Kultúra & umenie

Rozhovor: Juraj MadMaxon

By  | 

Juraj MadMaxon je slovenský ilustrátor a výtvarník, ktorého diela zdobia obálky mnohých, hlavne sci-fi a hororových kníh. Na Worldcone 1995 získal ocenenie Best European Artist – Eurocon Award a okrem toho vlastní mnohé ďalšie.  Je zakladateľom slovenského fanklubu Star Wars – Slovakia Outpost 501st Legion Vader’s Fist a vlastníkom obchodu kde predáva veci, ktoré miluje.

Ty maľuješ rôzne veci. Komiksy, obálky, detské ilustrácie dokonca aj bodypainting, či scénografiu. Ako si sa dostal k maľovaniu a k tematike sci-fi a fantasy?

K výtvarnému umeniu som sa dostal hneď od malička. Mamina bola akademická sochárka. Naši boli rozvedení a ja som bol stále s ňou. Takže umenie bolo stále okolo mňa. Na rozdiel od rôznych rodinných klanov, keď prišla tá chvíľa vyjadriť svoje pocity, tak som nemal potrebu pokračovať v tom, čo robila moja mama, ale v niečom inom.

Od malička som miloval komiksy. V tom čase keď som bol malý- asi 5- ročný, tak sa písal 68 rok. Pár komiksov sa dostalo aj sem. Potom tu bola ešte zahraničná tlač, kde bol francúzsky Pif. Nevedeli sme po francúzsky ani slovo, ale hltali sme obrázky. A to mi ostalo. To som si zamiloval a toto som chcel robiť. V tej dobe bol komiks veľmi úpadkové umenie, vlastne to ani nebolo umenie, ale paškvil – kapitalistický hnus. Našťastie som sa ale dostal do Rakúska, kde sme mali rodinu a kde som mal možnosť raz za rok vycestovať. Ostatní tam kupovali handry, ja som kupoval knižky, platne a komiksy a na tom som celý rok fičal. To ma inšpirovalo.

Chcel som byť výtvarník ale nie ten klasický galerijný. To ma nebavilo. Ale taký čo je na obálkach tých knižiek. Ktorý objavuje nové svety, čo mi pripadalo vtedy veľmi vzrušujúce a príde mi to vzrušujúce dodnes. Napríklad  som dostal text od Martina Juríka, projekt Zentu, čo je alternatívna história – čo by sa napríklad stalo, keby Františka Jozefa nezastrelili a ako by sa to všetko odvíjalo. Je to navyše lokálne, lebo sa to týka aj Bratislavy a to sú presne tie veci, kde to človek môže prepátrať, vymyslieť. To je to dobrodružstvo čo ma na tom láka dodnes.

Kde hľadáš inšpiráciu keď tvoríš a ako prebieha ten proces tvorby. Ako sa odlišuje kresba komiksu, návrh obálky knihy, vlastná tvorba. Tvoríš v nejakom špecifickom prostredí, alebo atmosfére?

No pokiaľ mi do toho „nekecá“ vydavateľ, tak je všetko vlastná tvorba. Našťastie. Na rozdiel od toho ako je to v zahraničí, kde výtvarný riaditeľ úplne presne predpíše ako to má byť. U nás to väčšinou nechajú na tom výtvarníkovi a veria mu, že má nejaký odhad. Tak je to najlepšie. Ale v zásade sa pripravujem tak, že si prečítam daný román. Napríklad zistil som, že veľa ilustrátorov tie knihy vôbec nečíta. Povedia: „dajte mi nejaké dve vety“, „nacápajú“ to tam, a potom to vyzerá blbo.

Prednedávnom som robil jednu obálku, kde ma spisovateľ obhajoval pred vydavateľom: „Však on to čítal, on vie o čom to je. Nehovorte mu do toho.“( smiech). Väčšinou pri tej knižke hľadám tú najsilnejšiu scénu, alebo vizuálne najzaujímavejšiu. Vždy sa podarí nájsť pár, ktoré doslova vyskočia človeku pred očami. Spravím jednoduché škice, také aby bolo jasné o čo ide kompozične a potom nechám klienta vybrať.

