Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

PREČO NESNÍVA RIDLEY SCOTT O ELEKTRICKÝCH OVEČKÁCH? 2. časť

Rozdiely medzi literárnou predlohou a filmovou adaptáciou románu Snívajú androidi o elektrických ovečkách?

blade_runner_android

Román Snívajú androidi o elektrických ovečkách? (Blade runner 2004)

Román bol napísaný v roku 1968. Dick nám na začiatku predstavuje policajta, loviaceho a zabíjajúceho androidov, Ricka Deckarda. Ten žije so svojou manželkou Iran v San Franciscu. Žijú v obytnom dome, kde na streche chovajú elektrickú ovcu. Majú zopár susedov, ale množstvo domov je neobývaných. Ich manželstvo je v kríze. Je rok 1992 a svet sa ocitá po bližšie nešpecifikovanej svetovej vojne, ktorá spôsobila vyhynutie mnohých živočíšnych druhov a každým dňom ďalšie hynú. Svet je pokrytý prachom a radiáciou, zo Zeme nevidno hviezdy. Väčšina ľudstva tak bola nútená kolonizovať Mars a niekoľko planét v najbližších solárnych systémoch. Ľudia majú prístroje na ľubovoľné zmeny nálady. Celý svet sleduje v televízii show kamoša Bustera, zrejme androida, v televízii sa nič iné nevysiela. Rick odlieta každodenne do práce svojim lietajúcim autom zo strechy svojho domu. Spoločne so ženou by radi vlastnili skutočné živé zviera, nie iba napodobeninu ovce.  Domáce umelé zvieratá sú v spoločenskou zábavou a zároveň veľkým byznisom.

Dick nás paralelne zoznamuje s Johnom Isidorom. Je nazývaný „špeciálnym“ a nie je vhodný pre vysťahovanie sa na kolonizované planéty. Mohol by však vycestovať, ak by dostal androida ako spoločníka. Isidor pracuje ako doručovateľ- vodič vo firme, predávajúcej domáce zvieratá. Van Ness pet hospital je firma, ktorá predáva umelé zvieratá a predstavuje ich ako živé, aby tým zmierňovala bolesť majiteľov zvierat, ktoré umreli.

Dick ďalej predstavuje takzvaný Mercerizmus, ktorý praktikuje zrejme celé obyvateľstvo planéty, čiže aj Deckard a Isidor. Jedná sa o akúsi virtuálnu hru, do ktorej sa ľudia zapájajú pomocou skrinky emancipácie. Vychádzajú a schádzajú na veľký kopec a sú po nich hádzané kamene. Mercerizmus je nový náboženský kult. Ľudia sa spoločne emocionálne prepájajú po celom svete, zdieľajú svoje nálady. Tejto činnosti nie sú androidy schopní, pretože nemajú empatiu.

Na policajnom vedení sa Deckard dozvedá, že utieklo osem androidov typu Nexus 6. Tí zabili svojich majiteľov. Pri ich chytaní bol vážne ranený jeho kolega, policajt Dave Holden. Nexus 6 sú najrozvinutejšie androidy  a je veľmi ťažké ich zabiť. Deckard tak dostáva príkaz na ich elimináciu. Má za úlohu ísť do výrobne androidov do Seattlu, do tzv. Rosen association a vyskúšať tam účinnosť Voigt Kampffovho empatického testu. Stretáva sa tu s jeho riaditeľom Rosenom a jeho podriadenou Rachael Rosen. Vďaka testu zisťuje, že sa jedná o umelú bytosť. Novším modelom sa vsádzajú falošné spomienky a tak si mnohí myslia, že sú skutoční ľudia.

Rachael mu ponúka pomoc pri odstránení utečencov (to sa vo filme nedeje). Rick zatiaľ jej ponuku odmieta.

blade_runner_rachel

Do domu, kde býva John Isidore, sa prisťahuje nový nájomník. Je to žena a predstavuje sa menom Rachael Rosen. Neskôr však povie, že jej meno po uzavretí manželstva sa zmenilo na Priss Stratton. Jedná sa o rovnaký typ androida s rovnakou vizážou, akú má Rachael Rosen v Seattli. Je jednou zo skupiny ôsmych utečencov, ale Isidorovi to je jedno.

