Hudba Kultúra & umenie

Prešlo 20 rokov od 2Pacovej smrti – jeho začiatky a prierez (č.1)

Čas neúprosne plynie a dnes 7.septembra pred 20timi rokmi (7.9.1996) ešte nezahynul, avšak po dovtedy už druhej streľbe na svoju osobu v Nevadskom Las Vegas sa už zo svojho boja o život neprebral. Šlo o najváženejšiu rapperskú legendu všetkých čias: Tupaca Amaru Shakura, ktorého rodné meno bolo Lesane Parish Crooks. To dostal po Tupacovi Amaru II, ktorý bol peruánskym revolucionárom pri bitkách proti španielskym dobyvateľom (istá paralela menšinového odboja Black Panthers vs. US Government).

Vyrastal v New Yorku, na okraji Brooklynskej štvrti , kde sa narodil 16.6. 1971 a kde prežil násilné a chudobné detstvo zvyklý na rasové predsudky a života v ghette. Jeho rodičia boli v 70tych rokoch aktívnymi členmi zoskupenia Čiernych Panterov bojujúcich za väčšie práva černochov v kozmopolitnom priestore veľkomiest. Svoju matku Afeni za to vždycky obdivoval a aj za spôsob, akým sa dokázala vysporiadať po manželovom náhlom odchode od rodiny.

Tupaca odmalička sprevádzali potyčky so zákonom a presťahovanie v polovici 80tych rokov na západné pobrežie mu mentálne dodalo síl. Sledujúc okolie, stav a systém, ktorý roztváral sociálne nožnice a s horúcou vervou neprehliadajúc ťažký život za oponou  mu dodávalo inšpirácie a životných skúseností, ktoré neskôr v skladbách využíval. Zhruba okolo roku 1990  sa stal členom kapely Digital Underground, kde mal pôsobiť ako príležitostný tanečník a performer na voľnej nohe. Potešila ho šanca, ktorú od členov skupiny dostal a mohol tak cestovať po rôznych turné okolo sveta. Ako tak plynul čas, postupne zatieňoval svojich kolegov a začal čoraz častejšie rapovať. Najmä v tracku Same Song ukázal svoj skrytý talent.

Často využíval progresívne techniky vystupovania. Rytmiku a poetickosť hovoreného rýchleho slova, ktoré mohli vyjadrovať jeho bezútešné vnútorné dno a schopnosťou deliť sa s poslucháčmi ťažiacich podobné strasti. Medzi prierezníkov tohto žánru možno považovať Grandmastera Flasha či Ice T-ho a Tupac Gangsta rap a Conscious rap spojil do obligátneho pôsobiska vzťahov a konfliktov štýlu ulicového. Nerád sa prikláňal k jednému a ťažil zo svojho talentu zaujímať pozornosť so všetkými kladmi aj negatívami, ktoré rôzne sub-odvetvia hip hopu prinášali.

V roku 1991 ako 20 ročný (a s prvými vážnejšie zarobenými peniazmi) vydáva za pomoci Interscope records svoju prvú sólovú dosku 2Pacalypse Now (odkazujúci na vojnový film Apokalypsa). Album je ťažko dostupný mestskému intelektuálovi, vyjadruje pocity a emócie ľudí zvierajúcich za všeobecnou hranou pozornosti. Už vtedy narábal s náčiním mikrofónu ako s prostriedkom, určitým darom, ktorý mu umožňuje povedať si nahlas, čo si myslí a to bez cenzúry. Takisto tomu prispôsoboval hudobný cover a ambivalentnosť klasickej melodickosti, ktorou spravidla vyjadroval v rýmoch a nie v hudobnej zložke. Tá je navidomoči prispôsobená jeho štýlu (I Don´t Give a Fuck, If My Homie Calls, Part Time Mutha, Trapped…), ale v Brenda ´s Got a Baby ukázal svoj talent naplno, a to najmä spôsobom, ako preraziť medzi širšie poslucháčske publikum.