To je úplne najlepšie. On bude vedieť akým smerom to približne pôjde. A ja sa tiež budem vedieť sústrediť len na niečo konkrétne. A ak sa uzrejmí, že toto je ono, tak si ešte zvyknem zohnať fotografické podklady budov, šiat atď…, aby to bolo historicky presné a potom to spravím.

Maxon_3Obálka ku knihe Martina Juríka – Projekt Zenta

A keď kreslíš vlastné veci z čoho čerpáš inšpiráciu?

Tak isto. Napríklad séria Knihy krvi od Cliva Barkera pre české nakladateľstvo, ktoré sériu nedokončilo. Tie knižky som objavil v 90 rokoch a chodil som po vydavateľstvách, či by to nevydali.

Stretával som kopec „šialencov“. Mali nápady typu, áno vydáme knižky a predstavte si, že prídete k mäsiarovi a tam to bude! Ja som im povedal, že to bude asi mať nejaký dôvod prečo sú knižky v kníhkupectvách a nie u mäsiara. Ale oni furt… nie, nie, nie, toto nikto ešte neurobil. To bola vtedy taká doba, kedy ľudia prichádzali miestami s komickými nápadmi a dúfali, že to osloví zákazníka. Tiež som mal jedného, čo sme už boli v procese, kedy sme jednali o práva a vtedy vysvitlo, že nemá na to peniaze.

Potom som narazil na toho českého vydavateľa, čo prešiel z undergroundu na malé oficiálne vydavateľstvo. Spýtal sa ma čo chcem za to a ja som mu povedal, že nepotrebujem peniaze, len tam chcem spraviť farebné ilustrácie. Tie mi zaplatil, ale ja som hlavne chcel aby to bola pekná knižka, z ktorej sa budem tešiť. A malo to úspech. Fanúšikovia to myslím majú dodnes radi. Tiež som to poslal Barkerovi. Prvé tri časti. On mi potom po pol roku odpísal, čo bola celkom sila. Páčilo sa mu to a ja som bol spokojný.

Tie veci čo robím sú vždy moje. Komiksy sú trochu iné, lebo to treba viac rozplánovať a načasovať. Ktoré panely človek použije k tomu aby tam bola dynamika, kde zase dbať na príbeh, ale tiež je v tom veľká zábava.

Keď tvoríš, v ktorej tematickej oblasti sa cítiš najlepšie? Sci-fi, fantasy, horor…

To je také zvláštne. Horor milujem, ale toho sa tu robí strašne málo. Splnil som si ale najväčšie sny. Spravil som Barkera, Kinga, Lovecrafta. Ten ma veľmi ovplyvnil a toho mám dodnes aj veľmi rád. Mal som takú „prekliatu“ knižku jeho poviedok, s ktorou boli  samé problémy. Najprv všetko fungovalo dobre. Potom vydavateľ ochorel a po pol roku sa k tomu vrátil. Kniha už bola vytlačená a nikto si nevšimol, že na obálke je typografická chyba… Všetky obálky teda strhli dole a potom zase, po pol roku, keď sa našli peniaze, dali ich znova vytlačiť. Tá knižka sa strašne bránila vydaniu.

Robil som aj detské knižky. Mal som dcéru, vtedy druháčka na základnej. Prišla ponuka na knižku o žabkách čo majú večer koncert a keď som to prečítal tak mi to cvaklo, videl som to pred sebou a povedal som si – to spravím. Ak ma niečo zaujme tak to spravím s väčšou chuťou.

Obľúbené mám sci-fi aj fantasy hoci som bol vždy mimo módu. Lebo na začiatku 90 rokov, keď sa u nás vydávali sci-fi opery, tak som maľoval fantasy ako Conana a tak. Potom sa to zmenilo. Prišiel Pán prsteňov a ja teraz robím pre jedného vydavateľa prvotriedne sci-fi s raketami a tak. Nejde mi o módne trendy ale o to čo ma zaujme. To je to čo robím najradšej.

Maxon_8Podzemné mesto

Pracoval si vo vývojárskej firme Cauldron, kde sa vyrábali video hry. Aká to bola skúsenosť?