Ako prvého Rick zabíja Maxa Polokova. Deckard vyráža za svojou druhou obeťou, opernou speváčkou Lubou Luftovou. Pozrie si jej predstavenie a po ňom sa snaží na nej aplikovať empatický test. Ona odmietne a zavolá políciu. Príde policajt Phil Resch. Je odvedený na ústredie, ktoré nepozná a zisťuje, že sa nejedná o políciu, ale o oddelenie vedené androidmi. Spoločne s Reschom sa vracajú k Lube a Resch ju zavraždí vo výťahu v múzeu.

Do opusteného domu v San Franciscu postupne prichádza najnebezpečnejší android Roy Baty spoločne s androidkou Irmgard Batyovou.

Rick si za troch mŕtvych kupuje živú, čiernu ovcu, ktorú bude niekoľko rokov splácať a daruje ju manželke. Dohodne sa s Rachael, že príde zo Seattlu do San Francisca a stretnú sa.

Rick ju zvedie a zisťuje, že už nebude nikdy rovnaký, pocíti k androidom empatie, na čo ho upozorňoval aj Resch.

Deckard zisťuje, kde sa zvyšní traja androidy typu Nexus 6 nachádzajú a príde ich zlikvidovať. Na ceste do domu však napriek dohode s Rachael ju púšťa, nechce, aby musela ona zavraždiť Batyho. To sa mu bez problémov darí pomocou niekoľkých striel a bez väčšieho odporu androidov. Po tomto úspechu sa pokúsi o presťahovanie na sever, avšak rozmyslí si to a vracia sa. Pociťuje, že sa z neho stáva Mercer, že sa na svet díva jeho očami. Zisťuje, že tí, čo hádžu kamene, sú skutoční lovci androidov. Na ceste v púšti nachádza ropuchu a myslí si, že sa jedná o posledný kus žijúceho druhu. Vracia sa domov k manželke Iran. Tá zisťuje, že žaba je bohužiaľ umelá. Rachael už pravdepodobne nikdy neuvidí, tá zabíja jeho živú ovcu. Má pochybnosti, či poslední zabití androidi boli poslední svojho druhu. (Covie) Ľudia sa starajú o umelé zvieratá, akoby boli živé, ale humanoidných androidov považovali za niečo ešte menejcenné, považovali ich za vec. Živé zvieratá sú potom považoané za posvätné. Isidor cíti hrôzu z vraždy pavúka, ako Sebastian z vraždy Tyllera. Mercerizmus sa ukazuje ako podvod, ako zohraté štúdiové divadlo, avšak Rick je práve Welberom Mercerom nasmerovaný do bytu, kde sa nachádzajú androidi (Vo filme sa to dozvedá od Bryanta). Mars je opísaný ako veľmi osamelé miesto, oveľa viac, ako Zem. Zásadnou témou je cena života, ktorá je tu meraná v dolároch. Či už za kúpu umelého, prípadne živého zvieraťa, alebo za vraždu androida.

Film Blade Runner

Ridley Scott natočil film Blade runner v roku 1982 podľa scenára Hamptona Fanchera a Davida Webba Peoplesa. Existujú tri oficiálne verzie filmu, každá z nich trvá 117 minút. Prvá bola uvedená v Spojených štátoch a medzinárodne v roku vzniku a mala odlišný koniec, aký poznáme z finálnej verzie (2007), čiže tej, ktorú považuje Scott za „tú pravú“. Film končí happy endom, keď Deckard odchádza spoločne s Rachel za novým životom mimo mesto a obsahuje voice over. Druhá, tzv. režisérsky zostrih bola oficiálne vydaná v roku 1992 a bol z nej odstránený voiceover. Finálny zostrih končí v San Franciscu a výrazne sa líši od pôvodnej verzie, zostrihanej štúdiom.

Ridley Scott sa v niektorých veciach držal originálnej predlohy, avšak množstvo vecí prispôsobil dramaturgii filmu. Scott si uvedomoval, že kniha mala jasnú dejovú líniu, stúpajúce napätie a vyvrcholenie. Línia udalostí mala gradovanie aj v knihe. Antagonista je minimálne rovnako zaujímavý, ako protagonista, čo tak v knihe nie je. Trojaktová štruktúra bola pre adaptáciu najvhodnejšia.

Kniha a film môžu pôsobiť veľmi odlišným dojmom, pretože niektoré zmeny sú pomerne zásadné. Kostra príbehu však zostáva počas celého filmu zachovaná, najzásadnejšie rozdiely sa nachádzajú na konci, keď porovnáme knihu s filmom. Scott mnohé motívy vynecháva, skracuje epizódy vypúšťaním udalostí, prípadne ich pretransformováva odlišným spôsobom. Naopak zo záverečných momentov v dome pri vraždení zvyšných replikantov režisér robí napínavé dlhšie rozuzlenie a dostáva Deckarda, na rozdiel od spisovateľovho prístupu, do reálneho ohrozenia života.

