Film & TV

PREČO NESNÍVA RIDLEY SCOTT O ELEKTRICKÝCH OVEČKÁCH? 1. časť

By  | 

Philip K. Dick: literárna tvorba a filmové adaptácie jeho tvorby

Philip K. Dick (1928-1982) bol americký spisovateľ 20. storočia, venujúci sa prevažne sci-fi tvorbe. Napísal 46 románov a 5 poviedkových zbierok. Väčšinu napísal v 50., 60. a 70. rokoch. V nich sa venoval originálnym technologickým a spoločenským víziám a inšpiroval tak mnoho filmárov k ich stvárneniu na filmovom plátne. Prvou úspešnou adaptáciou jeho novely bol film Ridleyho Scotta Blade Runner z roku 1982. Scott adaptoval 211 stranový román Snívajú androidi o elektrických ovečkách? z roku 1968. Od roku 1990 sa pomerne pravidelne k Dickovým románom a poviedkam vracajú prevažne hollywoodski producenti, strhla sa takpovediac „dickománia“. V roku 1990 nakrútil Paul Verhoeven film Total recall na motívy krátkej poviedky Zapamätáme si to za vás so zľavou. Najväčším komerčným úspechom bol Spielbergov film Minority report (2002) podľa rovnomennej 50 stranovej poviedky. Najviac sa témou blížila filmu Blade runner adaptácia poviedky Impostor Garyho Fledera z roku 2001 Impostor: živá zbraň. Určite najoriginálnejšou adaptáciou a rovnako ako v prípade Ridleyho Scotta adaptáciou románu bol pokus Richarda Linklatera z roku 2006 A Scanner darkly. Pomerne verne, ale s viacerými inováciami sa držal predlohy John Woo vo filme Výplata, George Nolfi v Správcoch osudu, alebo Christian Duguay v kanadskom filme Screamers: hlasy z podzemia podľa poviedky Druhá séria. Zatiaľ boli sfilmované dva Dickove sci-fi romány a sedem sci-fi poviedok. V USA funguje Spoločnosť P.K.Dicka, vydávajúca vlastný časopis. Spisovateľ sa stal slávny až po smrti, za života sa mu nedočkalo takého ohlasu, ako napríklad iným Američanom ako Isaacovi Asimovovi, alebo Robertovi Heinleinovi.

android_dream_1

Hrdina románov P. K. Dicka:

Spisovateľ trpel od mladosti rôznymi formami neuróz a známkami schizofrénie. Jeho vnútorný vesmír sa tak stal základom námetov jeho tvorby. V každom diele nájdeme základný motív nedôvery v pravosť okolitej reality a vlastnej identity. Jeho hrdinovia bývajú konfrontovaní s rôznymi nepatričnosťami a trhlinami v logike sveta. Tie ich následne vedú k zisteniu, že sa doposiaľ pohybovali v zajatí klamu a ilúzie, často obsahujú atribúty tragikomiky. Odhalenie pravej podstaty skutočnosti síce obvykle vedie k tragickým následkom, ale napriek tomu je nevyhnuteľné. Títo hrdinovia k nemu nezadržiteľne smerujú, pretože poznanie pravdy akoby bolo dôležitejšie, ako sám život. (Adamovič 2002)

V románe Snívajú androidy o elektrických ovečkách? je takýmto hrdinom Rick Deckard, ktorý na konci prestáva čiastočne vnímať rozdiel medzi realitou a ilúziou, má pocit, že sa stáva novým náboženským vodcom po Mercerovi, získava nové zvláštne schopnosti. Deckard má dôvody aj o pochybnostiach vlastnej osoby ako človeka. Vo filme Blade runner je v tomto smere zaujímavejší jeho antagonista Roy Baty. On je ten, ktorý musí čeliť faktu, že je replikant a vyrovnať sa s presne vymeraným časom života.

Rozdiely medzi románom, literárnou predlohou a filmom

Román: dramatická akcia, dejová línia románu sa odohráva v hlave hlavného hrdinu. Čitateľ má náhľad do jeho myšlienok, pocitov, slov, činov, spomienok, snov, nádejí, cieľov a názorov. Dej sa odohráva v hlave hrdinu.

Film:  Je to audiovizuálne médium, jeho nástrojom sú obrazy. Scenár je príbeh vystavaný prostredníctvom obrazov za použitia dialógov. Scenár rozpráva o ľuďoch, ktorí na určitom mieste robia nejakú vec. (Field 2007)

Kniha je o ceste, film je o cieli. Čitatelia majú radi knihy, v ktorých sa v jednej kapitole začne rozprávať o absolútne irelevantnej udalosti. Pokiaľ by sme si toto dovolili pri filme, poštvali by sme publikum proti sebe. (Aronsonová 2014) Film musí diváka zaujať ihneď na začiatku a postupne stúpať, román môže začínať pozvoľna, končiť antiklimaxom a je často epizodický.

Rozoznávame adaptáciu románom a inšpiráciu románom. Pri inšpirácii prichádzame o pôvodný dôvod, prečo chceme knihu adaptovať. Adaptovať neznamená dramatizovať iba vybraté scény. Jedná sa často o zámenu jabĺk s hruškami. Dej románov treba zhutňovať. Kombinujú sa viaceré postavy do jednej, alebo vynechávajú, prípadne treba novú vytvoriť. Úspešný román automaticky neznamená úspešný film. Film by mal fungovať aj bez znalosti knihy.

Zdroje:

Adamovič, Ivan: Podivuhodný prípad P.K.Dicka, In: Dick, P.K.: Minority report, Praha, Ikaros, 2002, s.320,321

Aronsonová, Linda: Scenář pro 21. století, Praha, nakladateľstvo AMU, 2014, s. 119,120

Field, Syd: Jak napsat dobrý scenář, Praha, Rybka publishers, 2007, s.15,16