Knihy Literatúra Názory a komentáre Veda a technika Zaujímavosti

Pôvod druhov a Darwinova teória

Charles Darwin napočal svoje životné presvedčenie o nestvorení sveta za 7 dní po nie tak veľmi úspešnom štúdiu medicíny a teológie. Ako prírodovedca ho fascinoval možný vývin druhov a svojim bádaním po biologických pozorovaniach dospel k zásadným záverom. V jeho knihe Pôvod druhov („On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life“) – 1859, načrtáva evolučné myšlienky za pomoci selektívneho prírodného výberu, v ktorom mutabilita a prirodzený výber zohrávajú významnú rolu. Na základe faktov a tvrdení vydedukoval, že priebeh boja o existenciu života prebieha medzi všetkými živými tvormi a vytvára konkurenčné pole. Genetické kódexy sa neustále vyvíjajú a prenos informácií prechádza určitými odchýlkami, čím sa ľudstvo i ostatné životné tvory posúvajú cestou naprieč časom.

Origin_of_Species

Zároveň neodpovedá na otázku pôvodu existencie sveta, čím akurát tak podnietil a vyvrátil isté náboženské, zakonzervované dogmy. Neobjasnil vznik prvej bunky, jej nástroj na repliku, ako i spôsob čírej reprodukcie. Odpoveď na to, či bola skôr sliepka alebo vajce, nevedno nájsť relevantné dôkazy. Čiže, kto zostal kresťanom, maximálne si tak rozšíril mozgové obzory, jeho vieru by to nemalo výraznejšie zasiahnuť. Pre ateistov a agnostikov však ako vari prvý poukázal na iný teoretický komplex prapočiatkov ľudskej civilizácie. Našiel spôsoby, akými možnosťami sa dá na formy životadarnej koncentrácie nahliadať a ako ich interpretovať. Nahromadený materiál z Galapág a iných oblastí, ktorý objavil spolu s jeho bádateľmi, nebol tým klasickým objavom v zmysle Archimedovho – Heuréka! Ten skutočný trval 6 rokov po prvotných, nahromadených údajoch. Treba si uvedomiť, že celý ten systém bunkových koncentrácií a objavov medicíny mu neumožňoval fungovať vo svete, ktorý by sa aspoň sčasti s tým našim podobal. Zistili, že nepoznané vtáky prispôsobené podmienkami na ostrove boli pinky, či dovezené skameneliny nie sú druhom vyhynutým, ale patria k predkom mravčiara, pásavca, či lamy. Takto postupne formulovali vývin druhov komplexne.

Charles_Darwin_seated_crop

Kniha zaznamenala kontroverzné odozvy, ale vzhľadom k spôsobom samotnej argumentácie a vľúdnych zadných vrátok, slúži skôr k nástroju šírenia vedy, ako jedinej relevantnej formy spoznávania nevysvetliteľných javov na Zemi. I záver bol koncipovaný v duchu agnostického zmýšľania. Odporcovia, ktorí síce vecne, ale militantne atakujú na akékoľvek nedostatky istých výkladov, iba odostierajú pandorinu skrinku miesto konštruktívnych dialógov. Vďaka empirickým vlastnostiam a kúsku šťastia, ktoré mal k dispozícii, sa Charles Darwin plavil cestou okolo Atlantického oceánu a nahromadil enormné množstvo materiálov na svoj výskum. Čiže aj odporcovia relativizujúci jeho teóriu boli hlboko zasiahnutí Darwinovým výkladom pôvodu druhov. Doslovné interpretácie o tom, že predkom človeka je opica, sú tiež veľmi povrchné. Ale hľadať isté modifikujúce vlastnosti a paralely v zmysle vývinu pračloveka tomu podobnému smerovaniu istým, metaforickým spôsobom nahrávajú.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.