Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Rozhovor: Ivana Chodúrová

Pavel Chodúr

Ako si sa dostala ku kresleniu?

Bolo to v roku 2006. Jedna kamarátka ma oslovila či nechcem ísť s ňou na arteterapiu. Bolo to v období, kedy som sa začala zaujímať o podobné veci, tak som sa rozhodla, že to vyskúšam. Princíp spočíva v tom, že pred samotnou kresbou chvíľu človek medituje, uvoľňuje sa a po skončení meditácie dostane pred seba výkres a snaží sa preniesť na papier svoje pocity. Takže začiatky boli také abstraktnejšie. Začalo ma to baviť a tak som sa prihlásila do umeleckej výtvarnej školy, ktorá trvá 4 roky a zahlásila som sa tam. Už tam študujem 2 roky a ešte ma 2 roky niečo čakajú. Na Arteterapiu chodím do dnes a snažím sa stále pri kreslení vychádzať zo seba.

Tvoje obrazy sú vždy iné. Je ti nejaký štýl, alebo metóda obzvlášť blízka?

V škole sa učíme veľa techník. Pred nedávnom sme sa učili techniku o ktorej som úprimne dovtedy nevedela, že existuje a tou bolo servítkovanie. Je to obraz, ktorý je kombináciou maľby do ktorej sa komponujú aj kusy servítok, alebo záclon. Zároveň robíme aj grafiku, ktorá ma veľmi baví. Ja sa osobne rada učím nové veci. Snažím sa všetko robiť podľa mojich schopností, ale nejaký vyhradený štýl ešte nemám. Chcem si dať čas po skončení školy, aby som si vybrala niečo konkrétne. Teraz som v stave kedy ma baví všetko. Od modelovania po kresbu. Teraz len vnímam všetko čo sa mi do života dostane a vo všetkom sa snažím nájsť nejaký zmysel a niečo hodnotné.

_DSC0170

Aký je postup pri takom obraze, kde sa používajú servítky a záclony?

Dostaneš obraz, rozriedený duvilax, niekoľko servítok a potom je to už na tvojej šikovnosti a lepiacich schopnostiach, či z toho dokážeš vytvoriť niečo zmysluplné. Čo nie je vždy ľahká vec. Ale je to celkom zábava.
Väčšina tém u tvojich obrazov, teda vzniká predpokladám pod zadaním nejakej učiteľky. Sú ale nejaké témy, ktoré si volíš aj ty sama?
Nie až tak často. Zadanie je vždy ako keby takou motiváciou. Dlho musím rozmýšľať nad tým čo by som s tým vedela spraviť, čím by som to vedela ozvláštniť. Niekedy to trvá dlhšie a je s tým viac roboty, ako s niečím čo mi ako téma sadne – čo je napríklad portrét. To je vec, ktorá ma baví robiť, lebo za každou postavou sa skrýva nejaký príbeh a ja ho mám možnosť vytvoriť. Ale ak si už vyberiem tému musí mi byť natoľko blízka, že mi motívy a postupy zarezonujú v hlave tak silno, že vime presne ako postupovať.

Skús uviesť aspoň jeden príklad.

Tak som v znamení Vodnára. A rozhodla som sa, že spravím obraz s touto astrologickou témou. Svoje znamenie mám rada a chcela som spraviť niečo na túto nôtu. Spravila som oblak, dážď, anjelské ruky, ktoré predstavujú akúsi čistotu a samotného anjela. Na vzdušné znamenie my tieto obrazy celkom sedeli, tak som ich do toho zakomponovala.

Čo by si chcela v budúcnosti maľovať?

Snažím sa trochu žiť v prítomnosti. Za dva roky sa mi určite stane kopec vecí, ktoré budú pre mňa smerodajné pri ďalšej tvorbe, ale teraz ešte neviem zistiť aké sú.
Tak možno skúsiť načrtnúť nejakú spojovaciu tému. Už teraz sa nejako formuješ, tak musí byť niečo čo ti je blízke?
Úprimne( smiech). Asi z každého troška. Nechcem byť ten človek čo sa na neho niekto pozrie a ohodnotí jeho tvorbu niečím konkrétnym. Sama by som si chcela posúvať hranice, prekvapovať ak to bude v mojich silách a naozaj čerpať z môjho života a zo života mojich blízkych, aby som predala potrebnú emóciu a inšpiráciu.

_DSC0171

Koľko ti trvá spraviť jeden obraz?

Asi 5 hodín.

Máš nejaký sen, čo by si chcela dokázať na tomto umeleckom poli?

Veľmi by som chcela mať nejakú výstavu, alebo vernisáž. Maľovaniu sa venovať chcem a pochvalu od rodiny a známych považujem za veľmi dôležitú, ale neviem čo si o tom myslia cudzí ľudia. Tí čo ma nepoznajú. Či im to niečo dáva, alebo im to príde fádne. Chcela by som svoje diela ukazovať a možnosť dostať nejaký feedback, ktorý ma posunie ďalej, alebo len potvrdí, že cestu, ktorú som si zvolila je správna.

Čo by si odporučila začínajúcim umelcom čo začínajú s kreslením?

Pre mňa je maľovanie relax. Myslím si, že v tejto uponáhľanej dobe je celkom ťažké nájsť niečo, čo má charakter uvoľňovania kreativity a zároveň relaxačné účinky. Myslím si, že maľovanie a kreslenie zvládne každý. A každému čo chce maľovať či už ako hobby, alebo profesionálne by som odporučila nech si ten proces užíva. Nech to neberie príliš vážne, nech sa netrápi ak sa niečo nepodarí, lebo aj také momenty sú, a nech vychádza zo seba. Potom skôr či neskôr zanechá na papieri svoj rukopis a tým pádom kúsok zo seba.

Keby sa tvoje obrazy niekomu páčili, dajú sa aj niekde kúpiť?

Keby mali záujem, tak určite áno. Len som ešte na začiatku a nechcem sa zase stavať do pozície, že áno som veľká umelkyňa a toto sú moje obrazy – kupujte a hovorte svojim známym. Ak by ale niekto mal záujem o nakreslenie obrazu – či už portrét, alebo krajinu a podobne, veľmi rada by som si toto vyskúšala a pomohla v tomto smere.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.