Film & TV Kultúra & umenie

Rozhovor: Martina Buchelová – filmová režisérka

Pavel Chodúr

Čo bolo pre teba určujúce, keď si sa rozhodla venovať sa a zároveň študovať filmovú réžiu?

Predtým som študovala kulturológiu, premýšľala som nad 500 školami, ale nikdy nad tým, že by som študovala film. Potom som raz dozvedela, že na VŠMU existuje kurz Letnej školy Filmového Jazyka a len tak zo záujmu som sa zúčastnila, bez nejakých ďalších plánov. Zistila som, že robenie filmov je naozaj hrozná a zároveň najlepšia vec a tiež, že to je niečo, čo som celý čas hľadala a nevedela, že je to ono. Fakt si myslím, že aj láska asi funguje rovnako. Rozhodnutie ísť študovať film však aj tak nebolo jednoduché, lebo keďže som predtým študovala, za školu som si musela bakalársky stupeň platiť. Okrem toho, réžia je samá zodpovednosť, stres a prakticky človek nemá čas na takmer nič iné, vrátane vlastného života. To som si uvedomila už na kurze a trochu som sa zľakla. A vtedy sa moji rodičia, ktorí mi nikdy nepovedali ani na aký krúžok mám chodiť a už vôbec nie na akú vysokú školu ísť, jednoznačne postavili za to, aby som réžiu skúsila. To bolo pre mňa naozaj dôležité a asi aj určujúce. Nezaťažovali ma strachom, ani výčitkami, čo všetko sa môže skomplikovať, ale chceli nech sa snažím dosiahnuť to, čomu verím.

Pomaranče / Oranges from Martina Buchelová on Vimeo.

Čo pre teba znamená tvorba? Čo si na procese najviac užívaš, čo naopak nemáš rada?

Tvorba je pre mňa sloboda aj zodpovednosť. Snažím sa povedať to, čo pokladám za dôležité. Zároveň si stále pripomínam, že je to len film, len hra. Keď konečne dobre obsadím, tak ma veľmi baví práca s hercami. A tiež veľmi rada vyberám lokácie, alebo vymýšľam technický scenár… vlastne každá časť ma baví, keď si rozumieme so spolupracovníkmi. Ak musím písať sama scenár, tak trpím. Viem to urobiť, aj to občas je zábava, ale nerada píšem sama. To je pre mňa asi najnáročnejšie. Naozaj, naozaj rada spolupracujem so scenáristami a úplne vždy mám dramaturga. Keď scenár začne fungovať a vo svojom vnútri z neho čítam film, tak od toho bodu som pokojná a ostatné časti práce ma vôbec toľko nestresujú. Vec, ktorá má ale nebaví naozaj, je ak niekto nepracuje pre dobro filmu ako celku, ale pretláča len svoju vlastnú časť práce, alebo ak tú prácu nerobí zodpovedne.

MartinaBuchelova(fotoMichaela Kostkova)

Martina Buchelová foto: Michaela Kostková)

Ako by si zadefinovala svoje témy? Aké sú príbehy, ktoré by si chcela rozprávať?

Moje témy sú hravosť a sloboda, životaschopnosť a nádej. To ma zaujíma najviac. Všetko však závisí aj od zadania. Jedno zadanie v škole bolo adaptovať scénu z filmu Pulp Fiction v slovenských podmienkach, presnejšie scénu v reštaurácii s Vincentom a Miou, kde sa Mia na konci prefetuje. V tej scéne veľa nádeje ani životaschopnosti nevidím a tak to bolo aj v mojej adaptácii.

Ako pelendreky / Like a liquorice (2012) art .ftf VŠMU from Martina Buchelová on Vimeo.

 Čo je pri filme u teba najdôležitejšie? A prečo?

Najdôležitejšie je zapálenie a presvedčenie pre tému. Veľmi dôležití sú správni spolupracovníci, pretože film znamená vždy veľa problémov a ťažkostí a tie sa nedajú dobre vyriešiť, ak ľudia nemajú o riešenie záujem. Naopak ak sú na pľaci správni ľudia, potom je to „supr najsupr“ a práca je ako letný tábor. A samozrejme – herci. Tí sú nositeľmi deja, s nimi sa diváci stotožňujú.

MartinaBuchelovabw

Martina Buchelová

Z čoho čerpáš inšpiráciu?

Zo sveta okolo. Ja nie som žiadny sudca sveta. Netúžim po tom, aby si ľudia mysleli to isté, čo si myslím ja, ani ukazovať na niekoho, či je dobrý, alebo zlý. Ale nejako chcem trochu pochopiť svet, ostatných a ich situáciu. Sú obdivuhodní ľudia, ktorí ma inšpirujú a ich kúsky sa snažím poskladať do mojich filmov. A veľmi ma inšpiruje aj moja náves, moja domovina, moje hniezdo – čo je Dolné Hony – Vrakuňa!

