Hudba Kultúra & umenie

Rozhovor: Hana Schlosser o interpretácii starej hudby na Slovensku

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Hana Schlosser je mladá dirigentka z Trnavy, ktorá sa venuje interpretácii starej hudby, z územia dnešného Slovenska. V roku 2010 založila vlastný zbor Vox Aurumque, ktorý je momentálne jediným telesom na Slovensku, ktoré interpretuje spišskú vokálnu tvorbu z obdobia baroka. Momentálne končí doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Viac informácii o súbore Vox Aurumque nájdene na Facebooku.

vox2

Dirigentka Hana Schlosser Zdroj: Vox Aurumque Facebook.

Interpretácia starej hudby, či už 16. – 17. storočia si vyžaduje určité vzdelanie a orientáciu v dobových praktikách. Aká bola vaša cesta k zborovému dirigovaniu a k založeniu telesa, ktoré interpretuje starú hudbu?

Začala som zborovým spevom a hrou na klavíri od štyroch rokov. Počas školy a štúdií som postupne bola členkou asi dvadsiatich speváckych zborov, či vokálno-inštrumentálnych zoskupení doma aj v zahraničí. Zúčastňovala som sa na hudobných projektoch zameraných na interpretáciu starej hudby napríklad v Oslo a v Barcelone, absolvovala som odbornú stáž v Centre de Musique Baroque de Versailles. Inklinácia k starej hudbe, na druhej strane nedostatok možností interpretácie starej hudby u nás, ako i snaha o jej propagáciu a spopularizovanie viedli k založeniu vokálneho ansámblu Vox Aurumque, zameraného spočiatku na interpretáciu hudobnej tvorby európskych a renesančných majstrov, profilujúceho sa ďalej ako interpreta autochtónnej hudobnej tvorby 16. – 17. storočia.

Región Spiša bol v 16 – 17. storočí kultúrne aktívny, robila sa tam kvalitná dobová hudba, pôsobili tam hudobníci na európskej úrovni, ktorí dosahovali nadregionálneho významu. K nim patrí aj Ján [Johannes] Šimbracký [Schimbracki, Schimrag, Schimrack, Schimrak atď.]. Prečo ste si z početného výberu spišských skladateľov a organistov vybrali práve jeho? Čim Vás oslovila jeho tvorba?

Tvorbu tohto autora som si zvolila ako dramaturgickú náplň už druhého interpretačného projektu hudobnej tvorby spišských/šarišských autorov 17. storočia. V prvom projekte (2013-2014) sme s mojím vokálnym ansámblom Vox Aurumque premiérovo odprezentovali duchovnú protestantskú hudbu viacerých autorov, ktorí v tomto regióne pôsobili. Myšlienkou zostavovania dramaturgie bola výnimočnosť skladieb: jediné dve zachované diela Thomasa Goslera (kežmarského notára), jediné dve zachované diela Georga Wirsingera (rektor evanjelického gymnázia v Krupine a Spišskej Novej Vsi). Tvorba Johanna Schimbrackia (organista v Spišskom Podhradí) bola zastúpená jednou jeho skladbou, ktorá je v rámci jeho tvorby výnimočná štýlom i hlasovým obsadením. Ako bonus doplnila celú dramaturgiu skladba Zachariasa Zarewutia (organista v Bardejove).

 Vzhľadom k rozsahu zachovanej tvorby J. Schimbrackia, práve tomuto autorovi patrí dramaturgia druhého projektu, a to tie diela, ktoré ešte nikdy neboli interpretované, ani publikované. Tematicky sa takmer celá dramaturgia, okrem úvodného Magnifikatu, týka utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Krista, v spracovaní formou chorálových motet v osemhlasnej dvoj-zborovej technike i jedného duchovného madrigalu (sedemhlas).

Hudobná tvorba Johanna Schimbrackia v jeho chorálových motetách, žalmoch, omšiach, magnifikátoch na latinské a nemecké texty predstavuje širokú škálu foriem a skladateľských techník.

Od trojhlasu, cez často preferované osemhlasné dvojzbory, až po dvadsaťhlasnú skladbu. Od mysteriózne hĺbavých nemeckých chorálov, cez rytmicky i farebne hýrivé skladby, až po fanfáry Magnifikatu. Od nevinnej roztopašnosti až k dramatickosti smrteľného boja.

 Z jeho tvorby vyplýva snaha zachovať motívy chorálu v pôvodnom znení, ako cantus firmus svojich kompozícií, ktorý je však opradený hudobno-rétorickými figúrami a vsadený do bohatých zvukovo-farebných klenieb, a tak sa vyníma ako čistá perla Božieho slova vložená v bohatej spleti ornamentov hudobného klenotu.

