Film & TV Film 2010+ Kultúra & umenie

Róbert Fiľo o svojom debutovom filme : Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii

Pavel Chodúr

Ide o váš celovečerný debut. Bola to pre vás, ako režiséra, výzva? Čo bolo najťažšie na samotnej realizácií?

Bol to náš prvý väčší projekt a medzi najťažšie momenty by som zaradil začiatok nakrúcania, kedy bolo otázne, či vo filme budem pokračovať. Nebol som si istý, či sa mi ho podarí dokončiť v podobe, akú som si predstavoval. Uvedomoval som si, že vo filme, ktorý pripravujeme, je menej niekedy viac. S pribúdajúcim množstvom scén, ktoré sme mali za sebou, sa aj moje presvedčenie, že sa film podarí dokončiť, zväčšovalo. Ďalším momentom, hlavne pre začínajúceho tvorcu, je otázka, čo s filmom ďalej. Nájde si film cestu k divákom a bude pre nich zaujímavý? Paradoxne, tieto pochybnosti boli a sú ešte väčšie, ako pochybnosti počas samotnej realizácie filmu.

Jedná sa o autorský film. Napísali ste si k nemu aj scenár, aj ste si ho produkovali. Čo stálo za myšlienkou natočiť takýto film?

Myšlienkou natočiť film som sa zaoberal dosť dlho. Hľadal som témy, ktoré by mohli svojím spôsobom v spoločnosti zarezonovať. Jedným z dôvodov bolo podať malú výpoveď o dobe a spoločnosti, v ktorej žijeme. Týmto filmom som sa snažil iba dať tejto výpovedi formu.

Jedná sa o drámu. Ak sa pozrieme na históriu slovenskej kinematografie, dokázali by sme nájsť veľa príbehov spadajúcich pod žáner drámy, hlavne v posledných rokoch. Vedeli by ste vymedziť tento film? V čom je odlišný? Nemyslíte si, že je slovenský divák týmto žánrom už presýtený?

V prvom rade sme sa pri tvorbe snažili vyhnúť komédii a typickej sociálnej dráme. Pri nakrúcaní som si nechcel pomáhať zábermi na smutnejšiu časť spoločnosti, ktorých by sme našli dosť, ale sústredil som sa na príbehy ľudí, ktorí o sebe vôbec nevedia, aj keď ich spája oveľa viac ako si dokážu predstaviť. V menšej miere sme použili aj karikatúrnu formu stvárnenia a vo filme tak dostane priestor aj humor, ktorý objaví skôr pozorný divák.

Zvolili ste si neznáme tváre a podľa všetkého nehercov, alebo ochotníkov. Bolo ťažké postaviť na nich svoj príbeh? Aké sú výhody neznámych tvárí a v čom vidíte ako tvorca najväčšiu devízu v možnosti rozprávať príbeh cez nich?

Najlepšie filmy sú často tie, v ktorých účinkujú neznámi herci a film sledujete kvôli príbehu. Divák je tak oslobodený od toho, aby začal inštinktívne porovnávať výkon herca v danom filme s jeho predchádzajúcimi úlohami a sústredí sa na príbeh. Každý z nehercov priniesol do filmu niečo osobité a aj vďaka nim má film špecifický ráz. Vo filme však máme aj niekoľko hercov z divadiel v Prešove, ktorí stvárnili menšie úlohy.

Zároveň je to prvý film nezávislej produkčnej spoločnosti Wide Road Films. Aké bolo pre vás financovanie tohto filmu? A hlavne, točili ste aj v Bratislave. Bolo to preto, že ide o hlavné mesto, produkčne náročnejšie?

Nakrúcali sme aj v Bratislave. Prevažná väčšina záberov však vznikala v Košiciach a na viacerých miestach východného Slovenska. Keďže som k filmu písal aj scenár a poznal som prostredie, niektoré scény som už pri písaní zasadzoval na konkrétne miesta, čo výrazne uľahčilo neskoršiu prácu. V Bratislave to bolo trochu náročnejšie, pretože aj keď poznáte miesto, kde chcete natáčať, šanca, že scéna ostane identická dlhší čas, je pomerne malá. Minimálne vám niekto preparkuje auto. Scén v Bratislave však nebolo veľa a nakoniec sme to zvládli. Na film som sa dlhodobo pripravoval a všetko sme hradili z vlastných zdrojov. Postupne som si zadovážil techniku potrebnú k natočeniu filmu. Priebežne som písal scenár, oslovoval hercov, pozeral množstvo filmov, ktorých rozpočty boli minimálne a rozmýšľal nad tým, čo si v našom filme môžem dovoliť.

Prečo by si ľudia tento film rozhodne nemali nechať ujsť?

Filmom som chcel osloviť každého, komu nie je jedno čo sa okolo neho v spoločnosti deje. Zároveň si uvedomujem, že to nebude jednoduché. Hlavne v prvej polovici filmu sa objavia dialógy iba vtedy, kedy je to nevyhnutné a všetky podstatné informácie sú prezentované iba cez obraz. Často sa stane, že sa divák zrazu ocitne prostredníctvom strihu uprostred inej, zdanlivo nesúvisiacej scény. Práve tieto skutočnosti by mohli diváka, ktorý hľadá alternatívu k súčasným filmom, zaujať.

Čo je pre vás, ako režiséra a tvorcu, najdôležitejšie? Na čom staviate svoj príbeh a bez čoho si neviete svoj film predstaviť? Čo v ňom musí zaručene byť?

Základom každého filmu je scenár, z ktorého musí byť evidentné, že uhladenou a skrytou formou chce niečo povedať. Nevyhnutnou súčasťou dobrého scenára je aj jeho uveriteľnosť, že príbeh, ktorý vykresľuje, sa mohol skutočne stať ak nie práve vám, tak zaručene niekomu, koho poznáte.

Myslíte si, že je ľahké natočiť na Slovensku film? A čím sa môže tvorca v rámci nášho malého trhu vymedziť, aby bol originálny a zaujímavý?

Vďaka digitálnym médiám je v dnešnej dobe natočiť film ľahšie, ale nie ľahké. To, čo je však pri nezávislých filmoch a filmoch, ktorých celkové rozpočty sú oveľa väčšie, viac menej identické, je fáza príprav, ktorá zahŕňa už zmienené miesta natáčania, výber vhodných hercov a prácu s nimi pred a počas filmovania, zabezpečenie scén a rekvizít, osvetlenia, nahrávania zvukov a pod. Tvorca sa však môže vymedziť nielen obsahom, ale aj formou, akou príbeh povie. Ten istý scenár sa dá vo filme prerozprávať rôznymi spôsobmi.

A posledná otázka, kde môžeme váš film vidieť?

Film bude mať premiéru 7.2.2017 vo filmovom klube Tabačka Kulturfabrik v Košiciach a premietanie v Bratislave sa uskutoční 9.,10.,11. februára 2017 v kine Lumière. Zatiaľ máme dohodnutých aj niekoľko premietaní v iných mestách a verím, že k nim pribudnú ďalšie. Všetky termíny premietaní si môžete pozrieť na našej stránke www.wideroadfilms.eu. Zároveň by som rád poďakoval prevádzkovateľom kín, ktorí nám umožnili film odprezentovať divákom. Nielen náš, ale celý nezávislý film na Slovensku to potrebuje.

 

 

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.