Bolo to iné v tom, že pri obálkach si vymyslíš kompozíciu aby to vystihovalo príbeh, ale v tomto prípade som musel vymyslieť celý svet, kompletne.Nielen to ako vyzerajú hrdinovia, ich oblečenie, ale aj dvere, pohovka či stolička atď. Všetko. Miestami to bolo náročné. Tým, že do toho vstupuje viac ľudí, tak bolo vždy treba spraviť relatívne dosť roboty. Ale keď sa to začalo dariť a prešli nejaké návrhy čo boli v poriadku, tak to bola radosť.

Tam som prešiel na digitálne maľovanie. Fór bol v tom, že som doniesol návrh v akryle, čo som namaľoval za 3 hodiny, a oni: „ Ježiš Mária na tom si pracoval hádam aj týždeň“, a navrhli mi nech to spravím v počítači digitálne. To mi trvalo týždeň, (smiech) a oni, že: „Však jasné, to je takto a takto…

Vtedy som pochopil, že nová generácia to vidí z pohľadu monitora a hráča a nie maliarskeho plátna. Ale naučil som sa maľovať digitálne. Je to príjemné, pretože tam sa dajú veľmi jednoducho robiť zmeny. Je to svižné, dá sa to rýchlo poslať. A chápem prečo sa robí veľa vecí takýmto spôsobom, lebo si to vyžaduje menej času…

Tá spolupráca ma naučila veľa. Pri tých ďalších projektoch po Cauldrone, keď si robím dnes bojovníka, tak si ho vymyslím celého, ako vyzerá a to je cvik z Cauldronu. Ak tam chcem niečo pridať tak to tam neskôr pridám, ale základné veci a charakteristika tam už je. Takže veľmi dobrá skúsenosť.

Existujú nejaký výtvarníci, umelci, ktorí ťa ovplyvnili  a inšpirovali, alebo ťa stále inšpirujú?

Určite áno, lebo nikto nežijeme vo vzduchoprázdne. Každý má svojich hrdinov. Môj bol Frank Frazetta. Fantasy maliar, ktorý ako prvý dokázal prejsť do komerčnej sféry. Jeho maľbu milujem do teraz. Potom mám veľmi rád Simona Bisleyho, ktorý má mega agresívnu linku – je to komiksový kresliar –  je vynikajúci a vtipný. A potom samozrejme Gigera. Keď som videl Votrelca tak to bolo pre mňa zjavenie.Začal som pátrať kto to teda vymyslel a potom som v Rakúsku objavil jeho album Necronomicon, a to bola pre mňa úplne iná planéta. Gigera považujem za posledného výtvarného génia 20. Storočia. On prišiel s niečím, čo nespravil nikto na svete. Jedna samostatná vízia.

Mal som aj to šťastie, že som ho stretol a aj som sa s ním porozprával. Bol to veľmi príjemný pán. Bystrý a s úžasným zmyslom pre humor. Najhoršie pre neho bolo, že nikto ten humor v jeho dielach nevidel. On ho tam dával a všetci to považovali za strašne temné. Kecali sme o Monthy Python. Pýtal som sa ho čo čítal. Čo je niečo, čo sa ho nikto nespýtal. Vravel, že za ním chodia robiť rozhovory z módnych časopisov z domáceho záhradkára atď… a stále sa ho pýtajú: „A zabíjate tie mačky pri tých čiernych omšiach? Ste satanista?“ Na čo on odpovedal:“Nie. Nezabíjam. Mám štyri mačky, mám ich rád,prečo by som ich zabíjal? A nie, nie som satanista.

Tí ľudia za ním chodili s určitou predstavou a chceli od neho aby im ju len potvrdil. Ja som sa ho pýtal úplne iné otázky, pretože ma zaujímal ako človek. Toto je jeden z mojich najlepších zážitkov, že som sa mohol stretnúť so svojou ikonou.

Maxon_4Obálka ku knihe Cliva Barkera – Sons of Celluloid

Máš nejakú obľúbenú maľbu, alebo dielo so svojej tvorby ktoré sa ti najviac páči? A keď hej prečo?

