Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor: Kapela Millhouse

Pavel Chodúr

Musím sa priznať, že keď som prvýkrát počul názov vašej kapely predstavil som si obľúbenú postavičku so Simpsonovcov. Predpokladám, že ale tá vám nebola zrovna inšpiráciou, keď ste rozhodovali o názve. Prečo práve Millhouse?

Shorty (gitara, spev): To sa stáva pomerne často. Ľudia sa stýmto slovíčkom prvý krát stretnú práve v spomínanom kreslenom seriály. Ale aj tu to má svoje opodstatnenie. Millhouse je v prvom rade veterný mlyn. Milhouse zo Simpsonovcov je pôvodom z Holandska, ktoré je aj týmito stavbami známe. V našom prípade sa radšej odvolávame na tieto stavby, ktoré využívajú silu vetra a symbolizujú jeden z prvotných úspešných pokusov čiastočne skrotiť a využiť tento prírodný živel. Spojitosti s našou muzikou sa dajú nájsť hravo. Stačí sa započúvať a použiť fantáziu.

Fungujete ako kapela od roku 2007, ale až v roku 2014 ste vydali svoj prvý debutový album Event Horizon. Ako vnímate seba ako skupinu pred vydaním albumu a po jeho vadaní? Vidíte nejaké rozdiely? Či už na poli vzájomnej spolupráci, alebo ohlasov okolia?

Baky (gitara): Ten album nás zblížil, zohral a vlastne vytvoril najlepšiu zostavu tejto kapely kedže pred tým sa menili členovia a z pôvodnej zostavy je tam iba Shorty 😉 Pokiaľ ide o ohlasy ľudí tak podľa mňa boli potešení a vnímali že sme sa posunuli ďalej oproti rannej tvorbe. (a máme v pláne to robiť s každým albumom).

Misiz (basgitara): Dokončený album bol podľa môjho vnímania určite pre kapelu posun vpred. Je veľmi motivačné ak si ľudia kúpia vašu hudbu.

Shorty (gitara, spev): V roku 2014 sme síce vydali debutový počin ale nie tak celkom prvý. V roku 2008 sme nahrali Demo so 6 skladbami, ktoré sme si robili celé sami v garáži, prakticky na kolene. O dva roky sme nahrali singel “Without a Trace” v štúdiu Mareka Rakovického a o ďalšie dva roky nasledovalo EP “Alea Iacta Est” s troma skladbami. Event Horizon je prvý dlhohrajúci štúdiový album ktorým sme spravili rázny krok vpred. Vydali sme ho pod hlavičkou labelu go2stage a vyrazili sme spolul sním na turné. Utriasla sa konečne zostava a vytvorili sme si pôdu na ďalšie skladby a spoluprácu. Ohlasy boli rôzne ale najdôležitejšie je, aspoň pre mňa, že vôbec boli. Album zastihli aj rôzne nominácie na ceny Radio Head Awards Rádia_FM a recenzie na album napr. v časopise SPARK, kde sme sa ocitli na 34. Priečke medzi svetovými kapelami.

Spievate v angličtine čo je v súčasnosti pomerne obľúbený trend. Stávame sa viacej multikultúrnym štátom a touto formou má vaša hudba väčšiu šancu zasiahnúť väčšie publikum a získať si tak viac fanúšikov. Bol toto úmysel? Alebo si myslíte že je to v rámci súčasnej hudobnej slovenskej scény akási nutnosť?

B: Kalkul? Nutnosť? Určite nie. Spievame po anglicky, lebo nám to tak prišlo prirodzené. Nikdy sme sa nezamýšľali nad tým, že aký to má dopad na marketingovú stránku kapely. Keď mám vravieť za seba, keď som vyrastal a mali sme garážové kapely bolo normálne, že sa spieva po anglicky. Aj texty viacej sedeli aj emócie ľahšie prúdili von. Neriešil som a neriešim.

M: Podľa môjho názoru sedí angličtina rockovej muzike oveľa viac ako slovenčina. Slovenčina je foneticky mäkko znejúci jazyk.

S: Takisto ako som sa rozhodol hrať na gitare, takisto som sa rozhodol hrať štýl aký hrám. A takisto som si na svoj prejav zvolil angličtinu. Je to ďalší hudobný nástroj a jazyk je daný typ tohoto nástroja. Možno v budúcnosti skúsim tvoriť aj v slovenčine, ale to bude iný projekt a možno aj iný nástroj. Veľa ludí to má potrebu riešiť. Ja nevidím jeden zrejmý dôvod prečo by som sa mal uprieť na materský jazyk. Vyštudoval som klavír na ZUŠke, ale to neznamená, že som odkázaný hrať iba na ňom. Hlavný atribút muziky, a vo všeobecnosti umenia je sloboda. No a ja som si slobodne vybral angličtinu.

Čo je pre vás najväčšou inšpiráciou. A teraz nemyslím hudbu, alebo skladby, ale čo ešte mimo toho je tým faktorom, ktorý vás napĺňa a poháňa. Dáva vám tvorivú energiu, nápady a chuť do tvorenia?

M: Je ťažké nemať hudbu rád. Moja inšpirácia vychádza z lásky k hudbe, ktorá je umocnená tým, že ju priamo vytváram pomocou nástroja.

B: Život. Stačí sa len lepšie pozerať okolo seba a nasávať energiu, inšpiráciu, emócie. To sa dnes ťažko predstavuje, keďže väčšina ľudí je 90 percent voľného času nalepená na displejoch smartfónov.