Plánujete sa regiónu Spiša a tamojšej dobovej tvorbe venovať systematicky a dlhodobejšie?

 Ako potomok viacerých najvýznamnejších spišských rodov Von Pfannschmiedt, Von Craus, Von Grynaeus, ktorí žili v dobe vzniku a prekvitania fenoménu duchovnej protestantskej hudby, dokonca ju pravdepodobne i sami interpretovali, som vlastne len pokračovateľom ich duchovného odkazu. Môj pra-pra-apo Daniel Von Pfannschmiedt bol objednávateľom dnes už legendárneho Pestrého zborníka (v r. 1676) – tým sa pričinil o zachovanie tejto hudby, práve v dobe čoraz väčšmi silnejúcej protireformácie. Pre mňa znamená zachovávanie a oživovanie tejto hudby poslanie na celý život.

Táto hudba je súčasťou našej histórie. Myslíte si, že sa jej na Slovensku venuje dostatočne veľa pozornosti? 

Nie. Jedným z objektívnych dôvodov je ten, že o tejto hudbe a týchto autoroch je v laickej, ale i v odbornej verejnosti veľmi málo poznatkov. Logicky nemôže vznikať dopyt po niečom, čo vlastne pre väčšinu neexistuje. Druhým z dôvodov je odmietanie historických faktov, zo strany slovenskej verejnosti, o multikulturalizme a multietnicite územia Horného Uhorska – dnešného Slovenska. Preto fenomén prevažne nemeckého pôvodu autorov a interpretácia tejto hudby v latinčine a nemčine sú považované za cudzí element.

Často mám pocit, že aj keď sa naše hudobno-historické pamiatky spracujú a dostanú sa do takého štádia, že tá hudba aj ožije na koncertoch, tak väčšinou neprekročí kruhy odbornej verejnosti, prípadne okruh jej nadšencov. V čom vidíte priestor na zlepšenie prezentácie a šírenia starej hudby medzi širšiu verejnosť? 

Zastavenie ignorancie médií k tomuto fenoménu. Zaradenie tejto témy do učebných osnov na všetkých stupňoch školstva. Toto sú len zbožné priania. Jedným z východísk je aktivácia nezávislého tretieho sektoru.

Myslíte si, že problém môže byť aj v tom, že táto hudba je jednoducho pre bežného poslucháča nezaujímavá? 

Nemyslím si, že je nezaujímavá, je len neznáma. Z vlastnej skúsenosti mám verbálne referencie typu „klasiku nemusím, ale toto áno.“ Mnoho – hlavne mladých ľudí pod vplyvom meditatívneho „východného boomu“ dá prednosť trebárs budhistickému Ómu pred touto hudbou. Ale vlastne preto, že východnou hudbou sú zaplavené všetky ezoterické predajne. Dostupnosť našej hudby je obmedzená.

Čo môže stará hudba ponúknuť dnešnému poslucháčovi? V čom je Johannes Schimbracki zaujímavejší ako napríklad Beyoncé?

Vlastné korene. Na druhú časť otázky ohľadom Beyoncé Vám odpoviem o 20 rokov. O Johannovi Schimbrackiovi Vám odpovedám teraz – po 350 rokoch.

Pomohla by napríklad väčšia podpora zo strany štátu, alebo vidíte skôr cestu cez súkromný sektor a osvetu v tomto smere?

Paradoxne, práve štát je najväčším devastátorom kultúrneho dedičstva. Hmotného i nehmotného.

Ak nepríde k zmene, cesta vedie cez nadšencov a tretí sektor, a to aj zo zahraničia.

Kde Vás budú môcť najbližšie ľudia vidieť vystupovať a aké ďalšie projekty plánujete do budúcnosti?

Vyššie uvedená koncertná dramaturgia z diela Johanna Schimbrackia zaznie premiérovo 3. mája 2015 v Evanjelickom kostole v Trnave, neskôr, v rámci medzinárodného vokálneho koncertu s účasťou nórskych hostí 24. júna 2015 v tých istých priestoroch.

Pre budúcnosť plánujeme naštudovanie a premiérové uvedenie chorálov legendárneho levočského organistu Samuela Marckfelnera, vo vokálno-inštrumentálnom prevedení, ako i návrat k Duchovným piesňam trnavského rodáka Jána Silvána (1493-1573), ktoré sme, v rekonštrukcii prof. Egona Kráka, premiérovo uviedli v marci 2012 v trnavskej Bazilike sv. Mikuláša, a to nielen s myšlienkou koncertného znovuuvedenia, ale i možnej nahrávky CD.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.