To máš tak. Určite mám pár obľúbených. Napríklad tú Marylin Mornoe. Počúvam veľa hudby a tá ma veľmi inšpiruje pri tvorbe. Vtedy fičal Monster Magnet- Space lord. Ja som furt rozmýšľal ako tú Marylin spraviť? Mali také video, že  spevák je v takej hmle a v tej hmle sa odrážajú tiene a keď som to videl.. tak som si povedal:“To je ono toto som hľadal“.

Počul som to asi 100 krát, lebo som to robil jedných dychom.. A keď to robím jedným dychom vtedy sa ukáže že je to najlepšie. Ale pokiaľ to maľujem tak mi to nikdy nepríde dobré. Furt riešim čo tam pridať, čo zmeniť Ale je tiež dôležité kedy to treba už nechať tak. Lebo sa môže stať že to prepracuješ tak, až to stratí ducha. Po dobe, ale ľudia tento obrázok ocenili a reagovali na to pozitívne.

Chystáš v najbližšej dobe nejakú výstavu, alebo pracuješ na nejakých maľbách, ilustráciách?

Mal som teraz spoločnú výstavu v Prahe- Fenomén Umění Fantasy SCI-FI a Dobrodružství. Okrem mojich kolegov ako Martiny Pilcerovej, Martina Zhoufa tam bolia aj ocenení Bob Eggletton či Clyde Caldwell. Ale robím okrem toho aj všelijaké iné projekty. Minulý rok som pomohol známej, čo si robila cosplay kostým. Videl som ako ho robí a navrhol som jej, že ho namaľujem, že by to chcelo nejakú farbu. A kostým bol potom úspešný.

Tu v Bratislave vyhrala národné cosplayacké kolo a postúpila ajna EuroCosplay do Londýna. A bola taká zlatá, že mohla niekoho pozvať a pozvala mňa. Čo bol super zážitok. Takže vždy je niečo.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Ja dúfam, že ešte príde.(smiech)

Maxon_14

Warhammer cosplay

V jednom rozhovore som sa dočítal, že tvoja prezývka Madmaxon je inšpirovaná filmom Mad Max s Melom Gibsonom. Prečo práve táto prezývka?

Ja som Mad Maxa miloval úplne  od začiatku. Už keď som ho videl prvýkrát na VHS-ke, so strašným obrazom, kde všetko skákalo. Lebo to bola 15 kópia, arabské titulky, poľský voice-over, český voice-over… Takže masaker.(smiech) Ale keď som to videl, tak som si povedal wow. Tá druhá časť – Road Warrior-je môj najobľúbenejší film, popri aktuálnej štvrtej časti.

Je to dynamické, divoké, zábavné. To je ono. To je na plné gule, takto sa to má robiť. Miloval som to. Druhý podnet, že som sa tak nazval je, že Maxon je v Amerike firma, čo vyrába telefóny, batérie, softvér…

Tak som bol v takom stave, že dokelu, čo ďalej? Lebo som nechcel aby si ma s nimi mýlili. Bol som v 95 na Worldcone, kde som sa stretol s britským ilustrátorom hororov Les Edwardsom. Jeho tvorba je výborná a mám ju rád. Tam sa ma pýtal, že čo robím. Povedal som mu, že maľujem. A on že , ale čo je moja práca. A ja, že som na voľnej nohe a maľujem. Na čo mi odpovedal. This is really Mad. You are mad Maxon.“ Takže tam sa to tak pospájalo.(smiech)

Takže nový film Mad Max?

Jedinečné, výborné, jedným dychom. Je to divoké, dobré, dojímavé. Človek by mal najviac chuť zahodiť všetko a ísť závodiť do púšte. Ale páčil sa mi aj príbeh. Ja som rád keď sa vo filme niečo deje. Keď to nie je len o kecoch. Som oldschoolový, mám rád akciu.

Okrem maľovania vedieš pobočku 501 légie na Slovensku, čo je fanklub Star Wars. Môžeš nám túto organizáciu priblížiť bližšie?

Je to kostýmová organizácia. 501 légia vznikla 1997. Vznikla tak, že dvaja fanúšikovia išli na obnovenú premiéru Star Wars a spravili si vlastné kostýmy. A tak to začalo, hoci boli len dvaja.