Scott predstavuje Ricka Deckarda ako bývalého policajta na dôchodku, z ktorého sa stal nájomný lovec. Žije v Los Angeles sám v byte v centre mesta, nie je ženatý a nemá elektrickú ovcu. Nemá ženu, pretože divákovi by jeho neskoršia nevera mohla pripadať nemorálna. Scott tak vynecháva úplne jednu líniu vzťahov. Je na voľnej nohe. Scott vypúšťa zmienky o „Pet hospital“ a byznis s elektronickými zvieratami nedostáva vo filme takmer žiaden priestor. Rick tak nemá túžbu si za odmeny za vraždy kúpiť živé zviera. Film absolútne vypúšťa pre knihu zásadný kult Mercerizmu, ktorý sa u nej stáva myšlienkovo kľúčový. Rovnako je to aj s televíznymi vysielaniami show kamoša Bustera. John Insidor tak nie je vodičom firmy so zvieratami, ale stáva sa technikom v replikantskom priemysle. Zaujímavou zmenou je absencia policajnej stanice vedenou replikantmi. Deckard sa tak nestretáva s postavou Rischa, neodhaľuje rozsiahle replikantské spiknutie a zabíja Lubu, vo filme Zhoru, po krátkej naháňačke po meste potom, čo sa ho pokúsila zaškrtiť. Korporácia má zabiť aj Rachael, preto musí vo filme zabiť Zhoru, aby tento kontrast vynikol. Podobne ako rozuzleniu v dome sa tomuto porovnaniu zmien budem venovať podrobnejšie samostatne. Film po ňom krátko končí v Deckardovom byte s Rachael, z ktorého odchádzajú. Podľa predlohy sa Deckard vracia domov k manželke, vyznenie je tak odlišné. Podobnosť je však v tom, že príbeh sa v oboch prípadoch končí u Ricka doma.

Kostra príbehu zostáva približne rovnaká, Scottova verzia je však priamočiarejšia. Plán postupného sa zbavovania replikantov je totožný. Policajt Dave bol jedným z nich zavraždený a Deckard musí pokračovať v jeho práci. Sídlo Rosenovej spoločnosti sa nachádza rovnako v Los Angeles, kde podstupuje testu Rachael. Vo filme sa volá Tyller company. Zbližuje sa s ňou a spolupracuje podobne ako v predlohe, dochádza medzi nimi k milostnému vzplanutiu. Rachael zisťuje, že je replikant, v konečnej verzii ju necháva vedenie na žive, táto línia je oproti predlohe pridaná a je takpovediac pointou filmu. Rachael s Deckardom spolupracuje. V opustenom dome žije Isidor, čiže J.F. Sebastian, Roy Baty a Priss Straton. Súčasťou deja tak nie je Irmgard Batyová. Rovnako sú títo replikanti utečencami z Marsu, ako v knihe a Roy Baty je ich vodcovskou osobnosťou. Preto mu Scott venoval na záver toľko priestoru. Roy sa snaží pre seba, ďalších replikantov a jeho lásku Priss o predĺženie života. Stopu, ako sa dostať ku zdroju, čiže do Tyller company má získať práve u Sebastiana. Ten ho ako mechanik tejto firmy privádza k stvoriteľovi, Eldonovi Tyrrelovi. Roy sa dozvedá, že predĺženie života replikantov je nemožné a zabíja ho. Tieto dve línie sa v knihe neprepájajú. Sebastian vidí túto vraždu a na rozdiel od knihy sa už domov nevracia.

