Fotografie Kultúra & umenie

Rozhovor: Fotograf Jaroslav Petráš

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Čo ťa priviedlo k fotografii a ako dlho už fotíš?

Počas svojho života sa človek vyskytuje na rôznych zaujímavých a dych-berúcich miestach. Vždy ma mrzelo že si ich nemôžem zvečniť a oživiť tak časom vyblednuté spomienky pohľadom na fotografiu. Potom raz pri pohľade na nočnú Budapešť som dosiahol motivačnú úroveň hnevu a hneď po návrate domov som začal študovať ponuku bazárov. Bol som rozhodnutý pre staršiu použitú techniku keďže som nechcel investovať do mnou vtedy neprebádanej oblasti. Nefotím dlho, no fotenie sa stalo sťaby mojou súčasťou a neviem si predstaviť výlet bez „zrkadla“ v batohu.

Čo to pre teba znamená, fotiť?

Je to pre mňa výzva. Proces plný emócií vyžadujúci zručnosť a vedomosti.

15458234847_ad84ff7ec5_hAkú techniku používaš a prečo?

Začínal som s amatérskou zrkadlovkou od Canon-u, pokračoval polo-profi telom rovnakej značky no nakoniec som skončil pri „zrkadle“ Pentax K10D ktoré som si zaobstaral cez eBay. Moje ďaľšie zrkadlo bude zase Pentax no už nové. Budúci rok sa ukáže či bude aj full-frame.

Zaujímavejšia bude ale asi optika, keďže používam staré objektívy, ktoré sú nie zriedka staršie ako ja sám. Ostrenie je manuálne a konštrukcia väčšinou kovová, čiže tieto „šulky“ majú aj svoju váhu.

Dôvodov je viacero a ich analýza by zrejme vydala na samostatný článok. Mňa k starým sklám (objektívom) spočiatku prividla ich cena. Keďže mám fotenie stále ako hobby, neinvestujem do techniky tak veľké prostriedky ako profi fotograf pre ktorého je fotenie živobytím. Cena moderného profi skla častokrát totiž prevyšuje hodnotu all-inclusive dovolenky v zahraničí. 🙂

Postupne som si ale prácu so starými sklami zamiloval a z toho dôvodu som migroval k zrkadlovkám Pentax. Majú veľký a svetlý hľadáčik čo je priam nevyhnutné pre úspešné manuálne ostrenie. K tomu pomáha aj potvrdenie zaostrenia, funkcia ktorou zrkadlá Pentax disponujú aj pri použití skiel bez elektroniky. Skvelá funkcia je aj optická stabilizácia obrazu v tele zrkadlovky, pohybuje sa totiž senzor, takže ďalší skvelý benefit pre viac-menej akýkoľvek objektív.

19965536040_08535b9a7d_h

Dá sa teda povedať že svoje vybavenie som prispôsobil pre fotenie starými sklami.

Objektívy ktoré používam by som zaradil do troch kategórií podľa bajonetu a síce: M42, P-K, PK-A

M42 je závitový typ bajonetu a pre usadenie na Pentax potrebuje redukciu. Registračná vzdialenosť je rovnaká ako pri sklách s P-K bajonetom, takže si treba dať pozor a mať naozaj kvalitnú redukciu ktorá túto vzdialenosť neovplyvní, inak by mohli nastať problémy s ostrením na nekonečno. Tento bajonet používali aj staré ruské fotoaparáty ZENIT s veľmi rozšíreným objektívom HELIOS 44M v rôznych verziách s vylepšeným optickým dizajnom. Posledná verzia bola HELIOS 44M-7 s viacnásobnými anti-reflexnými vrstvami na optických členoch.

P-K je pôvodný Pentax K bajonet s tromi zarážkami z ktorého vychádzajú ostatné verzie PK bajonetov.

P-KA je bajonet ktorý výchádza z P-K bajonetu, no telo zrkadlovky dokáže detegovať veľkosť nastavenej clony a pokial je objektív v „A“ režíme dokáže ju aj nastaviť.

Jedná sa o manuálne pevné sklá či zoomy značiek ako napr. Tamron, Tokina, Hoya, Porst, Helios, atď…

15440543379_5c243f2e8f_h

Na tvojich fotografiách vidno hlavne prírodu, zvieratá alebo budovy. Čo fotíš najradšej a čo sa snažíš na fotografiách zachytiť?

