Kultúra & umenie Literatúra Poézia

Rozhovor: Poétka Lenka Hasmanová

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Mohla by si sa nám na začiatok predstaviť a povedať nám kedy si začala písať.     

Predstavím sa teda ako večne zasnívaná žena, ale aj realistka, ktorá začala prvé rýmy tvoriť v detstve počas hodiny na ZŠ 🙂 . Ale môj prvotný začiatok zrejme prišiel ešte v materskej škôlke. Tam ma očarila nová pani učiteľka , ktorá bola iba na praxi a pred spaním nám hrávala Elánovky na gitare. No a odvtedy som chcela aj ja takto spievať, hrať a tvoriť. 🙂 Prvá gitara prišla ako dar od otca, v 4. triede za vysvedčenie a potom prvé texty.. bez hlavy a päty,  ale bola som hrdá, že som konečne aj ja ako tá spomínaná učiteľka.                                                                         

Prečo práve poézia a nie napríklad maľba? 🙂

Pretože  hudba. 🙂 Rástla som na textoch Kamila Peteraja, či Daniela Heviera. Jeden písal kapele Elán a druhý Haberovi a jeho Teamu. A očarili ma texty kapely Modus alebo song “Sklíčka dotykov “ a mnohé iné.  Žasla som, ako spievajú všetky tie metafory a znelo to úžasne. Neskôr na strednej škole som bola členkou časopisu, kde som už odprezentovala moje rýmy a tam padli aj prvé songy na Deň učiteľov z vlastnej tvorby.  A prečo nie maľba? No lebo som pohodlná. 🙂 Na písanie stačí múza, papier a pero, alebo mobil. Vlastne z tohto celého vyplýva, že srdcom, aj dušou som chcela byť textárka piesní. Vdýchnuť  seba  niekam pomedzi všetko.

Kde všade nachádzaš inšpiráciu pre svoje básne?

Práve tu a teraz. Prichádza nečakane, ale v podstate inšpiráciou je sám život. Nie iba ten môj, ale celkovo,  život známych, aj neznámych. Fantázia a snívanie. A ešte zmes reality. Ja sama nikdy netuším, kedy to príde.

Keď tvoríš pri hudbe, čo počúvaš?

Najčastejšie práve tvorím pri hudbe,  čo ma osloví a najviac Česká a Slovenská scéna.  A aký žáner, tak to zase riadi môj pocit v daný okamih, ak si sama niečo pustím. Lebo sa stane, že aj počujem niečo, z čoho mrazí a už sa to sype na mňa potom až do básne. 🙂

Ako sa píše taká báseň? Je to tak, že človeka proste kopne múza a píše alebo je ten proces zložitejší? Radšej ráno alebo večer? 🙂

Ako som spomenula niečo sa zrodí pri hudbe a potom len tak. Ráno cestou do práce, v autobuse si občas musím  ťukať do mobilu, pretože múza prepadáva nečakane a  ešte že sme v tejto dobe, lebo sa obávam, že kým by som došla do práce zabudla by som časť textu, ak nie všetko. Jedine,  že by som si z toho vytvorila v myšlienkach melódiu a dospievala ju až pokiaľ by sa mi to podarilo zachytiť.

Pero a papier alebo počítač?

Všetko. 🙂 Pero aj papier, notebook aj mobil. Všade mám niečo napísané, či naťukané.  Som  jednoducho v zajatí  samej seba a vždy v strehu. 🙂

Máš nejaké obľúbené slovo/slová, ktoré rada používaš? Prečo?

Rieky, prúdy, prievany, okamihy, noty, všetko to hlavne podať v metaforách je pre mňa najdokonalejšia hra. No a ešte si rada pomením, alebo skôr prispôsobím niektoré slová.  A prečo?   Netuším.  🙂 Alebo aj áno.  Asi práve v tých slovách som najviac ukrytá ja sama. Tak a zdá sa, že práve som opäť spoznala lepšie samu seba. 🙂

Je nejaký spisovateľ/básnik, ktorý ťa ovplyvnil pri formovaní tvojho vlastného štýlu?

