Divadlo

Primabalerína Florentina Lojeková krstila svoju autobiografiu

By  | 

„Všetko naznačovalo, že cestovanie sa znovu obmedzí… ľudia pocítili opäť strach.“        

Píše vo svojej autobiografii Florentina Lojeková. Jedna z mnohých slovenských osobností, ktorá sa rozhodla emigrovať po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.

Autobiografie umelcov z prostredia tanca nie sú v našom kultúrnom priestore každodennou záležitosťou. O to výnimočnejšia je autobiografia ženy, ktorá svoj život obetovala rozvoju tanečného umenia – veľkú časť aj tomu Slovenskému. Po emigrácii do Kanady sa naďalej venovala pedagogickej činnosti a vychovala desiatky reprezentantov tejto výnimočnej profesie.

Kto je Florentina Lojeková?

Rodáčka z Bratislavy, bývalá primabalerína Baletu SND, ktorá študovala svoje úlohy nielen na pôde SND, ale ako jedna z mála mala možnosť na svojich repertoárových úlohách pracovať aj v Kirovovom divadle (dnešné Mariinské divadlo) v Petrohrade pod vedením slávnej Natálie Dudinskej. Popredná sólistka Baletu SND vytvorila viac ako dvadsaťosem baletných postáv. Jej repertoár zahŕňal klasické balety ako Labutie jazero a Spiaca krásavica od Piotra Iľjiča Čajkovského, balet Alexandra Glazunova Raymonda alebo už spomínaný romantický balet Giselle od Adolpha Charlesa Adama. V dvadsiatich deviatich rokov získala titul zaslúžila umelkyňa Československej socialistickej republiky. Bola najmladšou držiteľkou tohto ocenenia v histórii.

Emigrácia a pôsobenie v zahraničí

Florentina Lojeková emigrovala do Kanady v novembri roku 1968.  Rozhodla sa prijať pozvanie od Kanadského národného baletu. Jej rodičia ju o dva roky nasledovali. Emigrácia bola vyústením násilnej okupácie Československa.

Vo svojej autobiografii uvádza, že sa tak rozhodla preto, lebo by nezvládla znova prežiť tvrdé roky komunizmu, aké prežívala pred Alexandrom Dubčekom. Počas svojho pôsobenia v zahraničí vystriedala aktívnu kariéru baleríny za možno ešte náročnejšiu pedagogickú prácu. Jej pedagogické pôsobenie zahŕňala aj práca repetítora.

Naštudovala a vytvorila choreografie k niekoľkým baletom ako Chopiniana, Slovanské a Polovecké tance a Snehulienka. Pedagogická činnosť ju zaviedla do Mexika, Talianska, na Nový Zéland či Bahamské ostrovy. Hoci pracovala na plný úväzok na univerzite Ryerson, našla si čas i na to, aby ako umelecká riaditeľka a choreografka zastrešila Divadlo ľudového baletu a bola spoluzakladateľkou divadla Čierna skrinka.

Vedenie Baletu SND sa rozhodlo poctiť autobiografiu svojej bývalej primabaleríny krstom, ktorý sa konal v priestoroch historickej budovy SND. Takýmto spôsobom sa autorka mohla aspoň na chvíľu preniesť do prostredia, v ktorom začínala svoju kariéru.

Krst autobiografie Florentiny Lojekovej sa konal 6. apríla a bol spojený s predstavením romantického baletu Giselle. Práve nevinná Giselle, ktorá zomrie pre nešťastnú lásku, bola obľúbenou postavou bývalej primabaleríny. Florentina Lojeková sa na krste osobne zúčastnila.

foto: Peter Brenkus a Alena Klenková