I hear Brenda’s got a baby
But, Brenda’s barely got a brain
A damn shame
The girl can hardly spell her name

(Úvod slohy AAB CCB)

Skladba je nekonvenčne forsírovaná v slovotvorbe a voľná v explicitnosti prejavu a pritom stále prístupná, hoc pojednáva o náročnej téme. Videoklip evokuje temné štylistické ladenie vyjadrujúce v čiernobielej, vo flashbackoch a v spomienkových exkurzoch akoby prenášali abstraktnú lobotómiu bolesti a sprostredkovania tragickej minulosti, o ktorej 2Pac retrospektívne rapuje. Zaujme netradičná prvá a jediná sloha, ktorá trvá temer 2 minúty a stupňuje náladovosť, zatiaľ čo refrén je konšteláciou opakovaných spievaných slov melanchólie a smútku.

Album získal zlatú platinu, ale i tak sa hrával zväčša len v zaľahnutých štvrtiach. Druhý v poradí Strictly 4 My N.I.G.G.A.Z. (1993) sa už v niektorých aspektoch širšej pozornosti nevzoprel do vlastnej utiahnutosti. Najmä skladbami I Get Around či Keep Ya Hed Up. Druhá z dvojice sa stala žiaducim hitom, je o rešpektu voči ženám vo všeobecnosti, prekážkam a zlému zaobchádzaniu, ktoré musia často strpieť. Ešte pred vydaním sa Tupac dostal do pozornosti rolou v nezávislom filme Juice (1992), ktorý mu do repertoáru rappera a umelca pomohol dovtedy viacej ako muzika (dokumentuje to i Eddy – E.D.I. Mean zo spriaznenej skupiny The Outlawz). Track Representin´ 93 potom venuje svojim ľuďom, ktorí mu na ceste hip-hopu značne pomohli.

Krátka ukážka z kontroverzného Juice (1992).

Jednou z charakteristických čŕt presadzovania životných postojov mu do stotožnenia priniesol tzv. Thug Life, v ktorom sám seba označuje hanlivými výrazmi, a ktorú spoločnosť z povrchného masírovania médiami nazýva vagabundami. Thug Life nazval i krátko trvajúcu hip hopovú skupinu, s ktorou nahral v roku 1994 spoločný album. Zarezonuje predovšetkým nostalgická pieseň How Long Will U Mourn Me?, Pour Out a Little Liquor či mierne rozhodený Under Pressure s Big Stretchom (s ktorým nahral slávny track Pain a tiež predčasne zomrel). Thug Life sa postupne preniesol do subkultúry a stal sa akýmsi rebelským aktom nesúhlasu voči systému, i keď má svoje kritizovateľné negatívne odtiene.

Niekedy v roku 1993 2Pac spoznal vtedy talentovaného freestylového interpreta Biggieho Smallsa, s ktorým prežil chvíle priateľstva a neskôr nevraživosti. Kontroverznou časťou ich vzťahu znamenal 30. November 1994, kedy bol Tupac v hotelovej časti New Yorku postrelený 5 strelami (vrátane hlavy) a okradnutý. Pre podobné prípady nosieval nepriestrelnú vestu, ale niektoré rany boli vážneho charakteru. Hneď nasledujúceho dňa po prepustení z nemocnice čelil žalobe údajného sexuálneho znásilnenia a na proces sa dostavil postrelený a na invalidnom vozíku.

Prevoz do nemocnice a následné dostavovanie sa na súd.

Ešte netušil, že ho jeho temná stránka jedného dňa doženie. Nie konkrétne za tento prípad, ktorý vyvoláva radu pochybných výpovedí a nedostatku dôkazov, ale za minulé prehrešky. Tupac sa nebál nikoho a ničoho. Človeka ani zvieraťa. Odsúdili ho ako exemplárny prípad na 4 a pol roka nepodmienečne bez možnosti odvolania. Navyše, aby toho nebolo málo – priamo za strelný útok na vlastnú osobu obviňoval rappera Notoriousa B.I.G.-ho (Biggieho) a jeho šéfa spoločnosti Bad Boy Records Seana Combsa (Puffa Daddyho). „Vojna medzi East Coast a West Coast“ v polovici 90tych rokov eskalovala práve na tomto osobnom a vyhrotenom konflikte.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.