Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor: Pohodový hudobník Ado Juráček

Pavel Chodúr

Tak prvá otázka je vždy asi takáto. Ako si sa dostal k hudbe?

Doma sme mali platne a namiesto detských pesničiek som si radšej vypočul platne Boba Dylana, Beatles alebo české verzie amerických folkových tradicionálov. Mám pocit, že z toho vo mne niečo ostalo. K vlastnej hudbe som sa však dostal až počas vysokej školy. Našiel som svoju inšpiráciu, ktorou je moja, teraz už manželka.

Udržať sa ako hudobník na slovenskej scéne je určite veľmi ťažké. V čom vidíš ty najväčšie úskalia?

Keď si už známy, stačí tvoriť nové a nové pesničky, aby si uši poslúcháčov udržal sýte. Ponúkať im nové a nové chute. Zložitejšie je to v začiatkoch, v ktorých som aj ja sám. Vidím to ako celkom začarovaný kruh. Keď chceš, aby ťa ľudia spoznali, tak musíš hrať. Na miesta, kde ti hrať dovolia, príde dokopy päť ľudí a fanúšikovia sa získavajú velmi pomaly. Na miestach, kde by mohlo byť viac potenciálnych fanúšikov, hrajú známe kapely, pretože organizátori idú na istotu. Tá istá rovnica je aj v rádiách. Malé lokálne rádiá ti bez problémov pustia do éteru tvoje pesničky, ale tie velké… nerozumiem, prečo nás vo väčšine kŕmia zahraničnými potravinami, keď tie dopestované u nás chutia rovnako kvalitne. Netúžim prioritne po komerčnom úspechu. Ten nie je zmyslom hudby. Najviac ma tešia momenty, kedy môžem priateľským ľuďom spríjemniť atmosféru. V mojom srdci sa zaryla párty na severe Španielska, ktorú organizoval Stefan – výrobca drevených surfových dosiek z Nemecka. Spomínam si aj na slnečný podvečer v plážovom bare na pláži Kuta na Bali, kde som si zahral s miestnymi hudobníkmi.

Čo sú tvoje hudobné inšpirácie a vzory?

Čo sa týka hudobnej stránky, snažím sa stále študovať teóriu harmónie. Väčšina skladieb je postavená na kostre C-F-G (v prípade ak hráme v C), ale tá sa dá vždy obohatiť o ďalšie harmonické rozvetvenia. Ak to viete, môžete mať zrazu kostru oblečenú do pekného kabátu. Skúšam hrať rôzne štýly ako bluegrass, blues alebo slack-key. Skrátka chcem mať vo svojej dielni čo najviac nástrojov, ktorými môžem niečo muzikálne vytvoriť.

Ako vnímaš ty súčasnú komerčnú hudobnú sféru a zároveň alternatívu – skupiny a spevákov/speváčky, ktoré sa chcú žánrovo vymedziť a majú väčšiu tendenciu experimentovať než tí čo počúvame z rádií?

Nemám rád vyhranenosť. Na Slovensku cítim, že úspešní sú iba tí totálne mainstreamoví alebo totálne alternatívni. Ja sa cítim niekde v strede. Mám rád jednoduchú muziku, ktorá je obohatená o  tradičný prvok. Snažím sa o prepojenie s havajskou hudbou. Píšem v podstate klasické pesničky, ale použitím viachlasných vokálov či klasických ukulele riffov, svoju hudbu posúvam bližšie k slnku, piesku a vlnám.

ado_foto-Petra-BaranovicovaFoto: Petra Baranovičová

Kedy si sa rozhodol nahrať svoje piesne?

Chcel som ich nahrať už dávno. Pesničky píšem vyše piatich rokov. Samozrejme tie prvé pokusy nestáli za nič a musel som hudobne dozrieť. Hľadal som štýl, v ktorom sa budem cítiť pohodlne so slovenčinou. Som slovák a chcem používať svoj rodný jazyk. Väčšina začínajúcich autorov skúša písať v angličtine, aby sa neobmedzili len na československé publikum. Mne to však neprekáža. Impulz, kedy som si povedal „idem do toho“, prišiel po návrate z cesty po Kalifornii a Havajských ostrovoch. Tam som pochopil, že treba robiť to, čo máš naozaj rád a nerozmýšlať nad tým, či sa to niekomu bude páčiť alebo nie. Ak do toho dáš seba, tak ľudí to presvedčí. Pred cestou som sa stále točil v kruhu a dumal, ako by mohli moje piesne znieť najlepšie. Nakoniec rozhodla moja manželka. Poradila mi, nech pesničky nahrám iba sám s gitarou a ukulele, aby ludia počuli, ako naozaj zniem.

Pred nedávnom ti vyšlo tvoje prvé EP kde máš 6 skladieb. Určite sa dá hovoriť o tom že si texty aj hudbu skladáš sám. Z čoho čerpáš inšpiráciu pre texty a ako dlho ti trvalo zložiť jednu pieseň?

