Historické okienko Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Raffaelov umelecký prínos pre renesanciu

Raffael Santi bol významným talianskym renesančným maliarom, ktorého tvorba pozostáva z ultimátnych renesančných kolekcií a tvarovaniu božstiev zlatého veku tohto smeru. Ako kopec ďalších umelcov a výtvarníkov zo svojej doby, tradujú sa o ňom rôzne kontroverzné dilemy a mystické nezrovnalosti z predčasného úmrtia. 6.apríla v Ríme roku 1520 totižto ako 37 ročný umiera.

Životopisné fakty

Narodil sa v Uhrine, kde zdedil po otcovi vlohy pre výtvarný vkus. Už v roku 1491 mu zomrela matka a o tri roky neskôr i otec. Mladý Raffael bol zverený do opatery strýka Simona Ciarla. Už ako násťročný vraj pracoval pre rôzne zbory a dvorské zoskupenia.

V roku 1504 žil striedavo v Siene i Florencii a študoval fresky Leonarda da Vinciho, Michelangela či menej známeho Masaccia. Spočiatku maľoval pre kostoly a florentských mešťanov, čo sa časom zmenilo.

Kristovo zmŕtvychvstanie (1499-1502) možno chápať ako samotnú zmyselnosť kresťanskej existenčnej opodstatnenosti, ako i jej iluzórnej prapodstaty.

Na jeseň roku 1508 si pápež Július II Raffaela zavolal do Ríma a od toho času talentovaný maliar získal viacej zákaziek a za väčšie finančné obnosy. Vyzdoboval zároveň i kultúrno-historické miestnosti, prakticky celé jeho dielo slúžilo k tvarovaniu a využitiu citu pre chrámové či obytné okolie. Založil si dielňu, v ktorej mu pomáhali mladé talenty.

V roku 1513 zomiera Július II. a nahrádza ho Lev X., ktorý mu zarovno poskytol tvorivé podmienky. Po Bramantovej smrti (1514) ho vyhlásili za hlavného staviteľa monumentálnej baziliky sv. Petra.

V roku 1518 si vďaka relatívne slušným majetkovým pomerom mohol dovoliť kúpiť si vinicu. Nikdy sa neoženil. Podľa svedectiev a dochovaných písomných materiálov oplýval milým, kultivovaným a priateľským dojmom.

Na Veľký piatok po niekoľkodňových zdravotných potiažoch (podľa Vasariho údajne na jeho 37.narodeniny) zomiera. Dodnes sa presne nevie, či kvôli silnej horúčkovej epidémii, či zápalu pľúc a možno iným nepotvrdeným teóriám. Pochovaný je v Pantheone. Na jeho náhrobku je nápis vytvorený spisovateľom a básnikom kardinálom Pietrom Bembom: „Ille hic est Raffael, timuit quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori.“ (Tu leží Raffael, za ktorého života sa Príroda obávala, že nad ňou zvíťazí. Keď zomrel, túžila zomrieť s ním).

rafa

Olejomaľba portrétovej podobizne Pietra Bemba (zhruba 1504) – vľavo a vlastná autobiografická maľba Raffaela ním samotným (1506) – vpravo.

Renesancia a jej subodvetvia

Renesancia je možno najúspešnejší výtvarný prúd, aký kedy existoval. V jednotlivých druhoch umenia vznikali nové prvky, ale niektoré rysy boli typické pre renesanciu či už ako pre epochu alebo  i umenie, a ktoré vytváral dobový renesančný človek. Vzišlo i na zvýšenie spoločenského uznania z dovtedy „anonymných remeselníkov“ na váženejších umelcov. Renesancia inými slovami prerastala k honosnejšiemu obdobiu umeleckej tvorivosti a významovosti.

Tematika

Dôraz sa kladie predovšetkým na náboženskú tematiku. Veľmi často sa však stáva len prostriedkom, ako zobraziť i scény napr. z každodenného života (Madona s dieťaťom je veľmi často hlavne zobrazením materskej lásky) či prezentovať nahé ženské, resp. mužské postavy (napr. motív Adama a Evy). Novo sa objavujú niektoré žánre, napr. portrét, krajina alebo zátišie a v Taliansku sa objavujú aj mytologické motívy prevzaté z antického umenia. Typickým nemytologickým motívom prevzatým z antického umenia je tzv. spinario – chlapec vyťahujúci si z päty tŕň.

Technika

V maľbe sa začína používať trojrozmernosť a perspektíva – maliari sa naučili pracovať s priestorom a vyjadrovať jeho hĺbku. Niektorí umelci začali tiež pracovať v omnoho väčšej miere s použitím farieb na vyjadrenie tieňa (napr. da Vinci a jeho sfumato použité veľmi výrazne napr. v Madone v skalách).

