Divadlo Kultúra & umenie

Rebel bez príčiny? Balet SND privíta Sergeia Polunina, Jamesa Deana klasického baletu

„Tanec je jazyk, ktorému každý rozumie, esencia umenia, čistá emócia, ktorá prináša radosť, aj emócia, ktorá burcuje,“ aj takto sa vyjadruje o kvalitách krehkého umenia jeden z najuznávanejších tanečníkov Sergei Polunin. „Jamesa Deana baletu“ môžete vidieť už 26. a 27. septembra 2017 v novej budove SND v Bratislave.

V SND budete mať jedinečnú príležitosť pozrieť si dokument s výstižným názvom Dancer a obdivovať umenie Sergeia Polunina v dvoch choreografiách Silent Echo a Take me to church. Na záver večera je pripravená beseda s umelcom o jeho životných peripetiách, o cene, ktorú zaplatil za naplnenie svojho osudového šťastia, ale aj o význame a poslaní umenia vôbec.

Sergei Polunin sa napriek svojmu mladému veku zaradil medzi legendy – svojím umením a svojím osudom. Rodáka z ukrajinského mesta Cherson prirovnávajú k baletným ikonám, akými boli Václav Nižinskij, Rudolf Nurejev či Michail Baryšnikov. Dokumentárny film DANCER mapuje zložitý osud tohto mladého tanečníka, detstvo poznačené rozpadom rodiny, ktorá sa obetovala, aby mohol mladý Sergei študovať balet v Kyjeve.

V dvanástich rokoch bol prijatý na Kráľovskú akadémiu klasického baletu a opustil svoju rodinu, aby žil sám v Londýne. V devätnástich rokoch sa stal najmladším vedúcim sólistom v dejinách prestížneho Kráľovského baletu. Po dvoch rokoch sa súbor rozhodol zo dňa na deň opustiť. „Cítil som sa byť baletným svetom podvedený… Ste dospelý, nemáte profesionálne kam rásť a napriek tomu žijete ako dieťa, ktoré si finančne nemôže dovoliť ani vlastný byt.“ A tak sa rozhodol zabuchnúť dvere. Napriek jeho tanečnému nadaniu ho povesť „zlého chlapca“ predbehla a mladý tanečník si nedokázal nájsť prácu. Miesto mu dal až Igor Zelenskij v Moskve.

Po celom svete ho preslávila práve jeho „labutia pieseň“ na Take me to church írskeho pesničkára Hoziera. Párty, problémy s drogami a zároveň tanečný talent, aký sa narodí raz za storočie. Spolu s režisérom Davidom La Chapellom posunuli pieseň írskeho speváka do úplne nového kontextu. Skladba Take me to church sa v podaní Sergeia Polunina stala jeho osobnou výpoveďou a existenčnou drámou. Mladý tanečník v tom čase bojoval nielen so svojimi démonmi, ale aj s profesionálnou a životnou krízou. V čase, keď videoklip vznikal, plánoval ukončiť tanečnú kariéru. Take me to church malo byť jeho posledným tancom a rozlúčkou s touto profesiou. Nakrúcanie, ako svoj posledný baletný výkon, Polunin vraj preplakal. Video videlo viac ako 540  miliónov ľudí a od toho momentu sa stal Sergei Polunin centrom pozornosti verejnosti a médií. Priaznivé ohlasy, prichádzajúce z celého sveta, tanečníka našťastie presvedčili, že svojím tancom má ešte čo ponúknuť.

Režisér a dokumentarista Steven Cantor sa o jeho neľahkej životnej ceste rozhodol nakrútiť dokumentárny film s príznačným názvom DANCER. Gabrielle Tana, ktorá dokumentárny film DANCER produkovala, ho na Polunina upozornila ako prvá. Prezentovala ho ako tanečníka svetového formátu, ktorého úspešný režisér musí spoznať. V rozhovore pre BUILD series uviedol, že ho inšpirovala osobnosť Sergeia Polunina. Očakával tvrdého, arogantného chlapa, ale Polunin ho svojím vystupovaním a prístupom prekvapil. Opísal ho ako citlivého, inteligentného a veľmi emocionálneho umelca a človeka, ktorého príbeh by mali ľudia poznať.

Titulok Rebel bez príčiny odkazuje na skvelého mladého amerického herca Jamesa Deana. Rovnako ako James Dean je Polunin prototypom rozorvaného hrdinu, ktorý v živote i v umení poukazuje na problémy dospievania, na dôsledky nepochopenia rodičov, na odcudzenie, na nedostatok komunikácie… Ako jeden z prvých upozorňuje aj na nedostatočné uznanie a ohodnotenie umenia, ktoré vyžaduje neuveriteľnú disciplínu, drinu a krátky „umelecký život“. Čo vlastne znamená skvelý tanečník oproti slávnemu futbalistovi či tenistovi? Aj tieto otázky zaznejú v dokumente amerického režiséra Stevena Cantora Dancer.

Nepremeškajte príležitosť stretnúť sa so Sergeiom Poluninom v SND:

SERGEI POLUNIN „DANCER“ – 26. a 27. september 2017 o 19.00 h, nová budova SND

O autorovi

Natália Jabůrková

Natália Jabůrková