S: Tiež si myslím, že život. Človek je od prírody tvorivý. Pokiaľ je zdravý a nemá prípadne nejakú poruchu osobnosti, chuť tvoriť ho neustále prenasleduje. Prejavuje sa vo forme hobby. My napr. všetci pracujeme a muzike sa venujeme po mimo. Môj tatko sa vo voľnom čase rýpe v záhrade, kamarát chodí do posilky a ďalsí si stále prerába auto. Stimulujeme si tým tvorbu dopamínu a v konečnom dôsledku nám to dotvára naše osobnosti. Umenie si žiada publikum a preto je táto forma hobby chápaná ako niečo iné, resp. viac.

Na svojom debutovom albume máte 12 piesní. Veľmi úspešný ste boli ale so singlom Mangy Wolf. Ste v kapele štyria. Má každý z vás nejakú obľúbenú pieseň? Na ktorej tvorení radi spomínate, alebo ktorá má pre vás nejaký osobný zmysel?

M: Molten Sky.

B: Event Horizon.

Shorty: Moja obľúbená je “Can´t Stand”. Inak sme k nej pristupovali a napokon vznikla skladba celkom iná akú sme hrávali. Plus sú tam ďalšie nástroje a celkovo má iný nádych. Taká bodka za albumom, a čo sa mňa týka som na ňu z albumu najviac hrdý. Mangy Wolf bol singel, ktorý predznamenal album Event Horizon, vznikol naň aj klip a celkom ludí oslovil. Nedávno sme ho oprášili a rozhodli zahrať na najbližsom koncerte v bratislavskom MMC 9. Apríla kde zahráme našim kamarátom z Rust2Dust na ich krste albumu Vortex. Niekoho tým určite potešíme.

Čo pre vás znamená hudba? A nie len tá vaša. Ale vo všeobecnosti? Čo podľa vás hudba musí divákovi dať? Naopak čo za hudbu nepovažujete?

M: Každá hudba je krásna, záleží od človeka, ktorý s ňou dokáže nadviazať kontakt. Práve to je pre mňa pri hudbe dôležité – kontakt s ňou. Či a ako ma vie zasiahnúť a ovplyvniť.

B: Hudba je pre mňa všetko. Vo všetkom čo robím hrá nejakú úlohu. Hudba musí dať divákovi len jedno – úprimnosť. Pokiaľ je hudba úprimná, nie je kalkulovaná ani falošná, tak to divák vycíti a prinesie mu to zážitok.

S: Lokálna zmena tlaku vzduchu, ktorá sa šíri vo forme vĺn do okolia a do našich uší. 🙂 Hudba je prakticky všetko, čo počujeme ale aj to čo cítime prostredníctvom nej. Čokolvek, čo vo mne dokáže vyvolať emóciu po tom ako som to vstrebal ušami by sa dalo nazvať hudbou. Nerád rozlišujem a škatulkujem hudbu na rôzne žánre a už vonkoncom sa voči niektorým neohradzujem. Predsudky v sebe neživím. Skôr sa ich snažím eliminovať či už v muzike alebo v interakcii s luďmi. Svet je rovnako ako hudba farebný a viditeľné spectrum je len mizivá časť z celku. Snažím sa absorbovať všetko a nesmierne ma to baví. K hudbe ako aj k tej svojej sa správam nezištne, čiže od nej nič nepýtam a neočakávam. Je to ako taký “dokonalý vzťah”. Už samotný kontakt s ňou je plne postačujúci.

Kde sa vám lepšie hrá? Na veľkých akciách ako je Pohoda, alebo obľubujete komornejšie prostredie? Alebo inak. V čom vidíte plusy a mínusy keď hráte pred veľkým publikom a potom v komornejšej atmosfére pre svojich fanúšikov?

B: Každý koncert má niečo do seba. Obrovských koncertov sme si odohrali síce len pár, ale bol to úžasný zážitok. Je pravda, že v klube má človek väčší kontakt s ľuďmi, ale ja by som to neporovnával, oba spôsoby sú pre nás zážitkom.

S: Je to rozdiel a to veľký. Ja veľmi vnímam atmosféru koncertu a počas koncertu sa ju snažím dopĺňať ako len môžem. My všetci tak robíme. Na to sme tam. Osobne preferujem klubové koncerty aj zo strany účinkujúceho aj zo strany diváka. Ten kontakt z obidvoch strán je nezameniteľný.

Momentálne dokončujete svoj druhý album, ktorý by mal výjsť tento rok. Viete nám aspoň niečo o ňom prezradiť? Na čo sa môžeme tešiť?

S: My nič netajíme 🙂 V prvom rade bude akustický. Bicie s metličkami, akustické gitary, bezpražcová basa ale aj ukulele, mandolina a balalajka. Máme ešte v pláne zakomponovať ďalšie nástroje ako trúbku a sláčikové kvarteto. Drvivú väčšinu už máme nahratú. Nahrávanie albumu je dlhodobý process a čím viac si ho človek užíva tým viac energie a času doň vloží. Budú tam celkom nové skladby ale aj tie staršie, niektoré aj zo spomínaného debutu. Tie sme komplet prerobili až k nepoznaniu. Ja mám z tohoto kroku nesmiernu radosť, lebo sa nám podarilo dosiahnuť celkom inú atmosféru, ktorá vplýva prospešne na niektoré pasáže, ktoré v pôvodnych zneniach nemali taký náboj, aký sa nám v nich podarilo naakumulovať tu. Myslím, že je sa na čo tešiť.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.