Film & TV Film 2010+ Filmové recenzie Kultúra & umenie

Filmová recenzia: Sicario

Temný, tvrdý, nekompromisný a ťažký. Tak by sa dal v jednoduchosti charakterizovať najnovší triler, 48 ročného Kanaďana Denisa Villeneuvea. Ak ste videli jeho posledné dva filmy z roku 2013, Nepriateľ a Zmiznutie, viete, že toto meno je zárukou kvality. V prvom prípade sa postaral o mrazivý triler, kde sa v hlavnej úlohe predstavil Jake Gyllenhaal a Hugh Jackman, v tom druhom otestoval svojich najvernejších fanúšikov a naservíroval im celkom slušný „mindfuck“. Ak vás však tieto dva filmy obišli, nič sa nedeje. Môže sa totiž stať, že si z kina odnesiete ešte intenzívnejší zážitok než tí, ktorí s Villeneuveom už majú dáku tú skúsenosť.

S_D037_09788.NEF

Kate (Emily Blunt), agentka FBI, deprimovaná zo samých neúspešných akcií proti drogovým kartelom, zrazu dostane ponuku od dôstojníka elitnej vládnej operačnej skupiny (Josh Brolin) zúčastniť sa misie v prihraničnej oblasti medzi USA a Mexikom, pri ktorej by konečne mohla chytiť ľudí zodpovedných za smrť jej kolegov. Plná očakávania sa však zrazu ocitá vo svete bez pravidiel a musí tak prehodnotiť svoje doterajšie postupy a tiež vyriešiť vlastné morálne dilemy.

sicario_joshbrolin

To čo Villeneuveovi doposiaľ ide jednoznačne stále najlepšie je určite budovanie atmosféry. Zatiaľ čo v Nepriateľovi si pomáhal jemným, ale za to riadne znepokojivým ambientom vytvoreným dvojicou Denny Bensi a Saunder Jurriaans, tu si vzal opäť na pomoc víťaza Zlatého Glóbusu za najlepšiu hudbu k filmu Teória všetkého (2015), Islanďana Johánna Johannssona, s ktorým spolupracoval už na Zmiznutí a pritvrdil. Dunivá, vyslovene nepríjemná a opäť znepokojivá hudba tu dokonale dotvára vizuálnu zložku. V tej sa totiž aj dejú samé nepríjemné, oku nie príliš lahodiace a znepokojivé veci. Tým však nechcem nikoho odrádzať, práve naopak. Vďaka režijnej zručnosti a skvelej práci Rogera Deakinsa (ďalší známy už zo Zmiznutia) za kamerou, je divák maximálne vtiahnutý do deja a taktiež plný napätia paradoxne počas celých dvoch hodín minutáže. To má do veľkej miery na svedomí tiež hlavná predstaviteľka, mierne pripomínajúca Jessicu Chastain vo filme 30 minút po polnoci (2012). Vďaka jej bravúrne napísanému charakteru, jej osud rozhodne divákovi nie je ľahostajný a má všetky jeho sympatie. Výber Emily Blunt a celkovo ženskej postavy do hlavnej úlohy bol veľmi vydarený ťah. Koniec koncov svoje herecké schopnosti naplno predviedla už v o rok mladšom akčnom sci-fi trilery po boku Toma Cruisa, Na hrane zajtrajška. Okrem Emily Blunt a jej skvelému výkonu, však nemožno zabudnúť na ďalšiu postavu, z počiatku veľmi nenápadnú, no veľmi podstatnú. Tou je Benicio Del Toro ako záhadný a temný cudzinec s nejasnou minulosťou. V jeho tieni stojí tento krát nie práve výrazný Josh Brolin. Avšak jeho výkon nemožno zďaleka označovať za zlý, či priemerný. Jeho postava má samozrejme taktiež svoje opodstatnenie, len nedostáva toľko priestoru.

Sicario_Movie

Okrem dusnej atmosféry, príznačnej k Villeneuveovej tvorbe, sa v tomto filme objavujú aj ďalšie prvky, videné už v jeho predošlých dielach a to veľmi pomalé tempo a dávkovanie informácií. Dostávame dostatok času na zorientovanie v priestore, mieste a v čase, no zároveň po celý čas vieme iba toľko, koľko aj hlavná predstaviteľka, čím sa maximálne stotožňujeme s postavou. Tým pádom plne fungujú aj všetky dejové zvraty. V správnu chvíľu tak prekvapia, či šokujú. Scenárista Taylor Sheridan vie ako s nimi narábať, kedy ich použiť a čo je najpodstatnejšie, nie sú to tie milión krát videné zvraty „vycucané z prsta“, idúce podľa tých najklišéovitejších hollywoodskych schém.

sicario_emilyblunt_2

Sicario je tak svojsky chladným, rafinovaným a naozaj vydareným, režijne precíznym trilerom, ktorý má najbližšie k sfilmovaným dielam Cormaca Mc Carthyho ako Táto krajina nie je pre starých (2007), Cesta (2009), alebo Konzultant (2013). A vedzte, že jeho záver vo vás bude zaručene rezonovať ešte nemalú chvíľu po skončení titulkov.

O autorovi

Martin Adam Pavlík

Martin Adam Pavlík

Je milovník filmu a hudby. Študuje umeleckú kritiku a audiovizuálne štúdia na FTF VŠMU. Jeho najväčší obľúbenci sú Martin Scorsese, Stanley Kubrick, Paul Thomas Anderson, Quentin Trantino, bratia Coenovci, Richard Linklater a Jim Jarmusch. Hudobnými srdcovkami sú grunge a post rock. Vo voľnom čase hrá v kapele, skladá a píše. Jeho texty ohľadom filmu boli publikované na Kinečku, Frame, či Moviesite.