje vtipy!!! 😀 Neviem, aké je to byť bubeníčka, no okúsil som si byť bubeník a nie je to sranda. Veve to vystihla stopercentne. Hrať na bicie takéto veci je veľká zodpovednosť, lebo nie je miesto na chyby. Zároveň sú bicie náročné na techniku aj kondičku. Jednoducho to bol dôvod, pre čo som sa vrátil k base. K Veve som sa dostal cez inzerát, ktorý som na FB hodil na bubeníka do jedného projektu. Musím úprimne povedať, že bola jediná, ktorá sa mi ozvala a naozaj som videl chuť a odhodlanie. Prišla skúška a tam jednoducho prekvapila úrovňou hrania aj zodpovednosťou. A keď sa stala oficiálne bubeníčkou Last of Us, prekvapila aj naozajstným odhodlaním hrať akcie, pomôcť vybaviť akcie, jednoducho nie je to len bubeník, je to pre kapelu naozajstný prínos a viac než plnohodnotný člen.

Dejvo: Aké je to mať v kapele bubeníčku? Mať v kapele bubeníčku ako Veve je skvelé. Radosť hrať.

Last_of_us_9múz2

Nedávno ste nahrali single As the summer passed a Crystal clear. Aké bolo nahrávanie?

Kubeno: Skvelé a keďže sa väčšina nahrávania udiala v nedeľu, tak boli ešte lepšie tie pondelky v práci, kedy som sa po 4 hodinách spánku snažil nedať čelovku klávesnici. Ale vážne, nahrávali sme v Loft Studio u Jara Žiga jr. a ten človek si ma získal od prvého momentu svojím prístupom k veciam. Vo všetkom nám konštruktívne radil, pomáhal, záležalo mu na tom projekte, keďže, predsa len ide aj o jeho referenciu a verím, že blbosť by von nepustil. Mali sme v pláne nahrávať inde a trošku lacnejšie, ale v konečnom dôsledku som rád, že sme tak nespravili. Nechcem ale Jara moc prechváliť, lebo tam začnú všetci chodiť a my nebudeme mať kde nahrávať.

Posielam pusu Jaro :-*

Veve: Pred nahrávaním som mala naozaj rešpekt. Bolo to pre mňa prvýkrát, čo som išla nahrávať songy svojej kapely. Nervozita ale išla bokom v momente, keď som spoznala nášho producenta Jara a jeho úžasný prístup k práci.

Jaro aj ja ti posielam pusu 😀 :-*

Chystáte v budúcnosti niečo väčšie? – demo, album, videoklip, …

Kubeno: Na sto percent by sme radi spravili videoklip ešte tento rok, čo dúfam, že sa nám podarí lebo do toho chceme ísť svojpomocne. K albumu by sme sa dostali veľmi radi, ale to je ešte otázkou tak cca roka než vytvoríme dostatok materiálu, z ktorého potom budeme môcť postupne vyberať to najlepšie.

Last_of_us_9múz3

Blíži sa leto, festivaly… budete na niektorom hrať?

Kubeno: Kto vie, pri tom tempe a spôsobe, ktorým získavame koncerty je možné všetko, tak či tak na toto pozná asi najlepšie odpoveď Erik.

Erik: Keďže sa nám podarilo nahrať prvý materiál a spustiť web až v máji, bolo ťažké hovoriť o nejakých ambíciách hrania festivalov. Odohrali sme pivný festival v Stupave, čo bola úžasná akcia v zámockom parku, kde sa stretlo množstvo malých pivovarov a pár šikovných kapiel. Veve sa podarilo vybaviť hranie na AKM Culture days v Novom Meste nad Váhom. Boli ešte nejaké ponuky, no tie sme bohužiaľ museli odmietnuť.

Last_of_us_9múz4

Kam sa na vás môžu prísť ľudia pozrieť?

