Divadlo Kultúra & umenie

Rozhovor: Herec Štefan Martinovič

Pavel Chodúr

Viem že si chcel byť hercom už odmalička. Ale čo bol ten dôvod. Bolo to niečo čo si videl, alebo niekto koho si stretol. Čo ťa viedlo k tomu byť herec?

Pravdupovediac ten úplne prvý moment si nepamätám. Spomínam si však na svoje prvé predstavenie v divadle. Bola to inscenácia Vietor v korunách Sasafrasu v Divadle Andreja Bagara. Kontakt so živým hercom ma ohromil. Myslím, že v tú chvíľu som sa rozhodol definitívne.

Stefan_Martinovic1

Čo považuješ za svoju najdôležitejšiu úlohu. Takú čo potvrdila tvoj status herca, ale zároveň taká, čo ťa veľa naučila?

Myslím, že to bola úloha v predstavení Sharon Stone let me go. Stvárňujem tam viacero postáv a tak som si na malej ploche mohol vyskúšať viacero polôh. Veľa som sa naučil a zároveň pozitívna odozva na môj výkon posilnila moje herecké sebavedomie.

Na čo si vo svojej kariére najviac hrdý? A prečo?

Najviac som hrdý na to, že robím niečo čo ma vnútorne napĺňa.

Stefan_Martinovic2

Z čoho čerpáš inšpiráciu? Snažíš sa vytvoriť vždy nejakú novú postavu, alebo dávaš do každej postavy kúsok zo seba? Skús to trochu opísať.

Záleží na konkrétnej postave. Samozrejme v každej je kúsok mňa. Každý herec je determinovaný jednoducho povedané samým sebou. Seba nepoprieš. Je jasné, že sa treba o to snažiť. Zároveň si treba uvedomovať svoje špecifiká a vlastnú individualitu a snažiť sa to využiť vo svoj prospech. Inšpiráciu mi prináša pozorovanie ľudí, ktorých stretávam, filmy, ktoré pozerám, hudba, ktorú počúvam.

Čo je podľa teba pre herca na Slovensku najdôležitejšie?

Dostať príležitosti, ktoré ho môžu posunúť dalej – či už osobnostne, alebo kariérne.

Stefan_Martinovic5

Si herec čo má skúsenosti aj s televíziou aj s divadlom. Čo máš radšej a aký je tvoj prístup k práci pri divadelnej tvorbe a čo pri filmovej?

Rozdelil by som ešte televíznu a filmovú tvorbu. Mám rád svoje povolanie práve pre tú pestrofarebnosť, ktorú ponúka. V tomto náš malý trh vnímam ako výhodu. Najviac sa cítim doma v divadle, ale mám rád aj prácu v televízii, aj pri filme, aj v dabingu, aj v rozhlase.

IMG_5332

Aký je tvoj obľúbený film, divadelný autor, hudobná skupina?

Je ich určite viacero, ale spomeniem tie z posledného obdobia. Naposledy ma zaujal film Mladosť od Sorentina, hra Viliama Klimáčka Divná doba, Divná láska, Divné životy a hudobná interpretka Nina Zilli.

Stefan_Martinovic3

Patríš medzi dvorných hercov režiséra Karola Vosátka a môžeme ťa vidieť v rôznych hrách jeho divadla La Komika. Tam hráš aj v dvoch častiach pripravovanej tragikomédialnej trilógie o konci sveta s názvami Kam chodí Oscar Wilde na večeru a Apokalypsa. Aký je podľa teba Karol režisér a na čo sa môžeme tešiť ak by sme si išli pozrieť tieto predstavenia. Aspoň v skratke.

Myslím, že Karol je režisér, ktorý cíti dobu, má úžasný zmysel pre humor a má cit pre autentickosť. Pre mňa ako pre herca je režisérom, ktorý vie čo chce, vie ponechať hercovi slobodu, no zárovaň mu vie pomôcť, keď tápa.

Súdiac aj podľa reakcií divákov, ktorí to už videli, sa diváci, ktorí to nevideli môžu tešiť na inscenácie plné briskných dialógov, dobrého humoru a kvalitných hereckých výkonov.

image1

Čo by si odkázal začínajúcim hercom?