Scottovi sa však aj napriek vynechaniu Mercerizmu, ktorý poukazoval na ľudskú empatiu a problémy identifikácie v spoločnosti, podarilo preniesť túto myšlienku do filmu a z otázky hľadania identity a hodnoty života ako takého urobiť hlavnú myšlienkovú líniu Blade runnera. Scott pokračuje v hľadaní paralel medzi jednotlivými žijúcimi, respektíve umelými bytosťami z Votrelca (1978) a stieraním hraníc v ich posudzovaní ako viac a menej cenných tvorov. Mačka z Votrelca a had, alebo sova v Blade runnerovi. Jedná sa však o elektrické náhražky. Humanoidný android na kozmickej lodi Nostromo a replikanti, oba druhy sú na nerozoznanie od ľudí a nakoniec samotní ľudia so svojim chovaním na úrovni základných inštinktov, sebectva a túžbe po moci, postrádajúcich tak empatické prvky.  Scott pracuje obdobne aj so zadržiavaním informácií ohľadom totožnosti replikantov, ktorá je bežnému človeku a divákovi oboch filmov na prvý pohľad nerozoznateľná od ľudí. V knihe aj filme majú replikanti implantovanú minulosť a film naznačuje prostredníctvom Rickových snov o jednorožcovi možnosť, že Dickard je sám replikant. Scott túto možnosť pripúšťa, Harrison Ford ale vylučuje. Zdá sa mu nezmyselná. V knihe zmienka o sne chýba, tento obraz je nahradený viac krát opakovanou otázkou na Ricka, či si je skutočne istý, že nie je android.

Philip. K. Dick pomerne presne popisuje svet blízkej budúcnosti, ale na podrobnejšie popisy sa nezameriava, necháva veľa na čitateľovej predstavivosti. Film ako audiovizuálne umenie má túto schopnosť predstaviť svet v každom zábere a Scott sa ho pokúša vykresliť čo najtemnejšie, k čomu mu pomáhajú Dickove zmienky o všadeprítomnom prachu, nemožnosti vidieť hviezdnu oblohu, svet po svetovej vojne, neobývané bytové komplexy. Pridáva však otázku preľudnenosti veľkomiest, kozmopolitnosť a všadeprítomnú reklamu. Vychádza tak zo situácie 80. rokov a predstavuje svet roku 2017. Ďalším zdrojom inšpirácie je Langov Metropolis, napríklad jeho mezopotámske zikkuraty. V knihe je sídlo spoločnosti Rosen naopak popísané ako pekná vysoká baroková budova. Napríklad svet Impostora sa odohráva zrejme v tom istom, ako Snívajú androidi o elektrických ovečkách, ale mesto sa nachádza už pod obrovskou kupolou.

Zhutnenie deja oproti knihe: Luba Luftová (Zhora, Salome) a jej vražda

Deckard dostáva príkaz na elimináciu Luby Luftovej, opernej speváčky. Táto udalosť je v knihe vykreslená v troch kapitolách, od strany 89 po stranu 129. Deckard navštívi jej koncert v opere. Po ňom ide do jej šatne a chce jej dať test kvôli potvrdeniu jej totožnosti ako androida. Luba však odmieta, Deckarda obviňuje zo sexuálneho obťažovania a privoláva políciu. Prichádza pochôdzkár Crams. Odváža Deckarda do justičného paláca, avšak ten Rick nespoznáva. Crams tvrdí, že pôvodný palác už dávno nie je v prevádzke, Deckard nechápe, čo tým myslí. V paláci sa stretáva s jeho nadriadeným Garlandom. Zisťuje, že sa jedná o spoločnosť Androidov, ktorá je spoločnosti ľudí neznáma, ona však monitoruje ľudskú činnosť. Resch, nájomný vrah tejto spoločnosti, zabíja Garlanda, domnieva sa, že je človekom. Spoločne idú naspäť do opery za Lubou Luftovou a Resch ju zabíja vo výťahu.

Vo filme sa jedná o jednu súvislú sekvenciu. Deckard prichádza do šatne Zhory, alias Salome. Tá vo filme nie je opernou speváčkou, ale cirkusovou artistkou s hadmi. Deckard tu jedného identifikuje ako umelého. Zhora sa ho pokúša zaškrtiť, pretože vie, že je sama replikant. Vyrušia ju a uniká. Rick naháňa Zhoru po meste a po chvíli ju zabíja laserovou zbraňou vo výklade obchodu, Zhora prepadáva cez sklo. Sekvencii však na rozdiel od knihy predchádza pomerne zložité detektívne pátranie po tom, kde sa Zhora nachádza a čo robí. Cez šupinu hada, podrobné skúmanie fotky a výrobcu umelých hadov sa dostávame za ňou do podniku. Vo filme je toto úvod línie, ktorý pokračuje scénou v šatni a vyvrcholí naháňačkou a vraždou. V knihe je šatňa úvod, zatknutie Ricka a spoznanie organizovanej skupiny androidov stred a zabitie Luby vyvrcholením línie. Ďalším zabitým replikantom je Leon, ten, čo zabil na začiatku filmu Davida.