Erik: Plynulo nadviažem na odpoveď na predošlú otázku. V podstate po naozaj koncertne plnej jari, kde sme odohrali cca 10 koncertov, prevažne ako podpora zahraničných kapiel (spomeniem len parádnu španielsku úderku Daylight, rakúskych All Faces Down, alebo britských Darko), máme voľnejšie leto. V júli hráme jeden víkend 17.7. spomínaný AKM Festival a odtiaľ cestujeme na jednu parádnu párty do Čiech. V auguste zas máme miniturné – 3 koncerty so švédskou nádejnou bandou Back at North, kde navštívime po prvýkrát aj Viedeň. A doma, v Bratislave, nás v klube môžu fanúšikovia vidieť 13.8. s Dead Neck z Anglicka. Zameriavame sa však teraz hlavne na to, aby sme mali nový koncertný materiál, materiál na nejaké prípadné EP a hlavne aby sme už na jeseň mohli zohranejší hrať už naozaj dobré akcie a pomaly vybavovať hrania na letné festivaly roku 2016. Takú perličku dám na záver tejto otázky, ktorú som si nejak ukradol celú sám, že na december sa mi podarilo vybaviť hranie v Bratislave pre dosť veľkú kapelu Templeton Pek z Birminghamu, ktorú poznám z počítačovej závodnej hry DIRT 2 a už niekoľko rokov počúvam a veľmi sa mi páčia, takže samotný koncert bude pre mňa mikulášsko-vianočný darček. A je to zároveň ďalší krôčik pre Last of Us. Tak si píšte do kalendára dátum 7.12.2015 a British Rock Stars klub v Bratislave! Chceme vás tam vidieť.

Keby ste mohli koncertovať úplne kdekoľvek a s kýmkoľvek… kde by to bolo? (akýkoľvek šialený hudobný sen, kľudne aj koncert s niekým mŕtvym 😀 )

Kubeno: U mňa je úplne jasným výberom Nine Inch Nails a po mojich skúsenostiach s ich koncertmi by to bolo určite v Prahe. Dvojitý dôvod, pretože sa tam dá jednoducho dostať autom, nakoľko mňa by do lietadla nedostali. Ak by som si mal ale vybrať z punk rockových kapiel, tak jednoznačne s Rise Against.

Veve: Keby som si mala vybrať zahrala by som si veľmi rada po boku Architects, na akom mieste by mi už bolo úplne jedno. Ďalší veľký sen pre mňa by bolo zahrať si niekde v prírode akusticky set so spevákom kapely Pearl Jam (Eddie Vedder).

Erik: Tak keď už bude ten Templeton Pek, tak nepoľavím v získavaní kontaktov a možností a budem sa snažiť rásť a tým posúvať aj našu kapelu, a keďže som z hier pred 13 rokmi spoznal aj kapely ako AFI, ktovie…. Okrem mŕtvych a nefungujúcich muzikantov sú pre mňa ostatní iba výzva a cieľ. Sám som stál na pódiu pred veľkými legendami z USA a verím že toto by sa mohlo podariť aj Last of Us. V hlave sa už však rysujú konkrétne plány a realizácia možností na ďalšie obdobie, uvidíme čo to prinesie. Nechajte sa prekvapiť.

Last_of_us_9múz5

http://lastofusbratislava.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/lastofusbratislava?fref=ts

Tourdates Last of Us:
17.07. – AKM Culture Days (NM, Klub za rampami)
18.07. – Garaz punkrock party (Valmez, CZ)
30.07. – DARKO (UK) (TT, CityClub)
03.08. – Back at North (SWE) minitour (BA – underground party)
04.08. – Back at North (SWE) minitour (SA, Peklo)
05.08. – Back at North (SWE) minitour (Vienna, TBA)
13.08. – Dead Neck (UK) (BA, British)
07.12. – Templeton Pek (UK) (BA, British)
19.12. – Skywalker (CZ) (Handlova, Sound City Pub)

O autorovi

Miroslava Joríková

Miroslava Joríková

Vyštudovala odbor História na Univerzite Komenského v Bratislave. Naďalej sa venuje výskumu v oblasti histórie jazzu, hudobnej a tanečnej kultúry. V súčasnosti pracuje vo vedení spoločnosti zaoberajúcej sa výskumom, vývojom a výstavbou v oblasti radarovej meteorológie, kde zároveň pôsobí aj na pozícii historika. Niekoľko rokov pôsobila v amatérskom divadle ako herečka. V minulosti sa venovala hre na bicie, momentálne ju zamestnáva kreatívne písanie, herectvo a cestovanie.