Práve tí moji obľúbení pesničkári. Daniel Hevier, Kamil Peteraj, Jozef Urban a dokonca textár Vlado Krausz a jeho úspešné texty pre mnoho kapiel a spevákov. Myslím, že všetci. Všetci písali tak, že ma to nadchlo, ako sa dá napísať text piesne.  Alebo aj básnici.  V podstate textár a poét je jedno a to isté. Z mojich rýmov cítiť, že sú spevavé. No lebo práve toto som ja. Veľmi by som chcela napísať texty pre nejaký muzikál. A pokojne aj niečo rapové. 🙂 Nebránim sa ničomu,  lebo všetko nové  je vlastne škola života.

Ako by si charakterizovala svoju tvorbu?

Toto by zrejme vedeli skúsenejší poéti zaradiť správne. Ale jedno je isté, moje rýmy sú spevavé  a spadajú vždy do stavu, ktorý sa deje práve.  Tak neviem.  Ale verím, že v každej básni je kúsok svetla, ktoré zasvieti vždy na niekoho, kto sa začíta.

Máš nejakú obľúbenú báseň? A prečo?

Zvyčajne je obľúbenou vždy tá najnovšia. A nerada sa vraciam k minulým, pretože je viac ako jasné, že by som časom každú napísala inak. Preto si vravím, že to čo už je na svete, by tak malo zostať. Ale, keď ma oslovil jeden pán z prešovskej kapely cez sociálnu sieť (Facebook), prečítal si moju vec v profile a potom ma poprosil, či ju viem predĺžiť a teda dotvoriť do piesne, tak som samozrejme skúsila a výsledok bol úžasný Big-beatový song. Alebo som napísala text do hudby. A vraj sa páčilo, čo ma nesmierne nadchlo, že to ide.

Nájdeš vo svojej tvorbe báseň, ktorá je pre teba niečím výnimočná , alebo ktorú považuješ za svoju najobľúbenejšiu?

Jedna z najstarších, no platí stále.

Blázon sen,

má mnoho tvárí.

Jednu si vezmem

a jednej sa zbavím..

Stručná jasná o charaktere človeka a jeho maskách v živote. Pretože všetci zakrývame svoju podstatu za niečo a neradi sa odhalíme pred svetom do naha, až na dno duše.

A podobná..

Slová sú krásne,

Myšlienky vzácne.

Ukry ich v sebe,

nech nik nevie,

že žiješ pre ne.

Mala som asi 20 rokov keď som túto napísala.

Ako vnímaš umenie, jeho úlohu a postavenie v živote človeka a v kontexte dnešnej spoločnosti? Venujeme mu dostatočnú pozornosť?

Myslím , že v minulosti malo umenie omnoho väčšiu pozornosť. Veď stačí nahliadnuť do dejín. Obrazy hudba , sochy a chrámy postavené s takou precíznosťou, to je pre mňa umenie. Tam sa mu venovala maximálna pozornosť. Ale myslím, že to prichádza opäť. Je oveľa krajšie žiť tak, keď na nás dýcha duša, alebo energia niekoho a niečoho. Človek , čo tvorí, sám máva otázky prečo, ale bolo mu to dané a ak sa s tým stotožní, vydá zo seba krásu a iba ju pozdvihne na niečo viac.

Kde si môžu záujemcovia prečítať tvoje básne?  

Zatiaľ mám blog iba na webnode. Ale bude už jemne zaprášený staršími  básňami.  Prikladám link: http://lenka-hasmanova-moja-poezia.webnode.sk/  a ešte mám stránku spojenú s mojím profilom na Facebooku, kde sú úplne najnovšie veci.

Plánuješ v budúcnosti aj nejakú publikáciu?

Áno, mám predstavu a aj názov dokonca a verím, že ma od zbierky delí už len krátky čas. Mala by tam byť novšia tvorba a ak bude záujem, neskôr bude toho viac, ako aj tá staršia.

Tvoj odkaz čitateľom?

Každý z nás je súčasťou umenia. Čokoľvek dokážete, nech to nadchne najprv Vás a ono si to nájde časom cestu ďalej. Ako v Toy Story, “donekonečna a ešte ďalej”. V tej vete je všetko. Ďakujem všetkým, ktorých oslovilo niečo zo mňa a ďakujem za ponuku na rozhovor. 🙂

Ďakujem za rozhovor. 🙂

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.