Knihy Kultúra & umenie Literatúra

Redakcia: 5 kníh, ktoré nám zmenili život

Pavel Chodúr

Dracula – Bram Stoker

 Toto je kniha kníh. Môj prvý román pre dospelých, ktorý som začal čítať pod dekou, ešte keď som chodil na základnú školu. Prvé stretnutie s tématikou vampirizmu, ktorou som bol od toho momentu značne posadnutý. To samozrejme zmenil Twilight. Ale mimo to je to príbeh, ktorý ma dokáže uchvátiť aj po stýkrát. Dodnes si pamätám ten nepríjemný pocit v mojich rukách, keď Van Helsing dával Lucy transfúziu. Pritom je to príbeh, ktorý do značnej miery definuje boj dobra so zlom a využíva k tomu prvky folklóru a slovanskej mytológie. Filmová adaptácia od F.F. Coppolu je rovnako skvelá.


 

Séria Temná veža – Stephen King

 Stephen King napísal kvantá kníh a množstvo príbehov. A hoci som nečítal všetky a tým pádom nemôžem zhodnotiť, ktoré z jeho diel sú tie lepšie, ktoré tie horšie, jedna z jeho prác značne prevyšuje zatiaľ všetko, čo sa mi od neho dostalo do rúk. A tou prácou je séria Temná veža. Fantasy využívajúce prvky drámy, hororu a westernu sa točí okolo púte k centru zla, ktorým je práve vyššie spomenutá veža. Nielenže je každá z častí rozdielna a fungujúca na inom žánrovom princípe, ale zároveň vytvára odkazy na iné Kingové diela, ktoré k mytológií veže priamo odkazujú. V šiestej časti sa dokonca zjaví postava autora Stephena Kinga, ktorý začal písať sériu o Temnej veži, takže samotný fikčný svet má presah do toho skutočného. Je to masterpiece a jedna z mála kníh, ktorá ma dokázala dojať a rozplakať v rovnakej miere, ako dokázala pobaviť a vytvoriť napätie. Jedno z tých literárnych diel, ktoré ukazuje, ako rozmanito a krásne sa dá vyrozprávať príbeh.


 

Kronika vtáčika na kľúčik – Haruki Murakami

Murakamiho knihy milujem. Rovnako ako jeho hrdinov. Nielenže ma dokáže naviesť k výbornej hudbe, ale zároveň sa nájde v literárnom svete málo postáv, ktorým by som rozumel. Pocity odcudzenia, samoty a niečoho tajomného, čo je v našich životoch stále prítomné, ale nikdy to nevieme úplne pomenovať, je základom pre vyskladanie akéhokoľvek jeho príbehu. Každá z troch častí kroniky je iná, pritom ale v mnohom rovnaká. Pôsobí upokojujúco, smutne, a hlavne je to kvantum príbehov uprostred jedného veľkého celku. A tým máme možnosť konfrontovať sa s rôznymi pocitmi, túžbami a úvahami, ktoré sa častokrát ako realita, nikdy úplne nenaplnia. Obrazy, miera vykreslenia detailov a podivuhodné vzťahy žien, ktoré zvyknú opúšťať bez akéhokoľvek slova alebo náznaku, vo mne vytvára pocit, že autor rozumie mužskej bezmocnosti natoľko, že ju dokáže sprostredkovať aj západnému čitateľovi. Ak do toho hrá Strauss alebo nejaký fajnový jazzík, tak je to len plus. Lebo aj muži majú dušu.


 

Strašidlá – Chuck Palahniuk

Ak existuje kniha, ktorá reflektuje skazenosť súčasnej kultúry a spoločnosti lepšie ako Strašidlá, tak som ju ešte nenašiel. Chuck si neberie servítky pred ústa. Je perverzný a je nechutný a je mu to jedno. Nahrnúť kvantum „spisovateľov“ do jedného priestoru, aby každý vyrozprával svoj príbeh, ktorý by mal šokovať znie ako parádny koncept. S tým, že samotné poviedky, ktoré obohacujú spolu s básničkami hlavnú príbehovú líniu, sú natoľko cez čiaru, že niektoré som mal problém dočítať aj ja. Na konci, ale zostane pocit, že sa prečítalo niečo, čo tu ešte nebolo. A môžeme hovoriť o sile kníh, ako je Fight Club alebo Choke, ale Hunted ( Strašidlá) predstavujú pre mňa vrchol autorovej tvorby. Vyžadujú si veľmi otvorenú myseľ a v niektorých prípadoch aj veľmi silný žalúdok. Pre mňa je to každopádne dielo na ktoré nikdy nezabudnem.