Rád fotím krajinky z dôvodov, ktoré ma k fotografii priviedli. Vnímam v tom aj určitú náročnosť a výzvu, ktorá ma dokáže veľmi zaujať. Dobre odfotiť krajinku nie je jednoduché. Je potrebné vedieť ako fotografia vzniká a tomu prispôsobiť vybavenie a nastavenie techniky. Jednoduchšia je mnou tiež veľmi obľúbená nočná fotografia kde sa dá veľmi kreatívne využiť nutnosť dlhej expozície. Zachytiť sa snažím vždy scenériu ktorá vo mne vyvolala emóciu.

Pracuješ teraz na niečom alebo sa chystáš spraviť nejké fotky, ako si vyberáš tému na fotenie?

Väčšinou kombinujem turistiku s fotením a to aj na miesta kde som ešte predtým nikdy nebol. Nedá sa teda hovoriť o príprave keďže vôbec neviem čo tam uvidím a kam sa dostanem. Takým prípadom u mňa je napr. Kršlenica. Už sa tam „zberám“ posledné dva mesiace tak snáď v blízkej dobe sa tam aj naozaj dostanem.

Dakedy si značím miesta kde sa chcem vrátiť aj s foťákom napr. pri ceste autom. Detto sa chcem vrátiť aj na miesta kde mi „nevydalo“ a fotky nestáli ani za starú bačkoru. Takým miestom je napr. Pustý hrad. Chystám sa ale určite na jesenné fotky zo Štiavnických vrchov keďže som vyrastal v Žiarskej kotline. Tam budem číhať na zlatú hodinku. 🙂

Do budúcnosti by som sa rád dal na poľovačku divej zveri. V mojom prípade ale bez nábojov, fatálnych následkov a namiesto výstrelu len cvaknutie uzávierky. Na to ale budem potrebovať novšie telo, ktoré by som si rád zaobstaral budúci rok ako som už načrtol pri zmienke o mojej technike. Moja staručká Ká-desina nemá možnosť nastavenia tak vysokej citlivosti senzoru bez fotografie-devastujúceho šumu ako by som potreboval pri fotení sklom s dlhou ohniskovou vzdialenosťou a malou svetelnosťou.

20153547855_f5ecf956a1_h

Ako dlho ti tvrá vytvoriť jednu fotku. Môžeš trocha priblížiť tvoj proces tvorby?

Jednoznačná odpoveď ohľadom dĺžky tvorby fotografie pri krajinkárskej fotografii asi neexistuje. Na niektoré momenty sa čaká aj dni, či mesiace kým nastane dych-berúci konsenzus rôznych okolností ako napr. lom svetla, hmla, odtieň oblohy, špecifický tvar oblakov, farba listov a atď. Toto zatiaľ ale nie je môj prípad, keďže ja sa pohybujem zatiaľ maximálne v rádoch hodín. Už mám ale stan aj celtu takže level-up sa blíži. 🙂

Tesne pred expozíciou treba nastaviť techniku. Tento proces je rôzny v závislosti od toho aký typ skla mám na tele práve namontovaný.

Na sklách s bajonetom M42 a P-K treba nastaviť požadovanú clonu priamo na objektíve pomocou krúžku na ovládanie clony. Potom sa už postup líši.

S objektívmi M42 sa dá buď použiť režim s prioritou na clonu a automatickým nastavením rýchlosti uzávierky (Av) keďže tento objektív je po manuálnom nastavení clony ovládacím krúžkom stále zaclonený, alebo v režime M spraviť testovaciu fotku a podľa histogramu lepšie odhadnút či doladiť parametre expozície.