Dedo a starká from Martina Buchelová on Vimeo.

Na škole vám zadávajú témy a cvičenia, podľa ktorých točíte? Do akej miery je tam zachovaná autorská sloboda? Sú nejaké tvoje filmy, ktoré takto vznikli a si s nimi spokojná?

Áno, máme takmer vždy presnejšie zadania, pokiaľ nejde o absolventské filmy- tam je téma voľná. Závisí od učiteľa, do akej miery nám ponechá slobodu a z akých podmienok už neustúpi. Doteraz skoro všetky moje filmy boli takéto zadania. Najviac spokojná som so zadaním paradoxne dokumentárneho rázu- portrét blízkej osoby- ktorý som točila o dedovi a starkej. Myslím, že lepší film už nikdy nenatočím. Film ako taký má milión chýb, ale dedo a starká sú v ňom zachytení, akí boli – ako najväčší frajeri s čajom. Aj Zelená vlna, ktorá bola na festivale v Karlových Varoch, je zadanie na tému prenasledovanie. Ďalším filmom, ktorý vyšiel lepšie ako som pôvodne čakala je film Ako pelendreky. Zadanie bolo adaptovať poviedku od Hemingwaya Kopce ako biele slony. Je to príbeh dvojice, ktorá sa v staničnej hale rozpráva v náznakoch o tom, že či žena by mala ísť na potrat. Taký príbeh by som si sama asi nevybrala, no nakoniec sme myslím našli spôsob, ako zobraziť príbeh so všetkou bolesťou, neistotou, tichou histériou, ktoré takáto situácia v našom ponímaní obsahuje. Zadania bývajú avšak aj zradná vec. Raz sme mali zadanie adaptovať scénu z Pulp Fiction. Po premietnutí na školskom festivale nejakí diváci, ktorí si asi neprečítali v programe, že adaptácia scény od Tarantina bolo školské zadanie, vyleteli pred vchod kina a dotknuto a urazene sa rozjačali, že by mi najradšej rozbili… všeličo, lebo som úplne okopírovala Tarantina. … nuž, dúfam, že si zapamätali moje meno.

Povedz nám v skratke niečo o svojom filme Zelená vlna?

Je to film o zložitej životnej situácií a o potrebnej úľave, aby človek takú situáciu dokázal zniesť. Žena žije s malým synom aj svojím starším otcom. Stará sa o to aby ich domácnosť nejako fungovala, často to nejde hladko. Jej starý otec, aj malý syn, jej hovoria aj o koni, ktorého vraj videli pobehovať na uliciach ich sídliska… a ešte nejakého koňa sa jej už naozaj riešiť nechce…

Sexi lovkyne perál v bikinách (2010) from Martina Buchelová on Vimeo.

Zelená vlna bola premietaná aj na festivale v Karlových Varoch. Ako sa ti podarilo ju tam dostať?

V tomto som úplne nevinná! Slovenský filmový sa dostal k študentským filmom z FTF VŠMU a na základe toho sa ma rozhodli nominovať do programu Future Frames na KVIFF. Každá krajina nominovala mladého filmára, z ktorých napokon European Film Promotion a festival Karlovy Vary vybrali 10 účastníkov. Keďže Zelená vlna je len cvičením a nie absolventským filmom, veľmi sme neverili, že ma do programu vyberú, no stalo sa tak, čo je skrátka skvelé. Sekcia „Future Frames: Ten new filmmaker to follow „, v ktorej som na Karlových Varoch bola, predstavila 10 absolventov alebo študentov z rôznych európskych filmových škôl a ich filmy. My sme boli prvý ročník, ale plány sú také, že sa v tomto programe bude pokračovať na KVIFF aj v ďalších rokoch.

Pripravuješ teraz niečo, na čo sa môžeme tešiť?

Finalizujem môj bakalársky film. Jeho anglický názov je MagicMoments, slovenský bude prekvapenie! Je to príbeh o tom, že človek sa musí pokúsiť zvládnuť taký život, aký má a pokiaľ ho má žiť pre koho, tak je dosť možné, že už vyhral.

Kde sa dajú vidieť tvoje filmy a práce, ak by mal niekto záujem pozrieť si tvoju tvorbu?

Najnovšie filmy sú ešte nedostupné. Každý film po dokončení obieha dva roky festivaly, takže nie sú online. Po tomto čase ich však väčšinou zverejňujem. Občas sa nejaký film dostane na festival aj na Slovensku – Zelená vlna bola na Artfilme, alebo na prehliadke Týždeň slovenského filmu. Moja adaptácia Pulp Fiction bola na minulý rok na IFF Bratislava.

Staršie filmy od Martiny Buchelovej si môžete pozrieť tu  TU.

Filmy Zelená vlna a Amore Mia si budete môcť pozrieť na našej stránke 9em.sk po tom ako skončia so svojim uvedením na festivaloch.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.