Že to netreba vzdávať. Ako sú dobré a zlé dni, tak v kariére každého človek, nie len herca, sú úspechy a neúspechy a myslím, že k tomu talentu patrí aj taká psychovýbava ktorú nás nikto neučí a ktorú nadobúdame len praxou a tú začínajúci herci často nemajú. Takže moja rada znie: nenechať sa odradiť prvotnými neúspechmi, zlými názormi, kritikami, lebo to nemusí nič znamenať. Mne raz povedala jedna maďarská herečka Kathalin Pallfy, keď som bol taký mladý začínajúci herec, čím nechcem povedať, že som teraz starý nezačínajúci herec… no a ona mi povedala, lebo som mal také ťažké obdobie plné neúspechov: „Števo, to nie je podstatné, lebo to je celoživotná cesta.“ Je to celoživotné spenie k nejakému výsledku a v tom je ten zmysel. Netreba preto byť hneď niekde, alebo niečo hneď znamenať, ale brať to tak, že je to cesta.

11693906_1658572697691141_6770933092517678872_nPriblíž nám trochu hru v ktorej teraz účinkuješ?

Hra Apocalypsa je v prvom rade komédiou, obsahuje však aj tragické prvky. Snažíme sa aby inscenácia bola inteligentná a chcem zdôrazniť, že je autorská. Nezobrali sme komédiu, ktorá už bola napísaná a zinscenová tisíckrát a ktorú sme si spravili podľa seba, čo je tiež inak zaujímavé, ale v tomto prípade sme skúsili spoločne vytvoriť niečo nové. Najprv sme vytvorili hru Kam chodí Oscar Wilde na večeru a tak sme si porozumeli tvorivo, autorsky, herecky. Toto je už naša druhá hra, kde naše charaktery prechádzajú nejakým vývinom.

image01

Akým spôsobom ste na tom pracovali?
Pri prvej časti prišla Miška Čobejová s námetom, ktorí sme rozvíjali, rozpracovávali. Najskôr sme vytvorili dejovú synopsu, potom sme vymýšľali charaktery, dopodrobna sme sa v tom všetkom bahnili. A keď boli charaktery a dejová synopsa hotové, tak sme sa snažili rozpracovať jednotlivé situácie a snažili sme sa držať takého hesla, ktoré znie: Cesta k premiére je dláždená náhrobnými kameňmi našich najlepších nápadov.

Stefan_Martinovic4

Máš nejaký svoj vlastný vysnívaný projekt? Alebo inak sa spýtam, je nejaká postava, alebo divadelná/filmová úloha v ktorej by si chcel byť súčasťou?

Mám veľa snov. Aj skromných aj neskromných:) Chcel by som v budúcnosti vytvoriť vlastné autorské predstavenie a snívam aj o tom byť súčasťou nejakého zaujímavého koprodukčného filmu.

IMG_5511

Slovensko je pomerne malý priestor pre realizáciu diel, ktoré sú originálne a majú nejakú pridanú hodnotu. Je to trochu otázka na zamyslenie, ale ako človek čo funguje na umeleckej scéne nejaký čas by mal zaujímal tvoj názor. V čom vidíš že je problém a vidíš aj nejaké riešenie? Ide mi čisto o tvoj názor.

Problém vidím v tom, že je tu, ako si povedal, malý priestor. Z toho vyplýva, že je ťažké tu vytvoriť niečo menšinové. V hudbe by som to prirovnal k tomu, že je problém vydať interpreta, ktorý spieva jazz, ťažko sa predávajú slovenské mainstreamové žánre, nie to ešte jazz. Zároveň z opačnej strany by aj tvorca mal myslieť pre koho to robí. Čerpať granty na „umelecké onanie“ (s prepáčením za výraz) tiež nie je najšťastnejšie. A práve cesta je možno v tom hľadní toho, čo je mojou výpoveďou ale má to ambíciu osloviť aj širšieho diváka. Samozrejme nie za cenu podliezania latky či prispôsobovania sa všeobecnému vkusu. Aby to malo pridanú hodnotu ale zároveň dostať tam tých ľudí, ba čo viac naučiť ich chodiť pravidelne.

Stefan_Martinovic8

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.