Zvláštnu a odlišnú úlohu od stredoveku hrá kresba. V stredovekom maliarstve sa používala len k určitému typologickému náčrtu budúcej maľby a ako také nevznikali podľa skutočnosti, ale podľa po dielňach kolujúcich typologických a ikonografických schém, tak v renesančnom umení už slúži k štúdiu skutočnosti na vylepšenie obrazu (typické sú skice vytvorené Leonardom da Vincim študujúce napr. svalstvo a pohyb koňa, rysy ľudských tvárí a vyjadrení rôznych emócií).

Rytierov sen (1504)

  • antropocentrizmuss

Kladie sa dôraz na človeka, na ľudský rozum, poznanie a pozemský život. Renesančný človek sa vymaňuje zo stredovekého spôsobu myslenia, čiže záujem sa od Boha obracia smerom k človeku samému.

  • humanizmus

Renesancia sa obracia späť

  • vedecký základ umenia

Mnoho umelcov bolo skutočne „renesančných“, zaoberali sa aj anatómiou (da Vinci), optikou, technológiami, ktoré potom používali vo svojej tvorbe. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe či odlievanie sôch z bronzu.

  • realizmus

Napriek tomu si renesanční umelci nárokovali pri svojich dielach návrat k prírode (inšpirovaní antikou), určitý súbor konvencií. Ich realizmus sa týkal hlavne použitých tém. Objavujú sa scény zo „všedného života“ – vzniká napr. novella (poviedka zo života obyčajných ľudí) alebo komédia inšpirovaná životom roľníkov.

  • zosvetštenie

Dá sa považovať za spoločný rys, aj keď nebolo také veľké, ako sa obyčajne myslí. Náboženské motívy sú neustále veľmi časté.

  • individualizmus

Vznikajú životopisy, vlastné podobizne maliarov, umelci na rozdiel od stredoveku podpisujú svoje diela.

  • nacionalizácia umenia

Ak bol pre stredoveké umenie typický univerzalizmus, tak od renesancie začíname rozlišovať národné umenia s ich typickými prvkami a rysmi.

  • zberateľstvo

Pre stredovek tiež neznáma vec. Zberateľstvo úzko súvisí so snahou čo najlepšie poznať antický svet prostredníctvom hmotných pamiatok, ktoré sa na talianskom území zachovali v hojnom počte. So snahou zbierať antické pamiatky sú spojené aj počiatky archeológie.

  • mecenášstvo

Umenie sa stáva politickou zbraňou (notoricky známym príkladom je Masacciov obraz Daňový peniaz alebo Michelangelova socha Dávida) a efektným prostriedkom bohatých a mocných, ako sa prezentovať voči verejnosti. Z týchto radov pochádza veľké množstvo mecenášov, len v Taliansku napríklad pápeži Martin V., Eugen IV., či Mikuláš V., ďalej v Miláne Filippo Maria Visconti, Francesco Sforza, v Neapole Alfonz V. Aragónsky alebo Ferdinand I. Aragónsky.

Portrét Pápeža Júlia II. (1511)

Raffaelov štýl a paralelný kontrast medzi renesančným učením

Nie je isté, či Raffaela zveril do starostlivosti maliara Pietra Perugina v Perugii ešte jeho otec. Písomne je jeho pobyt v Peruginovej dielni doložený až v roku 1496. Od Perugina Raffael prevzal predovšetkým metódu prípravy každého jednotlivého diela. Spočívala vo vypracovaní skíc, ktoré sa od predbežného náčrtu blížili k definitívnemu tvaru. Práce na jednotlivých častiach obrazu (alebo nástenných malieb) potom boli rozdelené medzi majstra a jeho pomocníkov. Túto prax Raffael aplikoval neskôr v Ríme, kde sám riadil veľkú dielňu.

Svätá rodina (1518)

Inými slovami, renesancia sa ako smer vracala k antickým základom a Raffael jej prikoval ilustračne rozpoznateľnú tvár. Napriek tomu, že návrhy kresieb pozostávali z prehľadných, geometrických a pozorovateľne prehľadný obrysoch, ktoré ozvláštňovali rôzne symboly a tajomné zákutia obrazov, odrážali bytostný kontakt. Každé okienko malo svoj hlboký zmysel, prenášalo nadprirodzeno do reálneho života reflektujúceho kľúčové okamihy kresťanskej minulosti a pôsobilo neskonalo živo.

Raffael dokázal vo svojich dielach výnimočným spôsobom popretkávať detaily i farebne aplikované kontrastné odtiene do vizuálnej pôsobivosti a odrážať pritom revizionistický duchovný vývoj v plynulý chod vtedajšej súčasnosti. Obrazy mohutné, veľké a najmä vysoko hodnotné. Mnohé sa z onej doby nezachovali, ale ich odkaz ako inšpiračný zdroj aktívne čerpali umelci do neskorého 19.storočia.

 

Zdroje:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Raffael_Santi

Blažíček, Oldřich, Raffael, Odeon, Praha 1982, s. 10-15

Wickenhagens, Ernst, Geschichte der Kunst, Esslingen 1919, s. 198.

Thoenes, s. 27.

 

 

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.