Potom sa našlo viac ľudí a medzičasom sa horúčka Star Wars rozšírila do celého sveta a teraz je nás asi 8000 aktívnych členov, s pobočkami po celom svete. Na všetkých svetadieloch. Dokonca aj na Aljaške. Légia podporuje záujem o Star Wars, pomáha pri výrobe kostýmov a má aj charitatívnu činnosť.

Vieš, niekotrí ľudia zbiereajú akčné figúrky, napríklad aj ja a niektorí sa tými akčnými figúrkami stávajú naživo. Členstvo je zdarma, je len jediná podmienka vek nad osemnásť rokov  a kostým zo sveta imperiálnych síl Impéria, Prvého Rádu či občanov Impéria a, zdanllivá maličkosť – musí mať filmovú kvalitu. Musí vyzerať presne tak ako vo filme. Kvôli tej mágii, čo je tam obsiahnutá. Keď sa legionári objavia v tých kostýmov na ulici, tak majú byť presne také ako vo filme, do posledného detailu.

Tí ľudia čo to schvaľujú majú dobré oko a posudzuje sa to dosť prísne. Platí sa dobrovoľné členské v lokálnej organizácii. Chodí sa na cony a je to aj charitatívna organizácia, keďže zakladateľ légie Albin Johnson mal tragickú skúsenosť s úmrtím svojho dieťaťa, tak sa celkom logicky začal venovať aj charitatívnym aktivitám, aby pomohol ľudom, čo sú v núdzi.Naríklad za minulý rok sa celosvetovo vyzbieralo 1,4 milióna dolárov, čo je na kostýmovú  organizáciu naozaj úctyhodné číslo.

U nás na Slovensku sme vznikli tak, že ma stále jeden chalan, Rasťo Áč, presviedčal aby sme niečo spravili a založili Outpost, tak som sa do toho pustil. Spravil som logo, stránku. Začal som to riešiť a potom sme začali stavať kostýmy. Ja nosím hlavne čiernu a biele tričko mám len na spanie. A mal som byť biely stormtrooper?  To by nefungovalo…Ale ako náhle som sa zoznámil s rôznymi ľuďmi tak mi navrhli nech som TIE pilot, lebo je celý v čiernom. Tak to bola jasná voľba a tak  som si aj takého pilota spravil.

Teraz je nás nejakých 15 – 16. Na premiére The Force Awekens sme robili promo a všetci boli z toho nadšení. Boli tam herci, ich deti a vlastne takmer všetci, čo sa chceli fotiť, ale hlavne išlo o to, že každý mal z toho radosť a bola tam super atmosféra.

Maxon_13

Prečo práve Star Wars a nie práve Star Trek?

Pretože nemajú dostatočne dobrú temnú stranu.

Nové Star Wars si vyslúžili rôzne reakcie. Samuel L. Jackson povedal, že by herci potrebovali lekcie narábania s mečom. Aj George Lucas mal také rozporuplné vyjadrenia. Ako sa páčili tebe?

Vrátim sa k tomu Lucasovi. Len sa k tomu vyjadrím. Predal Disneymu licenciu za 4 miliardy. Mal by byť trochu chlap a nechať to tak. Lebo mal šancu na tom pokračovať, ale nechcel to. Má samozrejme právo na názor, ale ja si osobne myslím že ten film je vynikajúci. J.J. Abrams odviedol dobrú prácu.

Nie je len pre nováčikov, ale aj pre tých čo svet Star Wars poznajú. Napríklad je tam naša vlajka 501 légie. Je tam robot R2-KT, čo je symbol charitatívnej činnosti našej légie. Sú tam poschovávané také skvelé fóriky, že to poteší všetkých fanúšikov. Tiež narábanie s už zo zavedenými  klišé. Napríklad Kylo Ren si dá prekvapivo dole masku, čo sa pred tým v predchádzajúcich filmoch takto rýchlo nikdy nestalo. Je tam množstvo vecí čo si človek myslí, že to bude takto, ale bolo to inak. Plus ma príjemne prekvapilo, že slovenský dabing bol veľmi dobrý a film s ním aj dobre pozerateľný.

