Film & TV

Film: Charlieho krajina

By  | 

Charlieho krajina

Dráma, Austrália, 2013, 108 min

Réžia: Rolf de Heer

Scenár: Rolf de Heer, David Gulpilil

Hrajú: David Gulpilil, Peter Djigirr, Luke Ford

Posledný film z neoficiálnej trilogickej spolupráce režiséra Rolfa de Heera a herca Davida Gulpilil. Prvým zo spomenutej trilógie je film The Tracker (2002) o vzťahu Aborigéna a bieleho muža, druhou je snímka Ten Canoes (2006) o kultúre Aborigénov pred príchodom belochov a posledným Charlie’s Country o dôsledku príchodu belochov do Austrálie.

Príbeh o pôvodnom obvyateľovi Austrálie, Aborigéncovi Chaliem žijúcom na Arnhemských ostrovoch. Neustále bojuje s kultúrnymi väzbami, pravidlami prisťahovalých belochov a rasizmom. Dostane sa do sporu s políciou. Štátni zamestnanci mu v domnienke, že ho využíva ako zbraň, zadržia jeho vlastnoručne vyrobený oštep. Charlie sa rozhodne opustiť komunitu, v ktorej žije a utieka sa k životu, aký viedli jeho predkovia, a to v súlade s prírodou. Postaví si prístrešok, vyrobí nový oštep a loví ryby, presne tak, ako to kedysi robili oni. Takýto život má však aj nevýhodu, a síce, keďže žije sám bez rodiny a priateľov, cíti sa osamelý. Po nehode je odvezený do nemocnice v Darwine. Spozná ženu, ktorá potajme kupuje alkohol pre Aborigénov z jej komunity, v dôsledku čoho je zatknutá. Charlie sa s ňou spriatelí.

Charlie (David Gulpilil, left) with police officer Luke (Luke Ford, centre) in a scene from Rolf de Heer's "Charlie's Country". In cinemas July, 2014 An Entertainment One film release For more info ph 02) 8303 3800

V cyklickej štruktúre príbehu môžme pozorovať osobnosť hlavného hrdinu z rôznych uhlov pohľadu, ako člena komunity, divokého praobyvateľa, opitého delikventa, politického väzňa či hrdého tanečníka neustále bojujúceho proti nepriaznivej a krutej sociálnej realite. Systematicky sa snaží zápasiť so svojou aktuálnou situáciou, čo sa mu koniec koncov nikdy nepodarí. Charlie je veľmi hrdý muž prežívajúci jednu krízu za druhou. Čoraz viac sa vyhýba okolitému svetu a preniká stále hlbšie a hlbšie do svojej izolovanosti.

Vynikajúci herecký výkon Davida Gulpilila je jednoduchý, no napriek tomu je jedným z najvýraznejších zložiek filmu. Má nekonečný zmysel pre citlivosť, čoho výsledkom je herecký výkon podčiarkujúci dôstojnosť i bolesť hlavného hrdinu Charlieho, ktorý sa neustále snaží nájsť pokoj. Je plný smútku i radosti. Jeho nákazlivý smiech, hlavne v úvodných sekvenciách filmu, je ako magnet pomáhajúci divákovi priblížiť sa k nemu, stotožniť sa s ním, a postupne si s ním vytvoriť vzťah. Rovnako vytvára akýsi balans medzi pochmúrnymi a úsmevnými chvíľami a poskytuje divákovi potrebné vydýchnutie.

charlies_country1

Okrem politického posolstva, film je obohatený o osobný rozmer. Na scenári pracoval spoločne s Rolf de Heerom aj samotný protagonista a príbeh je aj akousi poloautobiografiou jeho samého v období, keď prechádzal vlastnými osobnými problémami, kedy bol uväznení za osobné napadnutie v roku 2011. V spojení s autentickou naturalistickou kamerou pôsobí postava, ktorú zosobňuje, ešte realistickejšie.

Pozoruhodnou zložkou filmu je kamera Iana Jonesa, s jeho dlhými statickými zábermi, kde môžeme jednak postupne zachytiť a rozpoznať jednotlivé časti scén a krás Arnhemských ostrovov, ale aj pomaly odhaľovať koloniálny vzťah belošských prisťahovalcov s pôvodným aborigénskym obyvateľstvom. Kvalite snímky pridáva aj zvukový dizajn Toma Heuzenroedera a Jamesa Currieho vyznačujúci sa hutnosťou atmosfér pralesa, ktorý je v kontrapunkte s tichom Darwinskej nemocnice.

charlies_country3

Neznesiteľne smutný, krásne formálne zosúladený príbeh, s nádychom optimizmu a humanizmu, reflektujúci životy pôvodných Aborigénov zasiahnuté mnohoročnou koloniálnou nadvládou a neslobodou. Ako to už medzi rozdielnými národmi býva, čo je potvrdené aj v tomto filme, častokrát nedokážu rešpektovať jedni druhých a dochádza medzi nimi k neporozumeniam a nepochopeniu, kedy jej jednotliví členovia riešia konflikty až priveľmi svojsky. Väčšina z Európanov dokáže, pravdepodobne, viac pochopiť práve prisťahovalých Austrálčanov zabezpečujúcich pôvodným obyvateľom sociálne dávky či miesto na bývanie. Rolf de Heer sa zámerným opakovaním akcie a zachytávaním pokoja Charlieho života usiluje podmieniť diváka ku kritickej reflexii a analýze politickej a sociálnej situácie v súčasnej Austrálii, a súčasne ju my, ako diváci mimovoľne, chtiac či nechtiac porovnávame aj s aktuálnou situáciou u nás, v našom štáte. Takisto poukazuje a núti nás zamyslieť sa nad tým, ako sa správame a aký vzťah máme my k našej krajine a prírode, v ktorej žijeme a premýšľať nad touto otázkou aj globálne, teda celosvetovo.

Mária Demečková

Študuje na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia, to jej ale nebráni aby sa venovala aj iným umeleckým smerom. Má rada architektúru, maliarstvo, divadlo, hudbu, módu a samozrejme film. Momentálne sa venuje analýze tvorby kanadského režiséra Xaviera Dolana a intermediality v jeho tvorbe. Aktívne sa podieľa aj na filmových festivaloch (Áčko, Artfilm Fest, Visegrad Film Forum) kde píše recenzie, alebo robí rozhovory s hosťami. A ako správny filmový vedec má aj množstvo skúseností s tvorbou študentských filmov.