Rozšírenie deja oproti knihe:

Vyvrcholenie, eliminácia zvyšných Androidov v dome Scott vyberá z knihy udalosť síce významnú, ale nie konečnú v knihe, tam dej ešte pokračuje. Túto udalosť podstatne rozšíril. Podarilo sa mu ale tým nenarušiť posolstvo knihy.

Kniha: Deckard prichádza do domu, Isidor mu nechce povedať, kde je byt s trojicou androidov Roy Batty, Igmar Batty a Pris. Deckard ho pomerne rýchlo nachádza a rovnako rýchlo všetkých bez odporu pozabíja laserovou zbraňou. Táto udalosť zaberie jednu kapitolu knihy.

Film: Rick dostáva do budovy. Sebastian už nie je súčasťou deja. Nasleduje súboj s Priss, Deckard ju nakoniec zabíja. Roy to vidí, láme Rickovi prsty. Ten ho hľadá po budove. Akcia končí dlhšou sekvenciou na streche domu. Tam Roy rozpráva svoje zážitky z vesmíru, ktorým by ľudia neuverili a umiera, pretože mu dochádza batéria. Jedná sa o vyvrcholenie filmu. Nasleduje iba krátka scéna u Deckarda doma, kde pochopí, že spoločnosť nechá Rachael žiť.

android_dream_3Záver

Pri písaní scenára, vychádzajúceho z 211 stranovej knihy, muselo prísť automaticky k určitej redukcii motívov predlohy. Vynechanie Mercerizmu môžeme považovať za šťastné riešenie. V realite ťažko predstaviteľná záležitosť by film asi zdržovala, uberala mu tempo a zameranie sa na postavy dodáva filmu väčšiu emocionalitu. Rovnako za šťastné rozhodnutie považujem vynechanie problému domácich zvierat a to najmä z dôvodu udržania konštantnej temnej atmosféry filmu. Tento motív by mohol zbytočne pridať do filmu rušivý humor a napríklad obe ovce by mohli pôsobiť až nepatrične smiešne. Deckard ako samotár, obývajúci obrovský prázdny byt sa hodí do subžánru neonoir viac, ako manžel, hádajúci sa so ženou a chovajúci elektrickú ovcu. Adaptácia, využívajúca spomenuté prvky by sa nakoniec mohla podariť Richardovi Linklaterovi (A Scanner darkly) kvôli jeho výraznému chaotickému vizuálnemu štýlu kombinujúceho animáciu a realitu, špeciálne Mercerizmus by sa mohol dostať do popredia jeho záujmu (Linklater je v A Scanner darkly neobvykle verný predlohe a prekvapivo tento prístup skvele funguje). Linklater by nepochybne veľmi subjektívne dokázal zobraziť virtuálny svet tohto náboženstva a vrcholom filmu by boli záverečné psychické a imaginárne stavy Ricka Deckarda, jeho stav, v ktorom si sám seba predstavuje ako nového vodcu tohto kultu. Hlavná dejová línia by bola zrejme upozadená.

Blade runner môžeme považovať za kvalitnú adaptáciu na základe vyselektovania toho, čo je pre príbeh podstatné a s tým spojené zásadnejšie zmeny v deji. Môžeme však kritizovať fakt, že doslovnejšia, vernejšia verzia, mohla byť rovnako kvalitná a uspokojila by čitateľov, túžiacich vidieť na plátne viac z vnútorného aj vonkajšieho sveta Ricka Deckarda, prípadne by chceli vidieť Seattle a San Francisco budúcnosti.  Najpodstatnejší je fakt, že film Blade runner výborne funguje aj bez znalosti knihy. Všetko podstatné pre svoje dejové a vzťahové línie zachováva, nevytvára medzery, ktoré by sme museli vyplňovať iba na základe znalosti predlohy. Všetko je vysvetlené vo filme.

Na Blade runner ako akčný vojnový film so zameraním na útek z Marsu, prípadne v epilógu zobrazenú tretiu svetovú vojnu, by sa zameral napríklad Roland Emmerich, samotná eliminácia androidov by v takom prípade mohla zabrať iba tretie dejstvo filmu.

Zdroje:

Blade runner, Praha, Argo, 2004

Covie, Jonathan: Blade runner vs. Do Androids dream of electric sheeps, In: http://www.concatenation.org/frev/bladerunner_do_androids_dream_of_electric.html

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz