Hudba

Report: Whoneedslyrics?! festival

By  | 

V dňoch od 31. mája, do 2. júna sa konal v bratislavskom British Rock Stars klube štvrtý ročník festivalu Whoneedslyrics?! a napriek tomu, že aj tento rok prišli svetové mená post-rockovej a post-metalovej scény, festival trpel opäť slabšou účasťou. Jeden dôvod mohol byť ten, že sa festival konal počas pracovných dní (čo bol však ťah skôr strategický, keďže Austrálčania We Lost The Sea, ktorí mali európske turné, mohli vystúpiť jedine v tento deň), ďalší zase ten, že o žánre, ktoré festival preferuje, nie je na Slovensku až taký záujem, alebo sa o nich ani poriadne nevie. Neviem ako sa lepšie vyjadriť, než konštatovaním, že to je smutné, keďže práve tento festival, by si bezpochyby zaslúžil omnoho väčšiu účasť. Verím však, že je to stále len akýsi začiatok a časom sa festival posunie, a získa nových fanúšikov.

Prvý deň síce neponúkol veľa kapiel, ale za to ponúkol maximálnu kvalitu. Večer odštartovala skvelou show rakúska kapela Maira, miešajúca post-rock a blackgaze, a po nich vystúpila, už spomínaná kapela We Lost The Sea. Práve ich koncert sa stal aj absolútnym vrcholom festivalu.

Štvrtok už bol na kapely bohatší. Ako prvá vystúpila ruská kapela I Will Kill Chita a ponúkla slušnú dávku experimentálneho, psychedelického stoner rocku. Druhou v poradí bola kapela Autism z Lotyšska, ktorá pritvrdila a odohrala skvelý post-metalový set. Po nich sa na menšom hornom pódiu predstavila slovenská kapela Ama. Ich hudba zase pripomenula to najlepšie čo vyprodukovali kedysi The Doors a potvrdili, že štvrtok bol žánrovo najpestrejším dňom festivalu. Záver večera patril dvom kapelám. Prvým bola kapela Labirinto z ďalekej Brazílie. Tá predviedla do detailu skoncipovanú temnú show s video projekciou a tiež s akýmisi prvkami šamanizmu, čo dodávalo koncertu až spirituálny rozmer. Druhým bola francúzska kapela Lost In Kiev. Tá ponúkla tiež silný koncert plný energie a emócií a snáď ani nemohla ukončiť večer lepšie.

Posledný deň festivalu patril najmä kapelám z Čiech a Slovenska. Tak isto vystúpilo vôbec najviac kapiel. Prvou bolo trio Zoo And Aquarium miešajúce techno, trip hop, elektroniku a post-rock. Ich rozmanité melódie a rytmy navodili skvelú atmosféru. Po nich nasledovalo na hornom pódiu duo Alex Kelman z Ruska. Pokračovalo sa opäť duom, ale už slovenským, s názvom Untitled Sea. Tí predviedli minimalistický ambient s drone prvkami. V ambiente pokračoval aj mladý hudobník Whitie. Po ňom sa predstavil sám organizátor Michal Goňa so svojou kapelou AndrejaMichalaMichal. Tá sa síce mierne vymykala ostatným kapelám svojim štýlom, keďže šlo viac menej o akustický folk s výrazným spevom, avšak išlo o veľmi milé prekvapenie a trojica predviedla bezpochyby skvelý koncert.

Pokračovalo sa na hlavnom dolnom pódiu, kde vystúpila predposledná kapela 52 Hertz Whale miešajúca post-hardcore, post-punk a post-rock. No a ako už u nich býva zvykom, koncert ukončili dávkou noisu.

Čerešničkou na torte, kapelou, ktorá ukončila večer, aj celý festival, bola česká štvorica Manon Meurt hrajúca shoegaze. Tá vytvorila úžasnú snovú atmosféru a bola zaslúženým vrcholom večera.

Festivalu nemožno uprieť skvelú organizáciu, či dramaturgiu, preto o to viac mrzí záujem ľudí. Každopádne dúfam, že skvelý priestor, zvuk a tiež špičkové mená nebudú chýbať ani ďalšie roky. Organizátorom prajem veľa trpezlivosti a pevných nervov.

foto: Martin Adam Pavlík

« 1 z 2 »
Martin Adam Pavlík

Je milovník filmu a hudby. Študuje umeleckú kritiku a audiovizuálne štúdia na FTF VŠMU. Jeho najväčší obľúbenci sú Martin Scorsese, Stanley Kubrick, Paul Thomas Anderson, Quentin Trantino, bratia Coenovci, Richard Linklater a Jim Jarmusch. Hudobnými srdcovkami sú grunge a post rock. Vo voľnom čase hrá v kapele, skladá a píše. Jeho texty ohľadom filmu boli publikované na Kinečku, Frame, či Moviesite.