20172311814_a9cfd88d4c_h

Objektívy P-K majú ovládací pin zatiahnutia clony ktorý je ovládaný telom zrkadlovky. Po manuálnom nastavení veľkosti clony sa po stlačení určitého tlačidla táto zatiahne na krátky čas a telo vyhodnotí podľa svetla dopadnutého na hľadáčik rýchlosť uzávierky v režime M (plne manuálny režim). V ostatných režimoch sa tieto sklá použiť nedajú keďže je nutné pre vyhodnotenie expozície vždy zatiahnuť clonu. Toto sa môže zdať ošemetné, no je to ergonomickejšie ako v prípade skla s bajonetom M42. A to v prípade že potrebujete na subjekt ostriť. Ostrenie s pernamentne pricloneným objektívom je oveľa ťažšie kedže hľadáčik s rastúcim clonovým číslom tmavne. Pri stlačení spúšte sa zatiahne clona a otvorí uzávierka, svetlo dopadne na senzor, uzávierka sa zatvorí a clona sa následne stiahne. Je dôležité podotknúť že telo zrkadlovky nemá informáciu o tom aká veľká clona je nastavená.

Toto sa mení pri objektívoch s bajonetom P-KA ktoré majú dodatočné piny vďaka ktorým telo zrkadlovky „vie“ aká veľká clona je aktuálne nastavená. V „A“ režime objektívu je možné dokonca tento parameter aj cez ovládanie zrkadlovky nastaviť. Tzn. krúžkom na ovládanie clony nie je nutné viac pohybovať. Že s takouto vymoženosťou je možné pohodlne fotiť vo všetkých módoch (s prioritou na clonu, s prioritou na uzávierku, či manuálne) už asi nikoho neprekvapí. Už len ostriť treba zase ručne. 🙂

Fotím výlučne do RAW formátu a keď sa dostanú dáta zo senzoru na kartu, ostáva ich už len dopraviť bezpečne domov kde ich je nutné vyvolať. Na tento proces používam program RawTherapee ktorý je licencovaný ako OpenSource čo je filozofia mne veľmi blízka. Tam aplikujem aj post-processing a odstraňujem rôzne nedostatky akými sú napr. „horúce“ pixely pri nočnej fotografii. Prach medzi low-pass filtrom a senzorom či iné nežiadúce artefakty zase odstraňujem v programe GIMP (tiež OpenSource).

14112181223_ca4e1a95d7_h

Čo považuješ za dobrú fotografiu, aké musí spĺňať kritéria?

Dobrá kompozícia, ktorá vyvolá emócie je základom každej fotografie. U mňa je kritériom aj technické zvládnutie fotografie, na ktorom sa u seba stále snažím pracovať, tak ako aj na kompozícii. Jedno vyžaduje druhé, bez dobrej kompozície sa diváka nepodarí zaujať aj keď je fotka ostrá a dobre spracovaná. Taktiež rozmazaná fotka, alebo fotka s prepálenou oblohou a podexponovaným popredím tiež úspech žať nebude.

Ktorú z tvojich fotografií máš najradšej a prečo, ako vznikla?

Takú pri ktorej si poviem, tak toto je fakt dobrá fotka. Žial taká ešte neexistuje, na každej som doposiaľ našiel priestor na moje zlepšenie. Ale pracujem na nej! 🙂

19001312761_6a2b6e2e4e_hMáš nejaký fotografický vzor?

Asi nie.

Je v rámci fotografie niečo, čo by si chcel dokázať? Niečo špecifické zachytiť?

Vedel by som si predstaviť sám seba ako profi-fotografa, ale asi iba v sne, nepracujem na tom aktívne.

Špecifické, hmm. Chcel by som doplniť repertoár aj o portrétnu fotografiu v exteriéri. Žial trpím chronickým nedostatkom ochotných subjektov. :)))

V podstate nemám nejaký zaujímavý, či prestížny cieľ. Iba si budujem zbierku momentov a spomienok na ktoré sa rád časom obzriem. Taktiež dúfam že sem-tam si niekto povie pri pohľade na moju fotografiu – wau, tak sem by som chcel ísť.

19644334551_fed857313e_h

Kde všade si môžeme pozrieť tvoje fotografie?

Kúsky s ktorými som relatívne spokojný dávam vždy na Flickr (https://www.flickr.com/photos/asfethan/). Dajú sa tam však nájsť aj také fotografie s ktorými nie som spokojný, no nechávam ich tam aby som videl svoj progres v čase. Taktiež sú tam aj fotografie ktoré slúžia len ako ukážka obrazovej kvality toho či onoho objektívu, alebo ukážka záberu s či bez PP (Post-Processing). Zábery z Flickr-u som začal dávať aj na svoj blog (http://cyberasylum.eu/) kde je k ním aj nejaký stručný obkec.

 

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.