Najviac ľudí frflalo na prequely, že nie sú ako stará trilógia. Toto je ako stará trilógia a stále frflú. Nech idú do kelu! Je to výborné! My sa z toho tešíme. Ja osobne som rád, že prvýkrát sú stormtrooperi znázornení ako naozajstní vojaci a nie komické figúrky čo nevedia nič trafiť. A sú pre hrdinov výzvou.

Tá scéna kde je ten riot stormtrooper s energetickou tonfou, čo zakričí na Finna , že je zradca a potom ho mláti , tak ten sa stal pre fanúšikov jedným z veľmi obľúbených charakterov. To nikto nečakal. Takže to žije  vlastným životom. Ja som na nich bol štyrikrát a stále som sa na tom bavil.

Kto podľa teba strieľal skôr Han, alebo Greedo?

Na rebelov treba dávať pozor. Takže Han.

Ak by si sa mal stretnúť s osobou živou, alebo mŕtvou, kto by to bol?

Gigera som stihol. Keby som stihol Frazettu bolo by to super. Chcel som aj Lemmyho ale nestihol som to. To ma zasiahlo, lebo som bol ich veľký fanúšik od čias Ace of Spades. Videl som ich šesťkrát. Prvýkrát v Maďarskuv osemdesiatych rokoch , naposledy v Mníchove pred pár mesiacmi. Po každý krát to bolo fantastické. A podľa všetkého to bol veľmi zábavný a vtipný človek, ľudia ho očividne mali radi.

Maxon_11

Najobľúbenejšia kniha, film, komiks?

Pozerám veľa vecí. Peťo Uličný to raz skvelo vystihol. Dobrý film je podľa neho taký film, čo chceš vidieť ešte raz. A má pravdu. Mne to príde smiešne tie hodnotenia 7/10 atď. Mne ak sa film páči, tak si ho chcem pozrieť znova.

Filmy Star Wars, Pán prsteňov, Hobit, Judge Dredd – starý aj nový. Starý bol zábavný, tento nový zase vyzerá ako moderný temný Dredd. Pre mňa tam bolo tiež veľmi dobré použitie 3D pri tých spomaľovacích sekvenciách. Milujem však aj Mimoňov.

K mojej práci patrí aj hudba. Hudbu počúvam strašne dlho a mám pocit, že dnes veľa metalových kapiel začína znieť ako tie staré, a to ma nezaujíma kupovať kópiu starého. Tak hľadám niečo nové aby to bolo zaujímavé.  Kedysi to boli Marilyn Manson, Rob Zombie, dnes Volbeat,Texas Hippie Coalition či MammothMammoth

Keď  niečo vymýšľam tak počúvam soundtracky. Vtedy potrebujem kľud. Akonáhle je to v hrubých rysoch, príde nárez a robí sa ako o život.

Ako najradšej relaxuješ?

Buď niečo maľujem, alebo na prechádzke so psíkom, alebo riešim légiu, staviam kostým, hľadám podklady a tak. Mňa to takto baví. Práca je zároveň aj mojou zábavou a mám to tak rád. Moja predstava relaxu je ísť do Londýna na Comicon a vidieť tam všetko, a byť tam kde to žije. Nemám veľmi rád lesy, more a samoty. Som mestský človek.Navyše som  sám,keď pracujem, takže si to celkom užívam byť aj medzi ľudmi.

Máš nejaký sen, čo si chceš splniť?

Minule prišiel kamarát, že je v Eurojackpote 100 000 000, že čo by som si za to kúpil. On dom a vilu a podobné kraviny… Ja repliku Batmobilu zo 66-steho. Také veci by som si kúpil zase ja…ale úplne skromne by mi stačilo sa ísť niekedy pozrieť do San Diega na ComiCon.

Tvoj odkaz fanúšikom?

Robte to, čo máte naozaj radi. Život je často ťažký a občas prídu chvíle keď je človek na križovatke, kedy sa musí rozhodnúť, čo ďalej. Ale keď sa rozhodnete pre to, čo ľúbite, tak napriek prekážkam, je to vždy dlhodobo výhra.

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.