Hudba Kultúra & umenie

Predstavujeme kapelu Inotaj

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Ako ste sa dostali k hudbe a ako vznikla kapela Inotaj?

Viktor: Ja som od detstva chodil do hudobnej na klavír. Vtedy ma to veľmi nebavilo, takže keď som skončil zušku vykašlal som sa na celý klavír, ale keď potom na strednej spolužiaci založili kapelu, tak som sa im tam natlačil, že ja viem hrať na klavíri zoberte ma. 🙂 A postupne sme sa zoznámili na koncertoch v DK Lúky aj s Marekom a ostatnými chalanmi. Vtedy sme mali ešte kopec času hrávať, takže sa stále chodilo k niekomu do skúšobne a vznikali kapely jedna za druhou.

Marek H.: Potom keď sa nám rozpadla kapela The Pixels, tak sme mali nejaký čas pauzu od hrania, počas ktorej si Viktor doma zložil zopár slovenských textov a po nejakom čase prišiel za mnou, že aha čo mám, poďme z toho niečo urobiť. A ďalej už to išlo samo.

Prečo názov Inotaj?

Viktor: Ono paradoxne napriek tomu čo to znamená, nenesie ten názov žiadny skrytý význam. My sme len hľadali nejaké krátke a pekné zvukomalebné slovenské slovo.

Marek S.: Pamätám sa, že sme sedeli v Del Vii na Židovskej asi dve hodiny a iba sme hádzali do pľacu všetky možné slová a potom niekto povedal inotaj a najprv sa ohŕňalo nosom aj nad tým ale Marek tuším zahlásil, že ak do 5 minút nikto nevymslí nič lepšie tak inotaj ostáva. A bolo.

Ako u vás v kapele prebieha tvorivý proces? Myslím tým celkovo zrod nejakej piesne od počiatočného nápadu až po finálnu verziu.

Viktor: Najdlhšie trvajú moje texty. Texty na Eve som si niektoré začal písať už v roku 2010. Ja totiž neviem urobiť nič nasilu, takže len chodím a čakám kedy mi niečo napadne. A stalo sa už aj, že som urobil celý text za 10 minút, ale väčšinou mi napadne tak jeden dva verše, tie si zapíšem niekam do telefónu a idem ďalej. Mám taký zošit kde mám aktuálne 15 rozrobených textov, nad ktoré si občas sadám keď je čas a prepisujem a škrtám a prerábam ich tisíckrát. A keď sa mi nejaký zdá hotový tak ho donesiem do skúšobne a hudbu už vždy vymýšľame všetci spolu, čo už ide podstatne ľahšie a je to oveľa väčšia zábava.

Je na vašom debutovom albume Eva nejaká pieseň ku ktorej máte špeciálny vzťah? Ak áno môžete povedať prečo?

Marek H.: To budú asi všetky, pretože ku každej mám nejakú konkrétnu spomienku, ktorá sa vynára vždy keď ju hráme. Najviac ale asi  Ľudová, pretože to bola prvá vec, ktorú sme s Viktorom vymysleli do tejto kapely.

Viktor: Ja ešte Apoštola, pretože ten vznikol okolo piatej ráno na jednom pamätnom žúre, na ktorý si pri ňom vždy spomeniem; a ešte Zima a Pohodlný, pretože tie texty sú naozaj od srdca úprimné a o mne.

Ktorú z vašich piesní hrávate najradšej? Prečo?

Viktor: Táto nie je naša, ale ja najradšej na koncertoch hrávam Dunaj od Katarzie, pretože to je vynikajúca pieseň a hrávame ho iba občas, takže ma stále veľmi baví.

Marek H.: Ja hrám najradšej asi Apoštola, pretože ma bavia tie gitary.

Čo pre vás znamená hudba?

Viktor: Jaj. Toto by som nenafukoval veľmi. Veľa ľudí hovorí, že bez hudby by nevedeli žiť alebo čo ja viem čo, ale to už smrdí gýčom trocha. My to nemáme moc radi keď sa hudba alebo hocičo iné takto fetišizuje. Hudbu radi počúvame rovnako ako radi pozeráme dobré filmy alebo čítame dobré knihy a jeme dobré jedlo. Na koncerty radi chodíme, rovnako ako radi chodíme do galérií alebo do divadla. A radi ju hráme rovnako ako radi chodíme večer na pivo alebo v peknom počasí na výlet do Viedne. Je to dobre strávený čas s ľuďmi, ktorých máme radi. Hotovo. A potom je v podstate jedno koľko ľudí to počúva alebo či to má nejaký masívny úspech. Kým si môžme spolu zahrať a dať si pivko po koncerte tak nám nechýba nič.

Ktorí hudobníci alebo kapely vás najviac ovplyvnili vo vašom hudobnom vývoji?

Marek H.: Toto bude dlhý zoznam, Radiohead, Muse, Mars Volta, Tom Waits, Nick Cave, PJ Harvey, David Bowie, The Shoes, Foals, Bon Iver…

Marek S.: Moby, John Mayer, Prince, Lenny Kravitz, Jamiroquai…

Viktor: Slovenský hip hop – hlavne Boy Wonder a Vec a Dežo Ursiny a Robo Grigorov a mililón ďalších, to sa sem nezmestí.

Kto vás v poslednej dobe najviac oslovil zo slovenskej scény?

Viktor: Darkness positive! Asi pred mesiacom som ich videl v Bratislave a hneď som utekal do bankomatu aby som si mohol kúpiť cd-čko, ktoré som odvtedy už úplne zodral v aute.

Marek H.: Mňa tiež Katka Máliková, s ktorou sme hrali pred rokom pod pyramídou a už vtedy to bolo fajn ale keď sme potom počuli Pustvopol tak som bol hotový z toho zvuku a akú obrovskú cestu prešla za taký krátky čas.

Marek S.: A Horehigh aj keď tam už sa nedá povedať, že v poslednej dobe, pretože oni sú jedna z mojich obľúbených kapiel už viac než rok a na každom koncerte čo sme s nimi hrali som sa zas presvedčil o tom, že sú to super chalani a robia výbornú muziku.

Viktor: Ešte spomeniem Ľudové mladistvá! To je muzika, ktorá má úplne všetko.

Čo plánujete na tento rok?

Marek S.: Určite si chceme zahrať tento playlist ešte zopárkrát, trocha pocestovať Slovensko, už máme dohodnuté nejaké festivaly a podobné veci, na čo sa veľmi tešíme. A ak bude dosť času, radi by sme dokončili všetky rozrobené nápady a skúsili ich nahrať.

Kde všade si môžu záujemcovia vypočuť vašu hudbu a sledovať novinky?

Viktor: Najistejšie je sledovať náš facebook a instagram, kde pridávame všetky podstatné veci a snažíme sa to nespamovať desaťkrát denne s blbosťami. Vypočuť hudbu si môžu na soundcloude, bandcampe, spotify, deezeri, youtube alebo ak si kúpia CDčko tak si ju môžu vypočuť aj v aute aj doma na veži. A ešte na koncertoch samozrejme. 🙂

Váš odkaz čitateľom?

Čitateľom by sme chceli odkázať aby čítali ďalej a počúvali čo sa im páči a keď sa im to páči, aby povedali aj kamošom. 🙂

Ďakujem za rozhovor.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.