Výtvarné umenie

Radoslav Kolek: „Kresba, perokresba a maľba sú moje hlavné vyjadrovacie prostriedky“

O novej výstave v priestoroch Cvernovky a nie len o tom v rozhovore s umelcom Radoslavom Kolekom. 

Kedy a čo vás motivovalo začať s grafikou, či ilustráciami?

Ako malému chlapcovi (cca.3-4 roky) mi moja mama nakreslila na kúsok novinového papiera také malé autíčko, úplne jednoduché, ale mne sa tak páčilo, že som ho chcel vedieť nakresliť, a tak som to skúšal a skúšal, že mi to ostalo do dnes, s malým rozdielom že už kreslím trochu zložitejšie obrázky. Nedefinoval by som to ako grafiku, skorej kresba, perokresba a od vysokej školy aj maľba, to sú moje hlavné vyjadrovacie prostriedky.

Ako vznikla vaša prezývka „Tona“?

Vzhľadom na to že som chlapec zo sídliska a že som rád kreslil, som sa od roku 97 až podnes (i keď dnes už nie moc aktívne) venoval graffiti a street artu, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj vaša prezývka, tá sa v začiatkoch menila až sa mi zapáčilo slovo muttona (angl. Baranina) a to sa v krátkej dobe zmenilo na tona aby to bolo kratšie. Pribúdaním rokov a aj kíl mi to nakoniec celkom dosť prischlo, dokonca aj profesijne tvorím pod značkou tona-design. Takže v skratke je to taký odkaz na moje začiatky.

Beriete v niečom inšpiráciu? Prečo ste si vybrali práve žáner sci-fi , reflektujete priamo nejakú myšlienku?

Opäť by som sa vrátil do detstva. Odkedy sa pametám ma fascinovali rôzne kreatúry, príšery a skrátka všetky záhadné bytosti. Keď začiatkom 90tych rokov k nám cez nemecké televízne stanice začali prúdiť filmy ktoré sú dnes už klasikou. Filmy typu Predátor, Votrelec, Hviezdne vojny a pod. Bol som z toho neskutočne očarený a povedal som si že toto chcem robiť aj ja keď budem veľký. Koncom 90tych rokov sa začal rozmáhať cyberpunk, steampunk  a biomechanika, a vtedy som cítil že to je presne to, čo by som chcel robiť. Rád sa pohrávam s tou kombináciu živé versus mechanické, rád vymýšlam nové a nové bytosti a ich svety. Úžasné na tom sci-fi žánry je tá neobmedzená voľnosť tej fikcie, to že človek už len vytvorením jednej postavy vytvorí celý príbeh a svet ktorý za ňou stojí a je to neskutočné pre prácu s našou vlastnou fantáziou. Veľa mojich vecí sa nesie v takom postapokaliptickom duchu, lebo s tým prístupom, akým šéfujeme tejto planéte, sa to môže kľudne stať aj realitou.

Čo je pre vás najväčším zdrojom inšpirácie?

Najväčším zdrojom inšpirácie je pre mňa určite moja myseľ resp. fantázia. V hlave mám stovky obrazov už od detstva ale keď začínam kresliť či maľovať, nikdy nemám konkrétnu predstavu, postupne to všetko vzniká na tom plátne či papieri. Moje plátna sú ako fresky, niektoré aj 3-4krát premaľované kým namaľujem to s čím som fakt spokojný.

Vaša výstava bude prebiehať 26.-27.1 v priestoroch Novej Cvernovky, prečo ste si vybrali práve toto miesto?

Vzhľadom na to, že som bol pri vzniku ešte pôvodnej “starej“ cvernovky v ktorej som bol niekoľko rokov aj obyvateľom, som si vytvoril dosť veľké puto k tomuto miestu. Nová cvernovka už nieje síce to isté miesto, ale je v nej veľké množstvo ľudí vďaka ktorím to cvernovkové srdce bije stále ďalej, i keď už je to tiež také biomechanické srdce J Ale pointa bola, že som chcel vystavovať v nijakom zaujímavom a netradičnom priestore a môj dobrý kamarát Vilo Csino z Nadácie Cvernovka mi ponúkol, že to môžem urobiť v ich priestoroch a že mi stým všetkým pomôžu, čo sa aj momentálne deje. Za čo im všetkým veľmi pekne ďakujem.

Čím bude podporená táto výstava, aby dotvárala temnú a tajomnú atmosféru?

Tu by som moc neprezrádzal aby sa diváci mali na čo tešiť, len podotknem že mojim zámerom bolo hlavne vyhnúť sa zabehnutým výstavným konvenciám, čo verím že by sa mohlo celkom podariť. Ide o celkový zážitok z celej akcie a nielen z vystavených vecí.

Kam by ste to chceli dotiahnuť s týmto mottom? Chcete vo vašich dielach nechať nejaký odkaz?

Nemám žiadne plány kam by som to chcel dotiahnuť. Myslím že si každý divák v mojich výtvoroch nájde svoj vlastný odkaz.

Myslíte si, že je žáner sci-fi na Slovensku populárny, nech sa jedná o akýkoľvek druh umenia? V čom vidíte dôležitosť tohto žánru, ale aj vašej výstavy?

Neviem na koľko presne je tento žáner na slovensku populárny, ale viem že je značná komunita fanúšikov tohto žánru, existujú miesta kde môžte na nich naraziť, a dokonca aj akcie, ktoré sú dnes už na celkom dobrej úrovni. Ale ja osobne sa moc v tomto neangažujem. Dôležitosť, Ako som už povedal je, že tento žáner búra všeobecné hranice myslenia a posúva ľudskú fantáziu a predstavy do iných sfér, zároveň dúfam, že to tak bude aj na mojej výstave.

Názov výstavy je ONI. Čo si má pod tým divák predstaviť?

Oni sú Oni, sú to bytosti a stvorenia, a každý z nich ma svoj svet, svoj príbeh a každý divák by tam mal nájsť ten svoj príbeh a jeho pokračovanie… zamyslieť sa kto sú to vlastne oni?

Mimo výstavy, kde sa dá ešte stretnúť s vašou prácou? A kde je možné je sledovať?

Vzhľadom na to že je toto moja debutová výstava, zároveň s ňou momentálne vzniká aj celá moja ostatná komunikácia so svetom. Zatiaľ ma môžete nájsť na instagrame, kde sa snažím byť aktívny, a samozrejme aj na FB. Momentálne pracujem aj na oficiálnej stránke, ktorá by mohla byť spustená niekedy po výstave.

Instagram:  https://www.instagram.com/tonadesign/

Facebook:   https://www.facebook.com/radoslavkolektonadesign/

O autorovi

Michaela Magulová

Michaela Magulová

Študuje na Strednej umeleckej škole Sklenárova v Bratislave, so zameraním na audiovizuálne štúdiá. Tam sa začala venovať písaniu kritiky filmu a vytvárania si vlastných študentských hraných aj dokumentárnych filmov. Zaujíma sa najmä o surrealizmus a počiatky kinematografie. Od detstva sa venuje rôznym druhom umenia a to predovšetkým fotografii, výtvarnému umeniu, žurnalistike a tancu.