Cestovanie Film & TV Film 1990-2009 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Pururambo

Pavel Chodúr

Pokračovanie dobrodružstiev z Papau-Novej Guiney.

Hrdinom tohto filmu sa stáva autor knihy Tamtamy času, Rudolf Švaříček. Úvod filmu nám ho ukazuje v rôznych krajinách, pri rôznych dobrodružstvách, a komentár nám hovorí – znovu, ako keby z jeho pohľadu, – že na Novú Guineu sa už nikdy nechce vrátiť.

Odrazu sa tam ale ocitáme. Okrem Švaříčka a Barabáša, je tretím členom expedície aj Jirek Šaroch. Títo traja sa chcú dostať znova za zakázanú, Pacifickú hranicu a objaviť stromových ľudí. Títo ľudia podobne, ako tomu bolo v prípade prvého filmu Tajomného Mamberama, obklopujú povesti o kanibalizme a neznalosti bielych ľudí. Ich poverčivosť a viera v prírodných bohov, ich v očiach západnej spoločnosti definuje ako primitívne spoločenstvo, žijúce životom pravekých ľudí – ako barbarov a divochov.

Tajomné Mamberamo nás len oboznamovalo so spôsobom života týchto obyvateľov. Pururambo je film, pojednávajúci o neznámej civilizácií stromových ľudí, žijúcich v hlbokých pralesoch ďaleko od spoločnosti. Na Papuy Novej Guinei žije niečo vyše 300 rôznych domorodých kmeňov, a celkovo sa tam rozpráva asi 700 rôznymi dialektmi a jazykmi. Strach domorodcov sa týka len lesných božstiev a iných kmeňov. Biely človek je pre nich zatiaľ neznámou hrozbou.

Film sa vyžíva v detailoch na okolitú flóru a faunu. V polocelkoch zase ukazuje putovanie členov expedície, alebo konfrontáciu s náčelníkmi domorodých kmeňov. Tie sa stávajú najdramatickejšími sekvenciami celého dokumentu. Náčelník, ako ochranca osady, musí predísť akémukoľvek nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje jeho spoločenstvo. Tým, že bieli ľudia nechodia do tejto oblasti, je jeho reakcia opatrná, a zároveň je v nej cítiť napätie. Jeden chybný krok a niekto môže zomrieť. Šíp je nasadený do luku a mieri na členov expedície. Kamera všetko sníma. Nakoniec všetko dobre dopadne. Aj vďaka ponúknutému tabaku. Ten sa stáva, a nie len v tomto filme, výborným prvkom prekročenia multikultrúrnej hranice.

Spôsob života stromových ľudí je úplne odlišný od akejkoľvek našej predstavy. V ich spoločenstve funguje silný pragmatizmus. City si muži medzi ženami neprejavujú, všetko čo robia, robia v rámci obživy. Jedia hady, potkany, vtáky, jašterice, bobule, hmyz. Všetko, čo im príde pod ruku, dokážu zužitkovať.

Žijú veľmi jednoduchým spôsobom života. Barabáš sa snaží preniknúť do podstaty ich spôsobu života. Snaží sa ich zachytiť v ich prirodzenosti, a tým podať o týchto ľuďoch svedectvo. Po prvotnej nedôvere, sa zo všetkých domorodcov stanú milí a pozorní hostitelia. Ochotne všetko poukazujú, a ochotne všetko vysvetlia. Ich rozprávanie je plné príbehov o bohoch a démonoch, sídliacich na zemi a vynárajúcich sa po zotmení. To je aj jeden z dôvodov, prečo si stavajú príbytky na stromoch. Stavajú si ich len z prírodných materiálov, bez použitia klincov alebo stavebného materiálu. Domy sú pevné, stabilné a chránia ich pred komármi. Papua Nová Guinea je totiž jedným z najinfikovanejších miest na maláriu. V ich životoch panuje systém. Nemajú sa kam ponáhľať a tým, že ženy vykonávajú ťažké práce, a muži zase ženy chránia, je ich spôsob života vyvážený. Komentár, čítaný Marošom Kramárom, poukazuje na niektoré nedotknuté krásy života týmto spôsobom. Aj keď sú všade prítomné kamarátske gestá a veselé úsmevy, nad členmi expedície neustále visí nebezpečenstvo. Pomocou komentára je nám neustále pripomínané, že civilizačná priepasť je naozaj veľká. Ak chce cudzinec v týchto podmienkach prežiť, musí sa čo najrýchlejšie adaptovať. To znamená nepanikáriť vo vypätých situáciách. Snažiť sa pôsobiť vždy prívetivo. Nezabudnúť na dary, ktoré sa odovzdávajú náčelníkovi na zmierenie a slúžia aj ako pozvánka pre vstup do osady. Ponúknuté jedlo sa musí vždy zjesť, nech sa jedná o čokoľvek, a čo je najdôležitejšie, mať pri sebe vždy tabak. Celá expedícia je ale o šťastí.

Pururambo

Jedno úmrtie, ktoré by nastalo príchodom členov expedície do osady a hneď sa im môže ťažko nadobudnutá dôvera vypomstiť. Táto alternatíva je zaznamenaná na konci filmu, kedy člen iného kmeňa v ktorom strávili niekoľko dní, na nich v inej osade zaútočí. Pri tomto útoku sa kamera rozbíja. Dokument sa tu stáva vyhrotenejším a dramatickejším. Pururambo je práve vďaka tomu, že rozpráva o tých ľuďoch o ktorých rozpráva( kanibali, ľudia žijúci z povier a legiend ) veľmi originálnym dokumentom. Jeho najväčšou výsadou ale nie je spôsob, akým o týchto ľuďoch rozpráva. Aj keď antropologický význam tohto filmu je nevyvrátiteľný.

Čo je dôležitejšie-  ku koncu rozpráva o príchode misionárov do tohto spoločenstva. Tu sa pomaly začne rozvíjať to, čo sa naplno prejaví v poslednom filme o Novej Guinei Carstensz – Siedma hora. A to, je vstup modernej civilizácie so svojimi pravidlami, dogmami a spôsobom života, do života domorodých obyvateľov.

Ľudia veriaci v zázraky a mágiu, sú konfrontovaní s kresťanským učením. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, spôsob, akým konal zázraky, a samozrejme, pravidlá slušnosti a morálky. Mnohoženstvo je zakázané, nahota je neprípustná a množstvo iných obmedzení. Prirodzený spôsob života týchto ľudí je odrazu narušený. Sú zmäení.Pururambo_obal

Už v Tajomnom Mamberame som okrajovo spomínal dôsledky tohto vpádu. Monogamia vyústila v zabitie ostatných náčelníkových žien, pretože chcel byť dobrým kresťanom. Nosenie oblečenia spôsobilo prechladnutie a chorobu, jemu pred tým neznámu. Voda sa predsa suší lepšie na holom tele.

Ale po všetkých týchto pravidlách, sa nakoniec prispôsobia. Ich spôsob života vymizne a nahradí ho iný. Pururambo, tak isto ako ostatné Barabášové filmy, poukazuje na tento problém. Zároveň je to ale dokument oslavujúci týchto ľudí. Nálepky, ako barbarský alebo primitívny, pri sledovaní miznú a vďaka záberom môžeme sledovať iný, ale prirodzený spôsob života stromových ľudí, o ktorých existencií nemal moderný človek predstavu.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.