Hudba Kultúra & umenie Novinky

Prečo je nutné mať doma nové CD od Veroniky Strapkovej

Pavel Chodúr

Nájsť dobrého interpreta na Slovensku bolo dlho pre mňa takmer nemožné. Všetky tie piesne populárnych spevákov, ktorých texty sú nielen plné povrchných citov, ale aj rytmických, na nervy idúcich tónov sa mi neprestajne pretláčali do uší cez televíziu, rádia, v najhoršom prípade cez mobilné telefóny hudobných znalcov s túžbou prezentovať svoj hudobný vkus celému autobusu, či električke.

Preto, keď som raz započul pesničku od Veroniky Strapkovej What can i tell you, nevenoval som jej temer vôbec žiadnu pozornosť. Samozrejme, bolo to ešte pred tým, než sa vôbec začalo hovoriť o jej debutovom albume a odvtedy do jej repertoáru pribudlo minimálne tucet ďalších piesní.

To bolo pred dvoma rokmi.

hmm

Teraz mám pred sebou jej debutový album Puzzle a opätovne počúvam 17 piesní, z ktorých sa každá nesie v odlišnej nálade a pritom vo mne prebúdza taký ten náruživý pocit nasadnúť do auta a ísť, zatiaľ čo bezútešná jesenná krajina v okolí Bratislavy ponúka pozornému pozorovateľovi niekoľko zaujímavých sebareflexívnych momentov podaných cez text a v sprievode jej príjemnej melódií.

Keďže, podľa môjho názoru úprimnosť a akýsi úprimný pozitivizmus zo slovenskej hudobnej scény takmer vymizol a tých niekoľko pokusov o jeho znovu zavedenie je často zmarené komerčným konzumom, kedy to má úprimnosť skrátka ťažké.

Mix Norah Jones, Stinga a nejakého toho bluesu s náznakmi jazzu, sem tam nejaký ten pop, k tomu ešte dodatočné korenie v podobe piesní Stále a Vrany, kde sa vďaka Spiritovi a Supovi prejaví aj trochu tej sily slova, vytvára z tohto albumu všehochuť hudobných žánrov a zároveň špecifickej autorskej osobnosti.

Či sa spieva v slovenčine alebo v angličtine, album Puzzle má multikultúrny presah, znie ako z inej krajiny a popritom pôsobí ako niečo, čo evokuje domov a našu túžbu zanechať výraznú stopu v umeleckej sfére  niečím, čomu veríme a čo nás definuje. A nepochybujem o tom, že tento začiatok hudobnej kariéry má potenciál Nám všetkým ukázať, že veci od srdca majú aj ďaleko väčšiu šancu iné srdcia zasiahnuť . Piesne ako Kind, Let me Fall in love, Buterflies, Blindfolded, alebo Zmizol silno rezonujú aj po vypočutí a aspoň vo mne zanechávajú pocit, že sa k nim chcem vracať a vytvárať si k nim špeciálne asociácie.

Málokedy sa mi niečo také stáva. A už vôbec nie pri slovenskom interpretovi.

Takže, aby som sa zbytočne nerozpisoval o tom, čo by mi zrejme mal potvrdiť každý, kto si CD Puzzle kúpi. Dôvod, prečo by ste tak mali spraviť, je jednoduchý. Je to iné, je to svojské, je to svojbytné a prináša to nový závan umeleckej kreativity, aká tu už dlho nebola. A hlavne podporíte umelca, ktorý má na našej scéne nielen miesto, ale je aj podľa môjho názoru  potrebný.

Prajem príjemné počúvanie a ak sa Vám to bude páčiť, tak to treba Shout it Out, laudnúť ďalej.

hm

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.