 

Ženy – Charles Bukowski

Manifest jedného génia. Charlie a jeho alter ego Henry Chinaski v príbehu plnom zvláštnych žien, poézie všedného dňa, láske, alkohole, podivných a príšerných prácach, písacom stroji, samote, šialenosti, dostihoch, sexe, nesmrteľnosti a prítomnosti. Charlie písal a bol úprimný vždy a s každým úderom jeho písacieho stroja. Jeho poviedky milujem. Jeho básne ma dokážu krásne rozosmútiť, ale zo všetkých jeho románov sú Ženy tým, čo ma zasiahlo najviac. Môžem sa k nim vracať stále a stále budú mať pre mňa feeling bohémstva, ktorý som tak úpenlivo hľadal u beatnikov, kde som ho nachádzal len sporadicky. Nič ma neinšpirovalo písať tak, ako jeho texty. A v ničom som nevidel takú uvoľnenosť. Pamätám si presne, kde všade som čítal jednotlivé kapitoly a vždy keď sa k týmto spomienkam vraciam, uvedomujem si, aké som mal šťastie, že som ho ako autora vďaka náhode objavil na strednej škole, a že zostal v mojej poličke spolu s inými jeho dielami dodnes.


 

 

Martin Hladký

 

Zločin a trest – Fjodor Michajlovič Dostojevskij

Možno epicentrum klasickej svetovej beletrie. Ide o vrcholný psychologický román ruského realizmu, ktorý sa väčšinu deja odohráva v Petrohrade a neskôr na spustošenom chladnom Sibíri. Kriminálna zápletka je iba teritoriálnym skicárom a Dostojevského prostriedkom ku skutočnej integrálnej štúdie rozporov študenta Raskolnikova. Predstava výnimočnosti a nadradenia v prospech „dobrej veci“ je tu rozložená na dôsledky konania vo vlastnej réžii, rozumej vraždou a vlastne aj jej legitimáciou. Raskolnikov je na začiatku skalopevne presvedčený o svojich názoroch, postupne však stráca na sebavedomí a svedomí a jeho vnútorné monológy sa menia na záplavu hypochondrického bláznenia. Záverečný EPILÓG, ktorý je nadstavbou šiestich zväzkov, je pravdepodobne najsilnejšia pasáž, akú som asi čítal.


 

1984 – George Orwell

Orwellove myšlienky už dnes hádam zľudoveli. Oháňa sa nimi každý, kto hodnotí systém spoločnosti cez kritiku jej vedľajších, nežiaducich aspektov. Avšak už ďaleko menej čitateľov v ňom reálne vidí symbolické metafory, ktoré možno v dobe vzniku, boli evidentné, až bytostne sa dotýkajúce vtedajších totalitných zriadení, dnes je však jazyk newspeaku elít a informačných služieb ďaleko sofistikovanejší. 1984 má neuveriteľne prepracovanú štruktúru, vryje sa vám do mysle a svet okolo seba sa vám nebude zdať taký rúžový, za aký ste ho možno považovali. Je to kniha písaná ohromným nadhľadom a inteligenciou.

 


 

 

Bratia Karamazovovci – Fjodor Michajlovič Dostojevskij

Er-forma nezaujatého rozprávača nás privádza do pohnutých časov ruského realistického vidieka 19 storočia. Dostojevskij pre tri dimenzie odlišných osobnosti jednej duše aprobuje do deja až troch mužov – bratov Ivana, Aľošu a Dmitrija, ktorý je obvinený z vraždy svojho otca. Malichernosť a jednoduchosť prostredia obohacujú desiatky až stovky postáv svojim expresívnym, výrazne štylizovaným chovaním (povedia aj to, čo si myslia ale nepovedia presne to, čo chcete vedieť). Román obmieňa jazykové prostriedky a detailne rozvíja dejstvá ako aj psychologicko-filozofické anabázy ruskej spoločnosti. Ide o poslednú knihu veľkého spisovateľa, ktorá vychádzala po častiach zväzkov v pravidelnom časopise. Dostojevskij sa snažil dospieť k závažnému stanovisku a finálne tak zodpovedať, či boh skutočne jestvuje, ak ale nie, je potom dovolené všetko?