Pri písaní textov sú inšpiráciou situácie, ktoré zažijem. Bob Dylan vo svojej knihe Kroniky napísal, že ak sedíte doma, nikdy pieseň nenapíšete. Občas skúšam prelomiť toto jeho tvrdenie, ale nikdy tá pieseň nevyznie tak, ako keď ju napíšem spontánne po nejakom zážitku. Texty vznikajú rôzne. Napríklad taký Domov je jedna z mojich prvých pesničiek. Stále som k nej nemal refrén. Musel som si naň počkať zopár rokov. Ale toto je extrémny príklad.

Čo je podľa teba v hudbe najdôležitejšie. Ak si napríklad zoberieš tvoje skladby. Čo musia mať aby si s nimi bol spokojný?

V poslednej dobe vychádzajú na povrch hudobníci, ktorí zaujali hlavne výrazom so značnou dávkou expresie. Nevravím, že to nie je dôležité, ale ja sa skôr zameriavam na melodickosť pesničky. Aby bola spevavá. Zaujímam sa o harmonické prepojenia akordov a o melódiu, ktorá sa na nich dá postaviť. Pre mňa je hudobná tvorba aj o takýchto teoretických záležitostiach.

Keby si si mal prizvať k sebe nejakého slávneho súčasného hudobníka kto by to bol a prečo?

Tí, ktorí ma poznajú vedia, že by to bol Jack Johnson. Stačí si vypočuť jeho skladby a prečítať o aktivitách, ktorým sa venuje. Je to skromný surfer z Oahu, ktorý svoju slávu využíva na pomoc našej planéte. Ale túžim konečne stretnúť aspoň jedného spriazneného hudobníka, ktorí by sa dokázal vžiť do mojej hudby a obohatiť ju. Či už je to klavír, violončelo, melodica alebo čokoľvek iné. Ak tento rozhovor číta niekto taký, nech sa ozve. Berte to ako inzerát.

ado_foto-Miriam-JurackovaFoto: Miriam Juráčková

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Hrať a skladať. Aj v tom prípade, keby som tie pesničky mal hrať iba pre najbližších. Chcem nahrať dalšie pesničky a vydať kompletný album. Snáď sa mi to podarí v januári budúceho roku. Každý rok sa snažím navštíviť nejakú krajinu. Tento rok by som chcel zájsť do Portugalska, počuť tradičnú hudbu, ochutnať tradičné jedlo a spoznať ľudí. Málo ľudí vie, že ukulele je pôvodne z Portugalska a na Havajské ostrovy ho priniesli práve emigranti.

Hráš vo svojich skladbách na ukulele a to dodáva piesňam exotický charakter. Zároveň si pocestoval Kaliforniu a Havaj. Môžeme povedať že ťa tá cesta inšpirovala? A čím konkrétne?

V odpovedi vyššie som už spomenul, že moja cesta mi ukázala, ako sa k veciam postaviť. Inšpirovali ma hlavne ľudia, o ktorých mám rozpísané nové pesničky. Inšpirovalo ma aj samotné Oahu svojou atmosférou a filozofiou Aloha. Ľudia tam žijú život, ktorí by sa nám mohol zdať spomalený. Ale práve to je podstatou. Slow down & take it easy. Ľudia sú tam družnejší, stretávajú sa v komunitách a oslavujú svoj život v raji. Jediné miesto na Oahu, kde sme sa necítili dobre bola pláž Waikiki. Sú to iba vysoké hotely, tony turistov a gíč. To nie je naozajstný Havaj.

Kde si ľudia môžu vypočuť tvoje piesne?

Vypočuť si ich môžu na mojej oficiálnej stránke http://www.adojuracek.sk , kde je momentálne k dispozícii celé EP. Okrem toho si môžu poslucháči kliknúť na môj youtube channel, kde nájdu zopár pesničiek, ktoré som nahral už skôr, ale prezentoval som ich ako live session alebo singel.

Kde ťa môžu ľudia vidieť? Hrávaš niekde?

Nehrávam nikde pravidelne. Minulé roky som zahral na zopár pekných akciách v Trnave, ktoré vrelo odporúčam. Proma Frajdej, Leto na Korze či Piknik v Botanickej záhrade. V tomto roku plánujem zopár menších festivalov a klubov. Termíny si budú môcť ľudia nájsť už čoskoro na mojom webe.

ado_oahu

A posledná otázka je trochu zákerná. Aká je tvoje obľúbená pieseň z tvojho nového EP. A prečo?

Je to pieseň Sobota. Väčšina mojich piesní vznikla procesom zrenia. Niečo som zažil, chvílu to vo mne bublalo a potom som to dostal zo seba. Pieseň Sobota vznikla realtime. Počas prípravy raňajok som si v  duchu rýmoval a zaznamenal v texte presne to, čo sa v to ráno udialo. Keď som dojedol posledné sústo, text bol hotový. Dobrú chuť.

Ďakujem za rozhovor.

Mahalo

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.