 

Svet ako vôľa a predstava – Arthur Schopenhauer

Zväzok dvoch najdôležitejších filozofických diel veľkého nemeckého mysliteľa sú obrovským zdrojom inšpirácie. Je to taká kronika pesimizmu a toho, ako vnímame svet v skreslenom domnení. Nabáda k introspekcii reality takej aká je a kritizuje zjednodušenia, ktoré na jej účel používame. V podstate už od prírody je naše chápanie značne limitujúce a naše zorné pole náhľadu na objekty je vysoko nedokonalé (subjekt existuje vo vzťahu k objektu a nie naopak pod.). Schopenhauer možno nie je tak uznávaný a v povedomí mysliteľov budete počuť viac o antických myšlienkach Platóna alebo nihilistických konceptoch nadčloveka od Nietscheho. Schopenhauerov rozhľad a výskum je natoľko rozsiahly, že si nepotrpí na roztopašné prehlásenia, aby svojou prácou presiahol horizont, za ktorý je ťažké sa dostať. Píše o veciach, ktoré vnímam podobne (avšak ani zďaleka nie tak radikálne), ale nedokážem ich tak sformulovať.


 

Rozhovory Hitchcock–Truffaut

Ako milovník filmu mi je táto publikácia z prepisov desiatok hodín magnetofónového rozhovoru dvoch režisérov rôznych generácií nesmierne blízka. Ide o výnimočný rozbor príprav a prác Hitchcockových filmov a následná retrospektíva najdrobnejších a v podstate nebadateľných miniatúr autorovej posadnutosti k detailom, symbolickým hľadiskám a platonickým láskam a obsesii k blonďavým copom. Vážna a interaktívna forma konverzácie sa tu vzácne vyvažuje a niet divu, že dodnes kniha patrí k hlavným knižným publikáciám zaoberajúcim sa bohatosti filmového výkladu. Aj ako médiu aj ako samostatnej semiologickej analýze umeleckých tendencií, ktoré film bezosporu ponúka.


 

Mirka Luptáková

 

Paulo Coelho – Víťaz je sám

Román, ktorý verne zobrazuje realitu dnešného sveta prostredníctvom spleti dejových línií, ktoré nútia čitateľa k pozornosti a zároveň ho držia neustále v napätí. Svet filmového priemyslu, dobre ukrytá špina za leskom červeného koberca, snaha priblížiť sa k neexistujúcim ideálom, to všetko ponúka autor spôsobom postupného odhaľovania skutočnosti pričom stále dokáže prekvapiť.


 

Július Satinský – Listy Oľge

Kniha zachytávajúca vzťah Júliusa Satinského a jeho prvej ženy Oľgy prostredníctvom osobných listov. Publikácia neobsahuje len krátke útržky ich korešpondencie, ale rozsiahle listy plné postrehov, myšlienok a príbehov odkrývajúcich vnútorný svet dvoch ľudí. Obohatenie čitateľského zážitku predstavujú i ilustrácie, ktoré k listom často prikladal Július Satinský. Vizuál knihy je spracovaný citlivo, kedy dáva vyniknúť myšlienke a odkazu, ktorý v sebe táto kniha nesie.


 

Antoine de Saint-Exupéry – Malý Princ

Stále rovnaká, no zakaždým iná. Príbeh pilota a zvedavého Malého Princa  ponúka nesmierne veľa a stále dokáže prekvapiť. Ide o nadčasovú literatúru, ktorá oslovuje všetky vekové kategórie bez rozdielu. Kniha, ktorú je možné čítať aj niekoľkokrát s rovnako veľkým záujmom ako po prvý raz a práve tým je najvzácnejšia


 

Martin Pollack – Americký cisár

Reportážny román v uplynulom roku spopularizovala i jeho divadelná adaptácia, ktorá vznikla v koprodukcii Divadla Pôtoň a Štúdia 12. Samotná publikácia umožňuje náhľad na problematiku vysťahovalectva obyvateľov  z Haliče do Ameriky. Osudy jednotlivcov sú sprostredkované prostredníctvom útržkov z úradných správ, ktoré opisujú situáciu vtedajšej doby. I napriek tomu, že dej sa odohráva v minulých dobách, otázka vysťahovalectva je vysoko aktuálna v dnes, preto je možné danú publikáciu označiť za nadčasovú.


 

John Steinbeck – O myšiach a ľuďoch

Klasika americkej literatúry, ktorá zobrazuje mnohé tváre priateľstva medzi ľuďmi. Príbeh nezachytáva iba vzťah dvoch priateľov, autor sa zameriava i na dôvody ich konania, prezentuje sny jednoduchých ľudí. Dej je vystavaný na jednoduchej dejovej línii, no nabáda čitateľa k zamysleniu.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz